Podľa bunkovej teórie z hľadiska organizácie predstavujú bunky najjednoduchšie živé sústavy všetky bunky pozostávajú z tých istých prvkov a molekúl každá bunka vzniká len delením už existujúcej bunky živé bunky sú zložené z rovnakej hmoty ako neživé objekty základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka každá bunka pozostáva predovšetkým z anorganických makromolekúl bunky sú štruktúrované, stupňovito usporiadané, otvorené nukleoproteínové sústavy všetky bunky majú schopnosť uchovávať a replikovať genetickú informáciu .
Prvú ucelenú evolučnú teóriu živých organizmov sformuloval: nemecký lekár G. Trevirana Ch. Darwin J.B. Lamarck L. Pasteur C. Linné C. Woese anglický prírodovedec W. Harwey francúzsky prírodovedec J.B. Lamarck v roku 1809.
Ktoré tvrdenie je správne: J.B. Lamarck je autorom binomickej nomenklatúry L. Pasteur definitívne vyvrátil možnosť samoplodenia i tých najmenších organizmov M.J. Schleiden je zakladateľom modernej systematiky organizmov T. Schwann patrí k autorom bunkovej teórie C. Woese je autorom dvojmenného pomenovania organizmov pre skúmanie bilogických objektov použil mikroskop medzi prvými R. Hooke J.G. Mendel objasnil, že molekuly DNA sú materiálnym nositeľom genetickej informácie autorstvo pojmu biológia sa pripisuje A. Leeuwenhoekovi .
Bunkovú teóriu formulovali: R. Hooke A. Leewenhoek M.J. Schleiden L. Pasteur J.E. Purkyně T. Schwann M. Malpighi Ch.L. treviranus.
Základy novodobej anatómie ľudského tela položil: W. Harwey Aristoteles R.Hooke J.E.Purkyně A.Vesalius Galenos R.Virchow M.Malpighi.
Medzi fyziologické vedy patria: fyziológia človeka fyziológia prvkov histológia embryológia vedy, ktoré študujú funkciu jednotlivých orgánov živých sústav fyziológia živočíchov vedy, ktoré študujú funkciu jednotlivých bunkových organel fyziológia rastlín.
Parazitológia študuje: správanie mikroorganizmov cudzopasné organizmy vzťahy živých sústav k prostrediu cudzopasné mikroorganizmy dedičnosť a premenlivosť mikroorganizmov vzťahy medzi hostiteľom a parazitom zárodočný vývoj mikroorganizmov a definuje biologické zákonitosti vzťahov medzi parazitom a hostiteľom.
Dvojzávitnicovú štruktúru DNA a jej význam pre prenos genetickej informácie objasnili: C.Woese v roku 1944 v roku 1953 F.H.Crick J.G.Mendel v roku 1866 J.D.Watson v roku 1966.
Voda v bunkách má funkciu: zásobnú konštrukčnú ako zdroj energie substrátovú-vytvára vhodné prostredie pre chemické deje ako účinné rozpúšťadlo regulačnú-reguluje príjem a výdaj látok bunkou ako dôležitý faktor tepelného hospodárenia ako základná stavebná jednotka makromolekulových látok.
Monomérom bielkovín sú: nukleotidy peptidy aminoskupiny atómy uhlíka a dusíka aminokyseliny dusíkaté organické bázy monosacharidy nukleozidy.
Jednotlivé aminokyseliny sú v bielkovinovom reťazci pospájané väzbou: esterovou fosfodiesterovou glykozidovou peptidovou vodíkovými mostíkmi peptidovou medzi dusíkatými bázami kovalentnou nekovalentnou.
Bielkoviny majú funkciu: informačnú ako najhospodárnejší zdroj energie metabolickú-fibrilárne bielkoviny metabolickú-globulárne bielkoviny mechanickú-fibrilárne bielkoviny mechanickú-globulárne bielkoviny v živočíšnych bunkách hlavne zásobnú štruktúrnu.
Monomérom nukleových kyselín sú: aminokyseliny adenín,guanín,cytozín,tymín nukleotidy chromatín dusíkaté bázy nukleozidy ribonukleotidy alebo deoxyribonukleotidy pentózy.
Z chemického hľadiska sú nukleové kyseliny: polypeptidy estery vyšších mastných kyselín a glycerolu polynukleotidy makromolekulové látky biopolyméry pentózy monoméry dlhé reťazce zložené z aminokyselín.
Lipidy: môžu byť súčasťou vitamínov sú súčasťou niektorých hormónov katalyzujú chemické reakcie v bunke sú hlavnou zložkou protilátok sa podieľajú na regulačných procesoch v bunke sú najhospodárnejším zdrojom energie sú súčasťou biomembrán majú ochrannú funkciu, napr. vosky.
Za najmenší systém schopný samostatného života sa považuje: vírus bunka kolónia biopolymér mnohobunkový organizmus polulácia nukleoproteínová častica idivíduum vyššieho rádu.
Základom cytoplazmatickej membrány je: bielkovinová dvojvrstva celulózová dvojvrstva dvojvrstva lipidov, do ktorej sú ponorené bielkoviny cytosol cytoplazmatická matrix fosfolipidová dvojvrstva plazmaléma bielkovinová dvojvrstva, do ktorej sú ponorené fosfolipidy.
K základným bunkovým povrchom eukaryotickej bunky patrí: plazmaléma jadrová membrána kutikula pelikula bunková stena cytoplazmatická membrána slizové puzdro karyoléma.
Cytoplazmatická membrána: je väčšinou jedinou biomembránou v prokaryotických bunkách reguluje príjem látok do bunky sa nazýva plazmaléma sa nazýva karyoléma patrí k bunkovým povrchom obsahuje receptory na zachytávanie signálov tvorí prostredie pre život a metabolickú aktivitu bunkových organel zabezpečuje predovšetkým mechanickú ochranu bunky.
|
