251. Podľa Bronstedovej teórie: kyseliny sú látky schopné odštiepiť katión vodíka kyseliny sú donormi vodíka zásady sú akceptormi protónu zásady sú látky schopné vodík prijať.
252. Kyselina podľa Bronsteda: je látka, ktorá obsahuje v molekule atóm vodíka je vždy len neutrálna molekula môže byť katión alebo anión, napr. Cl- je látka, ktorá je donorom katiónu vodíka.
253. Kyseliny podľa Bronsteda sú: HNO3, NH3, HCl, H2SO4 NH4+, HCl, H2PO4- H3O+, HClO4, H3PO4 Cl-, H2O, H3O+.
254. Zásady podľa Bronsteda sú: látky, ktoré v molekule obsahujú aspoň jednu hydroxylovú skupinu napr. alkoholy a fenoly látky, ktoré sú akceptormi katiónu vodíka látky schopné prijať vodík.
255. Bronstedove zásady sú: OH-, HPO4^2-, Cl- NH3, KOH, H2S Br-, NH4+, NaOH Cl-, PO4^3-, OH-.
256. Podľa Bronsteda sú amfolyty látky: schopné odštiepiť alebo prijať katión vodíka ktoré v molekule obsahujú atómy vodíka aj hydroxylové skupiny, napr. glukóza ktoré sa môžu tvoriť v organizme, napr. HCO3- schopné prijať aj odštiepiť vodík.
257. Vyberte amfoterné látky podľa Bronsteda: H2PO4-, HCO3-, H2O HClO4, H2PO4-, Cl- H2O, OH-, H3O+ NH3, H2O, CO2.
258. V rovnici NH3 + HCl = NH4+ + Cl- určte konjugované páry: NH3, Cl- NH3, NH4+ HCl, Cl- H2O, OH-.
259. Neutralizácia je: reakcia kyseliny a zásady, pričom vzniká soľ a vodík rovnica, ktorú môžeme zapísať rovnicou H3O+ + OH- = 2H2O napr. reakcia kyseliny mravčej a kyseliny chlorovodíkovej napr. reakcia kyseliny octovej a hydroxidu sodného.
260. Silu kyselín: určuje schopnosť kyseliny prijať katión vodíka určuje schopnosť kyseliny odštiepiť katión vodíka určuje počet atómov vodíka v molekule kyseliny určuje počet atómov kyslíka v molekule kyseliny.
261. Mierou sily kyselín je: hodnota pH hodnota disociačnej konštanty ionizačný stupeň koncentrácia kyseliny.
262. Sila zásady je určená: schopnosťou zásady odštiepiť OH- počtom OH skupín v molekule schopnosťou zásady prijať protón koncentráciou zásady.
263. Mierou sily zásady je hodnota: disociačnej konštanty zásady ionizačného stupňa α (alfa) pOH koncentrácia látkového množstva hydroxidových aniónov.
264. O kyselinách a zásadach platí: čím je kyselina silnejšia, tým je silnejšia aj jej konjugovaná zásada čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia čím je kyselina a zásada silnejšia, tým väčšiu hodnotu má ich disociačná konštanta hodnota disociačnej konštanty kyseliny a hodnota disociačnej konštanty jej konjugovanej zásady je vždy rovnaká.
265. Hydrolýza: je aj protolytická reakcia molekúl soli s vodou je aj reakcia iónov soli s hydroxidovým katiónom je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou nastáva vždy pri rozpúšťaní solí vo vode.
266. O hydrolýze platí: je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou je aj protolytická reakcia iónov soli s ľubovoľným rozpúšťadlom môže spôsobovať zmenu pH roztokov soli nastáva v každom vodnom roztoku soli.
267. Vyberte správne tvrdenie: roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou nereaguje je kyslý roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou reaguje je kyslý roztok soli, ktorá obsahuje zásaditý anión a katión, ktorý s vodou nereaguje je zásaditý roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a zásaditý anión môže byť neutrálny.
