Ďalšia premena 2-fosfoglycerátu v glykolýze: je katalyzovaná fosfoglycerátmutázou je katalyzovaná fosfoglycerátizomerázou je katalyzovaná enolázou je vratnou reakciou je nevratnou reakciou vedie k tvorbe 3-fosfoglycerátu vedie k tvorbe fosfoenolpyruvátu vedie k tvorbe látky, ktorá sa využíva na tvorbu ATP v substrátovej fosforylácii.
Látka vytvorená v reakcii katalyzovanej enolázou v glykolýze: vzniká v reakcii, ktorá je ireverzibilná vzniká v reakcii, ktorá je reverzibilná látka obsahuje makroergicky viazaný fosfát na druhom uhlíku je kyselina enolpyrohroznová je trojuhlíková kyselina s obsahom makroergickej enolfosfátovej väzby obsahuje väzbu hydrolýzou, ktorej sa uvoľní 61 kJ/mol je dôležitá pre tvorbu ATP len v anaeróbnych podmienkach využíva sa na tvorbu ATP substrátovou fosforyláciou za aeróbnych aj za anaeróbnych podmienok.
Medziprodukt glykolýzy, ktorý obsahuje enolfosfátovú väzbu: sa v glykolýze tvorí účinkom pyruvátkinázy sa v glykolýze tvorí účinkom enolázy neobsahuje makroergickú väzbu vzniká reakciou, ktorá je vratná metabolizuje sa ďalej pôsobením pyruvátkinázy v procese glukoneogenézy nevzniká v glukoneogenéze sa táto látka vytvára účinkom pyruvátkinázy je jedinou látkou, z ktorej môže vznikať ATP substrátovou fosforyláciou.
O reakcii katalyzovanej pyruvátkinázou platí: reakcia katalyzovaná týmto enzýmom je ireverzibilná, pretože obsah energie v ATP je vyšší ako obsah energie v substráte reakcie reakcia katalyzovaná týmto enzýmom je ireverzibilná, pretože obsah energie v ATP je nižší ako obsah energie v substráte reakcie reakcia katalyzovaná týmto enzýmom je reverzibilná, pretože obsah energie v ATP je vyšší ako obsah energie v substráte reakci reakcia je dôležitá pre tvorbu ATP v anaeróbnych podmienkach reakcia vedie k tvorbe fosfoenolpyruvátu v glukoneogenéze reakcia je aktivovaná v prípade defosforylácie enzýmu po pôsobení inzulínu reakcia prebieha predovšetkým v prítomnosti glukagónu aktivátorom reakcie je fruktóza-1,6-bisfosfát (feed-forward aktivácia).
O inhibícii a aktivácii pyruvátkinázy možno povedať: inhibítorom pyruvátkinázy je predovšetkým ADP inhibítorom pyruvátkinázy je ATP fruktóza 1,6-bisfosfát je aktivátorom pyruvátkinázy aktivácia pyruvátkinázy prostredníctvom fruktóza 1,6-bisfosfátu patrí k tzv. feed-forward regulácii aktivátorom enzýmu je tiež acetyl-CoA enzým je aktivovaný fosforyláciou sprostredkovanou cAMP po pôsobení glukagonu enzým je inhibovaný fosforyláciou sprostredkovanou cAMP po pôsobení glukagonu enzým je aktivovaný defosforyláciou, ktorá sa spúšťa v prítomnosti inzulínu.
Reakcia ďalšej premeny fosfoenolpyruvátu v glykolýze: je katalyzovaná enolázou vyžaduje ako zdroj energie ATP je inhibovaná vysokými koncentráciami ATP je nevratná reakcia je katalyzovaná pyruvátkinázou je inhibovaná glukagónom, ktorý zvyšuje koncentráciu cAMP s následnou fosforyláciou enzýmu je katalyzovaná fosfoenolpyruvátkarboxykinázou je katalyzovaná enzýmom, ktorý je aktívny v defosforylovanej forme.
