50. Medzi scientistické prúdy poklasickej filozofie 19.storočia nepatrí: pozitivizmus novokantovstvo marxistická filozofia scholastika.
51. Rozdelenie na neformálne a formálne skupiny sa uskutočňuje podľa: normality skupiny typu väzby medzi členmi skupiny prístupu k moci vekovej štruktúry.
52. Rodina je: skupina ľudí, ktorí sú spojení neinštitucionálnymi zväzkami, ale uspokojujúcimi spoločné
ciele sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti,
ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú
spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami, ale rozhodne nie sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti.
53. Sociológia skúma: výsledky štatistického sčítavania domov a bytov skupinové procesy individuálne prežitky spôsob rozdeľovania národného majetku.
54. Manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie funkcie: organizačnej resocializačnej ekonomickej, v ktorej sa uskutočňuje hospodárska spolupráca, deľba práce atď. preferenčnej.
55. Manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré nezabezpečujú plnenie funkcie: socializačnej, resocializačnej ekonomickej, v ktorej sa uskutočňuje hospodárska spolupráca, deľba práce atď. reprodukčnej.
56. Sociálnu skupinu necharakterizujú: sociálne interakcie v skupinách vodcovstvo a mocenská nerovnosť v skupinách veková štruktúra normy.
57. Ohodnoťte toto tvrdenie: „Rodinu ako sociálnu skupinu, inštitúciu manželstva, rodinný život, hoci
v rozmanitých podobách pozná každá spoločnosť.“ určite je to pravda určite to nie je pravda asi to nie je pravda asi to je pravda.
58. Komunita označuje: skupinu, založenú najmä na neosobných, formálnych vzťahoch spoločenstvo ľudí, žijúcich a spolupracujúcich na ohraničenom území, ktoré tvorí základ, kde
môžu uskutočňovať svoje každodenné životné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich
života skupinu inštitucionálne spojených jednotlivcov skupinu s formálne stanovenými pravidlami a predpismi.
59. Medzi charakteristiky tradičnej spoločnosti nepatrí: prevažne agrárny charakter doplnený remeselnou výrobou demokracia, otvorený systém stratifikácie existencia sebestačných rodov, kmeňov a iných sociálnych útvarov rozhodujúca úloha zvykov a tradícií v živote spoločnosti atď.
60. Medzi charakteristiky modernej spoločnosti nepatrí: prehĺbenie deľby práce a špecializácia sociálnych rolí sústreďovanie obyvateľstva do miest vznik štátnych organizácií, ktoré prevzali úlohy niekdajších spoločenstiev existencia sebestačných rodov, kmeňov a iných sociálnych útvarov.
61. Moc a autorita: sú pojmy nedefinovateľné patria medzi základné sociologické pojmy. Moc preniká všetkými oblasťami života
spoločnosti, v každej z nich cítiť vplyv alebo prítomnosť mocenských vzťahov. sú pojmy veľmi ťažko definovateľné nemajú so sociológiou nič spoločné. Sú to pojmy výlučne psychologické.
62. Pri definovaní moci neplatí charakteristika: moc je schopnosť jednotlivcov alebo skupín presadiť svoju vôľu pri riešení rôznych
spoločenských záležitostí moc je schopnosť uskutočňovať sociálne činnosti a ovplyvňovať sociálne procesy vo svoj
prospech moc je prejavom demokracie moc umožňuje rozdelenie ľudí na vládnucich a ovládaných.
63. Prestíž možno definovať ako: nepriaznivý dojem jednej osoby v očiach druhej spoločenský vzťah medzi osobami, z ktorých jedny vykonávajú reálne prevažujúci vplyv na
činnosť druhých neschopnosť neformálneho vedúceho riadiť iných neobľúbenosť prisudzovanú sociálnym kolektívom.
64. Sociálny status je: sieť vzájomne prepojených normatívne riadených sociálnych vzťahov v spoločnosti pravidelnosť v správaní ľudí sústava noriem, hodnôt, činností okolo plnenia potrieb miesto, pozícia v spoločnosti.
65. Status a prestíž sú: rôzne pojmy, vyjadrujúce to isté dva pojmy s minimálnym rozdielom dva úplne rozdielne pojmy pojmy pochádzajúce z rôznych vied.
66. Referenčné skupiny sú: vzťažné skupiny, podľa ktorých sa hodnotíme všetky skupiny, v ktorých sú intímne vzťahy skupiny face to face skupiny, v ktorých nie je definovaný cieľ činnosti.