268. Elektrolytická disociácia: je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na menšie molekuly je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na ióny je v podstate elektrolýza roztoku soli nastáva pri rozpúšťaní každej látky vo vode.
269. Soľ podľa Bronsteda: je látka, ktorá sa skladá z katiónu kovu alebo NH4+ a aniónu kyseliny sa v roztoku štiepi na jednoduchšie molekuly vo vodnom roztoku/ vždy podlieha hydrolýze sa pôsobením molekúl vody disociuje na katióny a anióny.
270. Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou reakciou kovu s hydroxidom neutralizáciou esterifikáciou.
271. Vyberte správne reakcie vzniku soli: reakcia kovu s nekovom zrážacou reakciou reakcia kyselinotvorného oxidu s hydroxidom soľ vzniká len pri redoxných reakciách.
272. Zásaditú reakciu majú vodné roztoky soli: NaNO3, K2MnO4 K2CO3, (CH3COO)2Mg NH4Cl, NaNO2 K2SO3, Na2S.
273. Kyslú reakciu majú vodné roztoky: Fe2SO4, NH4I CH3COOK, RbCl (NH4)2SO4, Al(NO3)3 H2CO3, CH3COOH.
274. Vodný roztok s pH<7 vznikne rozpustením: FeSO4, SO2 glukóza, NH4Br Cl2, CO2 CaCl2, NaNO3.
275. Modrý lakmus sa sfarbí na červeno vo vodnom roztoku soli: Li2SO4 NH4NO3 NaCl FeCl3.
276. V roztoku octanu draselného bude mať indikátor farbu: lakmus modrú farbu metyloranž červenú farbu fenolftaleín červenofialovú farbu metyloranž žltú farbu.
277. Metyloranž bude mať červenú farbu: v roztoku KCl ak dáme sodík do vody ak rozpustíme SO2 vo vode v roztoku octanu amónneho.
278. Roztok A obsahuje kyselinu octovú s koncentráciou 0,2mol/l a roztok B obsahuje octan sodný s rovnakou koncentráciou, potom platí (ak sa neberie do úvahy následná hydrolýza solí): koncentrácia octanových aniónov je v obidvoch roztokoch rovnaká koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku B koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku A octan sodný vo vode nedisociuje.
279. Po rozpustení vo vode vznikne zásaditý roztok: CaO N2O5 MgO P2O5.
280. Vodný roztok bude mať pOH < 7 ak v destilovanej vode rozpustíme chlorid draselný kyanid sodný síran amónny dusičnan strieborný.
281. Sila kyseliny závisí: od prostredia, v ktorom sa kyselina nachádza od oxidačného čísla kyselinotvorného prvku od počtu vodíkových atómov v molekule kyseliny od sýtnosti kyseliny.
282. Určte v ktorom prostredí bude sila kyseliny sírovej najväčšia: v destilovanej vode v roztoku NaOH v zriedenej HNO3 najsilnejšia bude v koncentrovanom stave.
283. Iónový súčin vody: predstavuje rovnovážnu konštantu autoprotolýzy destilovanej vody je daný súčinom rovnovážnych molárnych koncentrácii H3O+ a OH- jeho hodnota je vždy 10^-14 v destilovanej vode má hodnotu 10^-14 pri teplote 25°C.
284. Vyberte kyslý roztok: pH=9,2 pOH=1,5 pOH=10 pH=2,4.
285. Kyslo reaguje roztok, keď: pOH>7 pH=3,5 pH>8 pOH=12,3.
286. Podľa koncentrácii H3O+ a OH- vyberte zásadité roztoky: c(h3O+)=1,5*10^-5 mol/dm3 c(OH-)=4,5*10^-12 mol/dm3 c(OH-)=8,7*10^-3 mol/dm3 c(h3O+)=4,4*10^-11 mol/dm3.
