O reakcii premeny laktátu na pyruvát v pečeni možno povedať: reakcia je katalyzovaná laktátdehydrogenázou koenzým reakcie umožní vznik 3 ATP reakcia umožňuje tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou laktát, ktorý sa v pečeni premieňa môže pochádzať z erytrocytov laktát, ktorý sa v pečeni premieňa môže pochádzať z pracujúceho svalu laktát, ktorý sa v pečeni premieňa pochádza predovšetkým z mozgového tkaniva reakcia je dôležitá pre zapojenie laktátu do glukoneogenézy koenzým reakcie sa môže využiť na syntézu vyšších karboxylových kyselín.
Pyruvát vytvorený v pečeni z laktátu: vzniká v cytosole pečeňovej bunky môže sa premieňať pyruvátkarboxylázou na acetyl-CoA môže sa metabolizovať pyruvátkinázou môže sa transamináciou meniť na alanín môže sa transamináciou meniť na glutamát vstupuje do glukoneogenézy premenou na oxalacetát vzniká v reakcii, ktorá je reverzibilná patrí medzi ketolátky vytvárané počas hladovania.
O Coriho cykle platí: ide o využitie laktátu tvoreného glykolýzou v bunkách svalu na glukoneogenézu v pečeni ide o premenu v pečeni tvoreného laktátu na glukoneogenézu vo svale spája anaeróbnu glykolýzu napr. v erytrocytoch a glukoneogenézu v pečeni laktát využívaný na glukoneogenézu vzniká predovšetkým v pečeni laktát využívaný na glukoneogenézu sa vytvára hlavne v tkanive CNS pre uskutočnenie kompletného cyklu je v pečeni potrebná aj glukóza-6-P fosfatáza premena laktátu na pyruvát prebieha v anaeróbnych podmienkach tvorba laktátu v tkanivách prebieha v anaeróbnych podmienkach .
Reakcia, v ktorej sa v glykolýze za anaeróbnych podmienok tvorí zlúčenina s acylfosfátovou
makroergickou väzbou: je katalyzovaná glycerolfosfátdehydrogenázou je katalyzovaná glyceraldehydfosfátdehydrogenázou využíva NAD ako koenzým vedie k tvorbe látky, ktorá obsahuje dva makroergicky viazané fosfáty vedie k tvorbe látky, ktorá slúži na tvorbu ATP účinkom glycerolkinázy vedie k tvorbe látky, ktorá slúži na tvorbu ATP účinkom fosfoglycerátkinázy vedie k tvorbe látky, ktorá sa využíva na substrátovú fosforyláciu len za anaeróbnych
podmienok vedie k tvorbe látky, ktorá sa využíva na substrátovú fosforyláciu za anaeróbnych
podmienok aj za aeróbnych podmienok .
O medziproduktoch glykolýzy obsahujúcich makroergickú väzbu, z ktorých ďalej vzniká ATP
možno povedať: je to napr. fosfoenolpyruvát je to napr. 3-fosfoglycerát je to napr. 1,3-bisfosfoglycerát vznikajú v reakciách, ktoré sú ireverzibilné reakcie ich tvorby patria k reverzibilným reakciám glykolýzy ATP sa z nich vytvára v aeróbnych aj anaeróbnych podmienkach ATP sa z nich vytvára len za anaeróbnych podmienok proces tvorby ATP využitím týchto látok sa volá substrátová fosforylácia .
Hypoxia buniek a tkanív: spôsobuje pokles tvorby ATP substrátovou fosforyláciou spôsobuje pokles tvorby ATP oxidatívnou fosforyláciou znižuje priebeh terminálnej oxidácie a oxidačnej fosforylácie neovplyvňuje tvorbu protónového gradientu v mitochondriách znižuje priebeh reakcií Krebsovho cyklu neovplyvňuje priebeh reakcií anaeróbnej glykolýzy zvýšenou tvorbou laktátu spôsobuje vzostup pH vedie k acidóze .
Anaeróbna glykolýza: je hlavný proces oxidácie glukózy vo všetkých bunkách organizmu je jediným zdrojom energie pre erytrocyty je hlavným zdrojom energie v tkanive CNS je dôležitým zdrojom energie v intenzívne pracujúcom svale vedie k tvorbe 2 ATP substrátovou fosforyláciou vytvára laktát ako koncový produkt vytvára pyruvát ako koncový produkt sa od glykolýzy za aeróbnych podmienok nelíši.