O účinku fruktóza-1,6 bis-fosfátu na aktivity enzýmov glykolýzy možno povedať: fruktóza1,6-bisfosfát je inhibítorom fosfofruktokinázy fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom pyruvátkinázy fruktóza1,6-bisfosfát je inhibítorom pyruvátkinázy fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom reakcie, v ktorej sa tvorí fosfoenolpyruvát fruktóza1,6-bisfosfát je aktivátorom reakcie glykolýzy v ktorej sa tvorí ATP aktivuje pyruvátkinázu feed-back mechanizmom aktivuje pyruvátkinázu feed-forward mechanizmom fruktóza 1,6-bisfosfát na aktivity enzýmov glykolýzy nemá vplyv.
Reakcia vzniku pyruvátu z fosforylovaného substrátu v glykolýze je vratná je nevratná reakcia prebieha len v anaeróbnych podmienkach reakcia prebieha v aeróbnych podmienkach ide o reakciu substrátovej fosforylácie využíva energiu enolfosfátovej väzby na tvorbu ATP patrí k regulačným reakciám glykolýzy reakcia je aktivovaná ATP.
Z 1 molu glukózy za aeróbnych podmienok v glykolýze: vznikajú 2 moly laktátu vzniká 1 mol pyruvátu a 1 mol laktátu vznikajú 2 mol acetyl-CoA 2 mol ATP sa tvoria v reakcii katalyzovanej pyruvátkinázou 2 mol ATP sa tvoria v reakcii katalyzovanej enolázou reoxidáciou redukovaných koenzýmov vždy vzniká 6 ATP reoxidáciou redukovaných koenzýmov môžu vznikať 4 ATP substrátovou fosforyláciou vznikajú 4 ATP.
CH2–OH
|
CH –OH
|
CH2–O- P vzniká redukciou glyceraldehyd-3-fosfátu vzniká redukciou dihydroxyacetónfosfátu vzniká pôsobením glycerolfosfátdehydrogenázy vzniká iba reakciou, ktorá je vratná vzniká v reakcii, ktorá je dôležitá pre zapojenie intermediátu glykolýzy do syntézy triacylglycerolov vzniká reakciou, ktorá je dôležitá pre zapojenie aminokyselín do glukoneogenézy vzniká reakciou, ktorá je dôležitá pre zapojenie alkoholovej zložky acylglycerolov do glukoneogenézy v tukovom tkanive môže vznikať pôsobením glycerolkinázy.
Reakcia substrátovej fosforylácie prostredníctvom využitia acylfosfátovej väzby: je katalyzovaná pyruvátkinázou je katalyzovaná fosfoglycerátkinázou ako substráty využíva 1,3-bisfosfoglycerát a ATP ako substráty využíva 1,3-bisfosfiglycerát a ADP reakcia umožňuje vytvorenie 2 mol ATP na 1 mol glukózy v glukoneogenéze sa táto reakcia obchádza špecifickou fosfatázou je reverzibilná reakcia je nevratná reakcia.
Reakcia substrátovej fosforylácie prostredníctvom vzniku a využitia enolfosfátovej väzby: je katalyzovaná enolázou a pyruvátkinázou je reakcia, ktorou sa tvorí GTP je reakcia, ktorá umožňuje tvorbu 1 mol ATP na 1 mol glukózy je reakcia, ktorá umožňuje tvorbu 2 mol ATP na 1mol glukózy reakcia je jediným zdrojom pre tvorbu ATP za anaeróbnych podmienok v tejto reakcii sa tvorí ATP aj za aeróbnych podmienok je reakcia, ktorá je aktivovaná po fosforylácii enzýmu je reakcia, ktorá sa v glukoneogenéze musí obchádzať špecifickými enzýmami.
Glykolýza za anaeróbnych podmienok: je hlavným zdrojom energie pre mozog jej hlavným významom je tvorba laktátu jej hlavným významom je tvorba etanolu v kvasinkách je jediným zdrojom energie pre erytrocyty umožňuje tvorbu ATP v terminálnej oxidácii v bunkách človeka neprebieha, pretože všetky sú zásobované kyslíkom je proces, ktorým si kvasinky získavajú energiu vo forme ATP má celkovú energetickú bilanciu 2ATP.
Glykolýza za aeróbnych podmienok: je zdrojom energie pre mozgové tkanivo a erytrocyty vedie k tvorbe acetyl-CoA vedie k tvorbe 2 mol pyruvátu z 1 mol glukózy substrátovou fosforyláciou vytvára viac ATP ako za anaeróbnych podmienok umožňuje tvorbu ATP len oxidatívnou fosforyláciou jej koncový produkt sa ďalej metabolizuje v cytosole bunky jej medziprodukt sa môže využiť na syntézu triacylglycerolov jej koncový produkt sa ďalej metabolizuje v mitochondriách bunky.