287. Na úplnú neutralizáciu 1 mol kyseliny sírovej potrebujeme: 1 mol KOH 2 mol Ca(OH)2 1/3 mol Ba(OH)3 1 mol Mg(OH)2.
288. 1 mol kyseliny citrónovej úplne zneutralizuje: 3 mol NaOH 1 mol Bi(OH)3 2 mol Ca(OH)2 3 mol Fe(OH)3.
289. Pre redoxnú reakciu KMnO4 + FeSO4 + H2SO4 = MnSO4 + K2SO4 + Fe2(SO4)3 + H2O platí: mangán sa redukuje Mn(IV) + 2e = Mn(II) 2Fe(II) -2e = Fe2(III) stechiometrické koeficienty sú 2+5+10=2+1+10+3.
290. Pre redoxnú reakciu HCl + KMnO4 = Cl2 + MnCl2 + KCl + H2O platí: 2Cl(-I) + 2e = Cl(0) Mn(VII) +5e = Mn(II) Mn(VI) +4e = Mn(II) stechiometrické koeficienty sú 16+2=5+2+2+8.
291. Pre redoxnú reakciu H2S + K2Cr2O7 + H2SO4 = S + Cr2(SO4)3 + K2SO4 + H2O platí: H2S pôsobí ako oxidačné činidlo S(-II) + 3e = S(IV) Cr2(VI) + 6e = Cr2(III) stechiometrické koeficienty sú 3+1+4=3+1+1+7.
292. V chemickej reakcii Fe + MgSO4 <=> FeSO4 + Mg železo sa oxiduje môže prebiehať len sprava doľava horčík je redukčné činidlo oxidačné číslo síry sa nemení.
293. Pre redoxnú reakciu NH3 + O2 = HNO3 + H2O platí: dusík sa v NH3 nachádza v oxidačnom čísle -III N(-III) -8e = N(V) N(III) -2e = N(V) stechiometrické koeficienty sú: 1+2=1+1.
294. Atóm draslíka v reakcii 2K + 2H2O = 2KOH + H2: sa oxiduje, je oxidovadlo sa oxiduje, je redukovadlo prijíma elektróny sa redukuje, je redukovadlo.
295. Pre redoxnú reakciu Zn + NaNO3 + NaOH = Na2ZnO2 + NH3 + H2O platí: oxidačné číslo sodíka sa nemení zinok sa redukuje oxidačné číslo Zn v Na2ZnO2 je II stechiometrické koeficienty sú: 4+1+7=4+1+2.
296. V reakcii Zn + NiSO4 <=> ZnSO4 + Ni: zinok sa oxiduje a vystupuje ako redukčné činidlo Zn nemôže redukovať Ni, pretože v rade napätia kovov stojí viac vľavo reakcia prebieha zľava doprava lebo Zn má silnejšie redukčné účinky ako Ni katión Ni(2-) je oxidovadlo.
297. Reakcia Cl2 + 2NaI <=> 2NaCl + I2: prebieha sprava doľava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód prebieha zľava doprava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód jód sa ľahšie redukuje ako chlór, preto v reakcii vystupuje ako oxidačné činidlo chlór vystupuje ako oxidačné činidlo.
298. Pre redoxnú reakciu H2O2 + KMnO4 + H2SO4 = O2 + MnSO4 + K2SO4 + H2O platí: Mn(VII) -5e = Mn(II) O2(-I) -2e = O2(0) O(-I) +1e = O(-II) stechiometrické koeficienty sú: 5+2+3=5+2+2+7.
299. Pre redoxnú reakciu H2O2 + KI + H2SO4 = I2 + K2SO4 + H2O platí: O2(-I) + 2e = 2O(-II) 2I(-I) -2e = I2(0) peroxid je redukovadlo stechiometrické koeficienty sú: 1+3+1=1+3+2.
300. Reakcia Cu + 2HCl <=> CuCl2 + H2: nemôže prebiehať, lebo meď má záporný elektródový potenciál prebieha, lebo meď má dobré redukčné účinky neprebieha, lebo meď je ušľachtilý kov prebieha len pri vyšších teplotách.
|