Reakcia, ktorou sa v anaeróbnej glykolýze oxiduje NADH2: je reakcia prenosu vodíkov na pyruvát je reakcia, pri ktorej sa redukuje pyruvát je reakcia, pri ktorej sa redukuje laktát je reakcia, ktorá je charakteristická pre erytrocyty je charakteristickým spôsobom oxidácie NADH+H+ v mozgu je taká istá ako je oxidácia NADH+H+ v kvasinkách je reakcia, ktorá vedie k tvorbe ATP je potrebná, pretože NADH+H+ sa nemôže oxidovať v terminálnej oxidácii.
Glukóza je jediným zdrojom energie: pre erytrocyty, ktoré glukózu oxidujú anaeróbnou glykolýzou na laktát pre erytrocyty, ktoré glukózu oxidujú aeróbnou glykolýzou pre erytrocyty, pretože neobsahujú mitochondrie pre erytrocyty, pretože oxidácia VKK tu nie je možná pre tkanivo CNS, ktoré glukózu oxiduje len aeróbnou glykolýzou po pyruvát pre tkanivo CNS, ktoré glukózu oxiduje na CO2 a H2O pre pečeňové tkanivo, ktoré glukózu oxiduje na CO2 a H2O pre tkanivo myokardu, pretože spotreba energie je tu veľká.
V mozgovom tkanive už po krátkej anoxii: hladina glukózy stúpa, pretože sa spomaľuje jej oxidácia koncentrácia H+ stúpa koncentrácia H+ klesá hladina laktátu stúpa hladina laktátu klesá dochádza k acidóze znižuje sa priebeh reakcií Krebsovho cyklu obsah ATP zostáva na nezmenených hodnotách .
Kyselina mliečna je látka, ktorá: vzniká ako koncový produkt glykolýzy za anaeróbnych podmienok vzniká ako koncový produkt glykolýzy vo všetkých bunkách organizmu vzniká účinkom laktátdehydrogenázy za anaeróbnych podmienok vzniká pri regenerácii NAD laktátdehydrogenázou vo zvýšených koncentráciách vzniká pri hypoxii môže byť substrátom pre glukoneogenézu môže byť zdrojom energie napr. v myokarde ako koncový produkt metabolizmu je vylučovaná z organizmu obličkou.
Tkanivo takmer úplne závislé na glukóze: je tkanivo CNS, pretože neobsahuje mitochondrie je tkanivo CNS, ktoré využíva ako zdroj energie glukózu sú erytrocyty, ktoré počas hladovanie využívajú aj karboxylové kyseliny je tkanivo CNS, ktoré počas hladovania využíva aj karboxylové kyseliny je tkanivo CNS, ktoré počas dlhodobého hladovania využíva aj ketolátky sú erytrocyty, ktoré počas dlhodobého hladovanie využívajú aj ketolátky je pečeňové tkanivo, ktoré počas hladovania využíva ketolátky je pečeňové tkanivo, ktoré karboxylové kyseliny ako zdroj energie využívať nemôže .
O glukoneogenéze možno povedať: prebieha vo všetkých bunkách organizmu prebieha jedine v pečeni prebieha v pečeni a obličke je proces tvorby glukózy napr. z glykogénu je proces tvorby glukózy z vyšších karboxylových kyselín je proces tvorby glukózy predovšetkým z aminokyselín je proces, ktorý je aktivovaný inzulínom je proces, ktorý sa aktivuje počas hladovania .
Glukóza v glukoneogenéze sa môže syntetizovať: z laktátu z vyšších karboxylových kyselín z ketolátok z aminokyselín ako je napr. alanín priamo z acetyl-CoA z aminokyselín ako je napr. leucín z alkoholovej zložky triacylglycerolov z glukogénnych aminokyselín.
Reakcia katalyzovaná pyruvátkarboxylázou: vyžaduje GTP ako zdroj energie vyžaduje tiamíndifosfát ako koenzým vyžaduje biotín ako koenzým vedie k tvorbe oxalacetátu využíva ako substrát látku, ktorá môže vznikať z laktátu využíva ako substrát látku, ktorá môže vznikať zo serínu využíva ako substrát látku, ktorá môže vznikať z acetyl-CoA je aktivovaná acetyl-CoA.
Reakcia katalyzovaná fosfoenolpyruvátkarboxykinázou: je reakcia tvorby pyruvátu je reakcia tvorby fosfoenolpyruvátu je reakcia glykolýzy využíva pyruvát ako substrát využíva oxalacetát ako substrát vyžaduje biotín ako koenzým vyžaduje ATP ako zdroj energie vyžaduje GTP ako zdroj energie .