Substrátovej regulácie glykolýzy sa zúčastňuje ATP tak, že inhibuje pyruvátkinázu ATP tak, že aktivuje fosfofruktokinázu ADP tak, že aktivuje fosfofruktokinázu glukóza-6-fosfát tak, že inhibuje glukokinázu aj hexokinázu glukóza 6-fosfát tak, že inhibuje len hexokinázu NADH, ATP tak, že inhibujú fosfofruktokinázu fruktóza 1,6-bis-fosfát tak, že aktivuje fosfofruktokinázu fruktóza 1,6-bis-fosfát tak, že inhibuje fosfofruktokinázu.
Prenos vodíka z redukovaného NADH+H+ vytvoreného v cytosole bunky do mitochondrií pre potreby terminálnej oxidácie nie je možný, pretože NADH+H+ cez mitochondriovú membránu neprechádza nie je potrebný, pretože v mitochondriách vzniká dostatočné množstvo NADH+H je dôležitý vo všetkých bunkách, ktoré oxidujú glukózu aeróbnou glykolýzou je osobitne dôležitý v erytrocytoch môže sa uskutočňovať pomocou malát/aspartátového člnku môže sa uskutočňovať pomocou dihydroxyacetónfosfát/glycerolfosfátového člnku uplatňuje sa pri využití redukovaných ekvivalentov vytvorených napr. glyceraldehyd-fosfát dehydrogenázou v glykolýze uplatňuje sa hlavne za anaeróbnych podmienok.
Ktoré tvrdenie o transporte redukovaných ekvivalentov z cytosolu do mitochondrie (tzv. člnkoch) je správne: tento transport je dôležitý vzhľadom na nepriepustnosť mitochondriovej membrány pre NADH+H+ na tento transport sa využíva malát/aspartátový člnok na tento transport sa využíva dihydroxyacetónfosfát/glycerolfosfátový člnok uplatňuje sa pri využití redukovaných ekvivalentov vytvorených v glykolýze za anaeróbnych podmienok energeticky výhodnejší je glycerolfosfátový člnok energeticky výhodnejší je malát/aspartátový člnok glycerolfosfátový člnok využíva rovnaký typ koenzýmu ako v cytosole, tak aj v mitochondriách malát/aspartátový člnok využíva rovnaký typ koenzýmu ako v cytosole, tak aj v mitochondriách.
Nevratnou reakciou glykolýzy je: reakcia, ktorá je kľúčovým regulačným miestom glykolýzy reakcia katalyzovaná fosfoglukomutázou reakcia v ktorej vzniká glukóza 6-fosfát reakcia, ktorá sa v glukoneogenéze obchádza glukóza-6-P fosfatázou reakcia substrátovej fosforylácie využívajúca enolfosfátovú väzbu reakcia katalyzovaná enolázou reakcia vzniku zlúčeniny s enolfosfátovou väzbou reakcia katalyzovaná pyruvátkinázou.
V priebehu glykolýzy za aeróbnych podmienok na aktiváciu glukózy sa spotrebuje 3 ATP na aktiváciu glukózy a fruktózy sa spotrebujú 2 ATP 2 ATP sa tvoria substrátovou fosforyláciou 4 ATP sa tvoria substrátovou fosforyláciou ATP sa netvorí len prenosom vodíkov do terminálnej oxidácie 6 ATP sa môže vytvoriť prenosom vodíkov do terminálnej oxidácie celková energetická bilancia je 6 až 8 ATP vzniká acetyl-CoA ako koncový produkt aeróbnej glykolýzy.
O reakcii, ktorá je charakteristická len pre anaeróbnu glykolýzu možno povedať reakcia je reverzibilná reakcia je ireverzibilná má význam pre regeneráciu oxidovanej formy NAD za aeróbnych podmienok má význam pre regeneráciu oxidovanej formy NAD za anaeróbnych podmienok význam reakcie je hlavne syntéza laktátu reakcia je charakteristická pre odbúranie glukózy v mozgu reakcia je katalyzovaná pyruvátkinázou reakcia je katalyzovaná laktátdehydrogenázou.
|
