Podľa bunkovej teórie: všetky prvky pozostávajú z tých istých prvkov a molekúl každá bunka vzniká len delením už existujúcej bunky každá bunka pozostáva predovšetkým z anorganických molekúl základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka. Prvú ucelenú evolučnú teóriu živých organizmov sformuloval: J.B. Lamarck C. Linné francúzsky prírodovedec J.B. Lamarck v roku 1809 Ch. Darwin. Ktoré tvdenie je správne: J.B. Lamarck je autorom binomickej nomenklatúry L.Pasteur definitívne vyvrátil možnosť samooplodnenia i tých najmenších organizmov T. Schwann patrí k autorom bunkovej teórie pre skúmanie biologických objektov použil mikroskrop medzi prvými R. Hooke. Bunkovú teóriu formulovali: M.J. Schleiden J.E. Purkyne T. Schwann R. Hooke. Základy novodobej anatómie ľudského tela položil: W.Harwey R.Hooke Galenos A. Vesalius. Medzi fyziologické vedy patria: fyziológia človeka vedy, ktoré študujú funkciu jednotlivých bunkových orgánov živých sústav fyziológia živočíchov fyziológia rastlín. Parazitológia študuje: cuzdopasné organizmy cuzdopasné mikroorganizmy vzťahy medzi hostiteľom a parazitom definuje biologické zákonitosti vzťahov medzi parazitom a hostiteľom. Dvojzávitnicovú štruktúru DNA a jej význam pre prenos genetickej informácie objasnil: v roku 1944 v roku 1953 J.D.Watson F.H.Crick. Voda v bunkách má funkciu: zásobnú substrátovú - vytvára vhodné prostredie pre chemické deje ako účinné rozpúšťadlo ako dôležitý faktor tepelného hospodárenia. Monomérom bielkovín sú: peptidy aminokyseliny nukelozidy nukleotidy. Jednotlivé aminokyseliny sú v bielkovinovom reťazci pospájané väzbou: esterou peptidovou kovalentnou glykozidovou. Bielkoviny majú funkciu: informačnú metabolickú - globulárne bielkoviny mechanickú - fibrilárne bielkoviny štruktúrnu. Monomérom nukleových kyselín sú: nukleotidy ribonukleotidy alebo deoxyribonukleotidy pentózy aminokyseliny. Z chemického hľadiska sú nukleové kyseliny: polynukleotidy biopolyméry markomolekulové látky monoméry. Lipidy: môžu byť súčasťou vitamínov sú súčasťou niektorých hormónov katalyzujú chemické reakcie v bunke sú hlavnou zložkou protilátok sa podieľajú na regulačných procesoch v bunke sú najhospodarenejším zdrojom energie sú sučasťou biomembrán maú ochrannú funkciu napr. vosky. Za najmenší systém schopný samostatného života sa považuje: vírus bunka kolónia nukleoproteínová častica biopolymér. Základom cytoplazmatickej membrány je: dvojvrstva lipidov, do ktorej sú ponorené bielkoviny cytosol fosfolipidová dvojvrstva bielkovinová dvojvrstva do ktorej sú ponorené fosfolipidy. K základným bunkovým povrchom eukaryotickej bunky patrí: plazmaléma bunková stena cytoplazmatická membrána jadrová membrána. Cytoplazmatická membrána: je väčšinou jedninou biomembránou v prokaryotických bunkách reguluje príjem látok do bunky sa nazýva plazmaléma sa nazýva karyoléma patrí k bunkovým povrchom obsahuje receptory na zachytenie signálov. Vírusy sú: schopné uchovávať genetickú informáciu nebunkové organizmy z hľadiska organizácie najjednoduchšie živé sústavy schopné trvalo existovať len ako parazity buniek rozmnožovaním viazané len na živé bunky. Podľa všeobecnej štruktúry rozlišujeme dva základné typy buniek: prokaryotické a eukaryotické jednoduché a zložené rastlinné a živočíšné jadrové a bezjadrové. Bunky určitého funkčného a štruktúrneho typu sa spájajú do: pletív - pri rastlinách organizmov tkanív - pri živočíchoch bunkových organel. Pravé individuá vyššieho rádu: sú spoločenstvá tzv. sociálneho hmyzu sú obligátne spoločenstvá organizmov majú jedincov trvalo anatomicky a funkčne diferencovaných sú spoločenstvá organizmov, v ktorých je funkčná špecializácia jedincov nezmeniteľná. Cytológia sa zaoberá štúdiom: javov na úrovni bunky živých sústav na úrovni ich základnej štruktúrnej a funkčnej jednotky tvaru a štruktúry buniek a bunkových organel živých sústav na úrovni molekúl. Obsah vody v bunkách: je v priemere 65% závisí od ich prostredia závisí od orgánu, v ktorom sa nachádzajú závisí od ich veku.
|