Glukóza-6-P-fosfatáza: je enzým prítomný len v pečeni je enzým prítomný v pečeni a obličke je enzým potrebný pre glukoneogenézu je enzým, ktorý sa zúčastňuje degradácie glykogénu v pečeni je enzým, ktorý sa zúčastňuje degradácie glykogénu vo svalovom tkanive je potrebná na tvorbu glukózy pre nevratnosť reakcie tvorby glukóza 6-fosfátu v glykolýze katalyzuje vznik voľnej glukózy a ATP katalyzuje hydrolytické odštiepenie fosfátu z glukóza 6-fosfátu .
Enzýmy glukoneogenézy s fosfatázovou aktivitou: sú potrebné pre obídenie nevratných reakcií glykolýzy katalyzovaných napr. hexokinázou sú potrebné pre obídenie nevratných reakcií glykolýzy katalyzovaných napr.
fosfofruktokinázou sú potrebné pre obídenie nevratných reakcií glykolýzy katalyzovaných napr. pyruvátkinázou sú to glukóza 6-P-fosfatáza a fruktóza-1,6-bisP-fosfatáza sa nachádzajú napr. v svalovom tkanive sa nachádzajú v pečeni a obličke obidva sú potrebné aj na degradáciu glykogénu katalyzujú reakcie, ktoré sú vratné.
O látke, ktorá je substrátom fosfoenolpyruvátkarboxykinázy možno povedať: je to pyruvát je to oxalacetát látka je produktom pyruvátkarboxylázy látka je produktom reakcie, ktorú aktivuje acetyl-CoA látka môže priamo vznikať transamináciou kyseliny asparágovej látka môže vznikať z vyšších karboxylových kyselín špecifickým zdrojom energie pri premene tejto látky je UTP špecifickým zdrojom energie pri premene tejto látky je GTP .
Pri dlhodobom hladovaní: organizmus využíva predovšetkým pečeňový glykogén ako zdroj glukózy organizmus využíva predovšetkým svalový glykogén ako zdroj glukózy organizmus využíva predovšetkým glycerol na glukoneogenézu zdrojom na tvorbu glukózy glukoneogenézou sú glukogénne aminokyseliny zdrojom na tvorbu glukózy glukoneogenézou sú karboxylové kyseliny hlavným aktivátorom glukoneogenézy je hormón inzulín aktivátorom glukoneogenézy je hormón glukagon kortizol zvyšuje rozklad tkanivových bielkovín a indukuje tvorbu enzýmov glukoneogenézy
v pečeni .
Pri dlhodobom hladovaní: pečeňový glykogén je hlavným zdrojom glukózy po vyčerpaní pečeňového glykogénu hladina glukózy klesá takmer na nulu po vyčerpaní pečeňového glykogénu hladina glukózy neklesá na nulu, pretože sa glukóza
syntetizuje glukoneogenézou glukoneogenéza je aktivovaná predovšetkým kortizolom aktivuje sa štiepenie triacylglycerolov v tukovom tkanive zvyšuje sa tvorba ketolátok v pečeni ketolátky vytvárané v pečeni sú zdrojom energie pre mozog a erytrocyty zdrojom energie pre mozog je glukóza a ketolátky.
O glukoneogenéze platí: prebieha v tkanive obličky a pečene prebieha v kostrovom svale je proces, ktorý zabezpečuje tvorbu glukózy už pri krátkodobom hladovaní je proces, ktorý zabezpečuje tvorbu glukózy pri dlhodobom hladovaní je proces, pri ktorom sa nevratné reakcie glykolýzy obchádzajú špecifickými enzýmami je proces, ktorý nevyžaduje špecifické enzýmy, pretože reakcie glykolýzy sú vratné je proces tvorby glukózy z glykogénu je proces, pre stimuláciu ktorého je potrebný kortizol.
O látke, ktorá sa využíva na glukoneogenézu najmä pri nedostatku kyslíka platí: je to laktát sú to oxokyseliny látka vznikajúca anaeróbnou glykolýzou látka sa v erytrocytoch tvorí aj v podmienkach dostatku kyslíka látka v tkanive CNS nevzniká prvou reakciou jej premeny v glukoneogenéze je jej premena na pyruvát na jej bezprostrednú premenu v glukoneogenéze je potrebný biotín na jej bezprostrednú premenu v glukoneogenéze je potrebný NAD+.
Acetyl-CoA: vytvorený β-oxidáciou karboxylových kyselín sa nemôže využiť na glukoneogenézu je najdôležitejším substrátom pre glukoneogenézu počas dlhodobého hladovania počas hladovania sa tvorí zvýšenou degradáciou glukózy počas hladovania vzniká zvýšenou degradáciou VKK počas hladovania vzniká najmä degradáciou aminokyselín počas hladovania sa využíva hlavne na tvorbu VKK jeho premena na pyruvát nie je možná stimuluje glukoneogenézu aktiváciou pyruvátkarboxylázy .