67. Označte nesprávnu charakteristiku.„Rodina“ je skupina: face to face primárna sekundárna malá.
68. Výskum vplyvu prostredia a spôsobu života na zdravie ľudí a vplyv výchovy k zdraviu: vyžaduje iba znalosť sociologickej teórie, sociologického prístupuf vyžaduje znalosť a aplikáciu sociologických metód výskumu nevyužíva sociologické metódy výskumu, ani sociologickú teóriu vyžaduje znalosť sociologickej teórie a sociologického výskumu ako podmienky pri analýze
sociálnej skutočnosti.
69. Verejné zdravotníctvo je charakterizované (označte nesprávnu charakteristiku): interdisciplinárnym prístupom , ktorý je orientovaný na telesné, duševné a environmentálne
aspekty zdravia komunít a populácie zameraním hlavne na prevenciu chorôb a úrazov v populácii za účelom zlepšenia kvality
života cieľovej populácie hodnotením zdravotníckych služieb a ich kvality hodnotením zdravotných rizík a na ich kontrolu a prevenciu.
70. Deviácia je také správanie jednotlivcov, ktoré: spoločnosť alebo sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových
noriem, ktoré vyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané
na izoláciu, liečenie, prevýchovu, nápravu, na potrestanie porušovateľov noriem spoločnosť alebo sociálna skupina nepokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových
noriem nevyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané na izoláciu
liečenie, prevýchovu, nápravu nevyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané na
potrestanie porušovateľov noriem.
71. Ak sa osoba správa určitým deviantným spôsobom, porušuje normy čiže pravidlá a vzory
správania, ktoré spoločnosť uplatňuje pri posudzovaní určitého správania, je podmienkou účasť iných
osôb alebo sociálnych skupín, či organizácií reprezentujúcich spoločnosť, ktoré istým spôsobom
reagujú na toto správanie? áno určite neviem asi nie určite nie.
72. Deviácia je: relatívna poslušnosť, prispôsobenie sa sociálnym normám poslušnosť, prispôsobenie sa sociálnym normám neposlušnosť, neprispôsobenie sa sociálnym normám čiastočná poslušnosť, čiastočné prispôsobenie sa sociálnym normám.
73. Nonkonformita je: medzistupeň medzi deviáciou a konformitou (napr. výstredné obliekanie) opak poslušnosti vyšší stupeň prispôsobenia stupeň prispôsobenia vyššej úrovni.
74. Zvoľte z uvedených možností charakteristiku, ktorú sociálna kontrola neobsahuje: spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti proces, ktorým si skupiny alebo spoločnosť vynucujú konformitu, prispôsobovanie sa svojich
členov skupinovým či spoločenským očakávaniam a požiadavkám, resp. uznávanie a
dodržiavanie spoločenských noriem sociálna kontrola má podobu reakcií osôb, skupín a spoločnosti, ktorými deviantné správanie
odsudzujú, potláčajú a nútia deviantov, aby svoje správanie zmenili na konformné sociálna kontrola má podobu trestania osôb, skupín a spoločností, ktoré patria do inej
spoločnosti.
75. Sankcie sú: tresty tresty a odmietnutie vstupu do spoločenskej skupiny odmeny, pochvaly, tresty odmeny.
76. Neformálna sociálna kontrola je: pôsobenie neformálnej skupiny neformálny vzor správania odmena za neformálne správanie neoficiálny sociálny nátlak, ktorý núti jednotlivcov rešpektovať sociálne normy.
77. Medzi spôsoby uskutočňovania neformálnej sociálnej kontroly nepatrí: sociálne odmeny (ocenenia, pochvaly) tresty (zahanbenie, pokarhanie, výsmech) verejná mienka väzenie.
78. Formálna sociálna kontrola: je oficiálny, formálny tlak, ktorého cieľom je vynútiť si konformitu sú sociálne odmeny (ocenenia, pochvaly) sú prejavy verejnej mienky je neoficiálny sociálny nátlak, ktorý núti jednotlivcov rešpektovať sociálne normy.
79. Konformitu občanov – dodržiavanie zákonov spoločnosti sledujú a vynucujú najmä štátne orgány.
Označte nesprávne uvedenú inštitúciu: polícia škola prokuratúra súdy.