Pre zapojenie bielkovín do glukoneogenézy: sú potrebné proteinázy predovšetkým v pečeni sú potrebné proteinázy predovšetkým v kostrovom svale sú potrebné transaminázy v pečeni sú potrebné transaminázy v bunkách EHT na premenu aminokyselín sa štiepia predovšetkým bielkoviny vnútorných orgánov ako je napr. myokard, oblička,
pečeň sú potrebné reakcie, ktoré bielkoviny priamo transamináciou premieňajú na oxokyseliny sú potrebné reakcie, ktorými sa aminokyseliny premieňajú na oxokyseliny je potrebná laktátdehydrogenáza.
Zložka TAG, ktorá môže poskytovať uhlíkový skelet pre glukoneogenézu: je glycerol, ktorý sa priamo premieňa glycelfosfátdehydrogenázou je glycerol, ktorý sa mení na glycerolfosfát glycerolkinázou je glycerol, ktorý vzniká štiepením TAG pankreatickou lipázou je glycerol, ktorý vzniká štiepením TAG hormónsenzitívnou lipázou je acetyl-CoA je látka, ktorá sa aktivuje glycerolkinázou je reťazec karboxylovej kyseliny môže byť časť karboxylovej kyseliny s nepárnym počtom uhlíka .
Prvá reakcia, ktorá umožňuje zapojenie časti TAG do glukoneogenézy: je reakcia, ktorú katalyzuje glycerolkináza je reakcia, ktorú katalyzuje glycerolfosfátdehydrogenáza je reakcia vzniku glycerolfosfátu z dihydroxyacetónfosfátu je reakcia vzniku glycerolfosfátu z voľného glycerolu je reakcia, ktorá je vratná je reakcia, ktorá vyžaduje ATP je reakcia, ktorá prebieha vo všetkých bunkách organizmu je rovnaká ako reakcia, ktorou sa aktivuje glycerol pri syntéze triacylglycerolov v tukovom
tkanive .
Priebeh glukoneogenézy je ovplyvnený: glukagonom, ktorý fosforyláciou enzýmov glukoneogenézy ich aktivuje glukagonom, ktorý po väzbe na membránový receptor s následným vzostupom cAMP vedie
k fosforylácii pyruvátkinázy a tým k jej inaktivácii inzulínom, ktorý aktivuje štiepenie bielkovín kortizolom, ktorý fosforyláciou aktivuje enzýmy glukoneogenézy v pečeni kortizolom, ktorý indukuje enzýmy glukoneogenézy v pečeni kortizolom, ktorý po vzostupe cAMP aktivuje enzýmy proteolýzy v kostrovom svale acetyl-CoA, ktorý je priamym aktivátorom fosfoenolpyruvátkarboxykinázy acetyl-CoA, ktorý je priamym aktivátorom pyruvátkarboxylázy.
Reakcia katalyzovaná galaktokinázou: u človeka nie je možná je potrebná v procese premeny galaktózy na glukózu je potrebná pri premene glukózy na galaktózu vyžaduje ako zdroj energie UTP sa využíva napr. u kojencov, kde hlavným zdrojom sacharidov je laktóza reakcia je vratná vedie k tvorbe látky, na premenu ktorej je potrebný GTP vedie k tvorbe látky, na premenu ktorej je potrebný UTP.
Pri premene galaktózy na glukózu v pečeni: je potrebná galaktokináza je potrebná glukokináza na aktiváciu glukózy je potrebný GTP ako zdroj energie je potrebý ATP ako zdroj energie je potrený UTP ako zdroj energie, pre tvorbu UDP-glukózy sa využívajú reakcie, ktoré sú potrebné aj pri premene repného cukru je potrebný enzým izomeráza sa metabolizuje látka, ktorá je hlavným zdrojom glukózy pre kojencov.
Proces premeny glukózy na galaktózu: u človeka nie je potrebný, pretože galaktózu prijímame potravou u človeka je potrebný napr. na tvorbu mliečneho cukru je proces, ktorý vyžaduje UTP je proces, ktorý vyžaduje ATP ako jediný zdroj energie v opačnom smere (t.j. premena galaktózy na glukózu) nie je možný v opačnom smere (t.j. premena galaktózy na glukózu) sa uplatňuje pri využití mliečneho
cukru uskutočňuje sa za katalytického pôsobenia fosfohexoizomerázy uskutočňuje sa za katalytického pôsobenia epimerázy .
|