80. Pre charakteristiku sociálnej štruktúry neplatí: sociálna štruktúra označuje relatívne stabilný, podľa určitých vzorov a pravidiel prebiehajúci
súbor sociálnych interakcií a systém sociálnych vzťahov v skupinách i celej spoločnosti, ktoré
vytvárajú sociálnu štruktúru utvára suma jednotlivcov sociálnu štruktúru utvára sociálne správanie, interakcie a činnosti jednotlivcov sociálna štruktúra ovplyvňuje ich správanie, interakcie a činnosti.
81. Medzi základné znaky štátu nepatrí právny systém štátny znak obyvateľstvo štátu ekonomický a finančný systém.
82. Medzi základné znaky štátnej moci patrí : legitimita nezávislosť výlučnosť rovnoprávne postavenie štátu na medzinárodnej úrovni.
83. Štátne územie tvorí : suchozemský povrch suchozemský povrch, vnútorné vody, priestor nad suchozemským povrchom suchozemský priestor, teritoriálne vody suchozemský povrch, priestor pod suchozemským povrchom, priestor nad suchozemským
povrchom.
84. Obyvateľstvo štátu tvoria : občania štátu, apoliti, cudzinci občania štátu občania štátu a cudzinci občania štátu a apoliti.
85. Medzi funkcie ústavy patrí : zastrešujúca funkcia politická funkcia právna funkcia ekonomická funkcia.
86. Všeobecný postulát slobody znamená : každý môže robiť, čo nie je zákonom zakázané každý môže robiť, čo nie je zákonom zakázané a nikto nesmie byť nútený robiť to, čo mu
zákon neukladá každý môže robiť len to čo mu zákon prikazuje nikto nesmie porušiť zákon.
87. Základné ľudské práva a slobody sa zaručujú iba občanom štátu iba majetným ľuďom všetkým bez rozdielu až od plnoletosti.
88. Individuálna sloboda občana znamená, že : štát do nej môže zasiahnuť len na základe zákona, v jeho medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý stanoví zákon štát nesmie do nej vôbec zasahovať štát ju môže len obmedziť štát do nej môže zasiahnuť len na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu.
89. Medzi základné znaky ľudských práv patrí : viazanosť len na občanov štátu neodňateľnosť zrušiteľnosť premlčateľnosť.
90. Ústava SR garantuje ľudské práva : v plnom rozsahu len pre občanov Slovenskej republiky negarantuje ľudské práva len pre plnoletých.
91. Medzi znaky unitárneho štátu patrí : dvojitá sústava štátnych orgánov dvojkomorový najvyšší orgán štátnej moci neexistencia samosprávy jedno štátne občianstvo.
92. Medzi typy zloženého štátu patrí : konfederácia centralizovaný unitárny štát federácia personálna únia.
93. Medzi znaky demokracie patrí : princíp obmedzenej väčšiny princíp neobmedzenej väčšiny nadradenosť štátneho vlastníctva neexistencia slobodných volieb.
94. Veková hranica na pasívne volebné právo ( právo byť volený ) v Slovenskej republike je : 18 rokov 21 rokov 20 rokov 22 rokov.
95. Demokratický štátny režim sa vyznačuje formou vlády : štátna moc sa neuskutočňuje iba na základe a v medziach práva štátna moc negarantuje základné ľudské práva a slobody trojdelenie mocí neexistencia slobodnej trhovej ekonomiky.
96. Zákonnosť ako jeden z princípov právneho štátu znamená : požiadavku aby všetci občania dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy požiadavku aby všetky subjekty práva bez rozdielu rešpektovali zákony a ostatné právne
predpisy že štátne orgány v odôvodnených prípadoch nemusia rešpektovať právo že cudzinci ju nemusia rešpektovať.
97. Deľba moci ako jeden z princípov právneho štátu znamená rozdelenie moci medzi prezidenta republiky, predsedu vlády a predsedu parlamentu rozdelenie moci medzi ministerstvá, miestnu štátnu správu a samosprávu rozdelenie moci medzi zákonodarnú a výkonnú moc rozdelenie moci medzi zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.
98. Zákonodarnú moc v štáte vykonáva : vláda parlament prezident ministri.
99. Zákonodarnú moc v Slovenskej republike reprezentuje : Národná rada SR vláda SR Ústavný súd SR prezident SR.
100. Vrcholným orgánom výkonnej moci v Slovenskej republike je : predseda vlády prezident SR vláda SR predseda parlamentu.
|
