Stavbou tela živočíchov sa zaoberá: antropológia fyziológia anatómia organológia.
Anatómia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá: stavbou orgánov, sústav a organizmu ako celku štúdiom pavúkov biológiou človeka vonkajšou stavbou tela rastlín.
Mikroskopickú stavbu živočíšnych tkanív a rastlinných pletív skúma: anatómia cytológia histológia fyziológia.
Histológia je biologická disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom: štruktúry rastlinných a živočíšnych buniek živočíšnych tkanív rastlinných pletív životnými procesmi na úrovni bunky.
Životné procesy organizmov skúma: fyziografia fyziológia fyziognómia etológia.
Fyziologické vedy sa zaoberajú: vývojovými zmenami organizmov vzťahom organizmov k ich prostrediu životnými procesmi prebiehajúcimi v organizmoch funkciami jednotlivých orgánov.
Paleontológia sa zaoberá: ontogenézou organizmov vyhynutými organizmami fosíliami dinosaurami.
Antropológia sa zaoberá štúdiom: človeka pavúkov vyhynutých rastlín individuálneho vývinu organizmov.
Etológia je biologická disciplína, ktorá skúma: životné procesy živočíchov vývin živočíchov správanie živočíchov vplyv živočíchov na prostredie.
Správaním živočíchov sa zaoberá: etnológia ekológia etológia fyziografia.
Etológia je veda: o etnických skupinách živočíchov, vrátane človeka o správaní sa živočíchov vo voľnej prírode o schopnostiach učenia sa zvierat o pôvode infekčných chorôb.
Aplikované biologické vedy riešia otázky: životného prostredia a ochrany prírody praktických potrieb spoločnosti všeobecných vlastností živých sústav dejín biologického poznania.
Medzi aplikované biologické disciplíny patria: humánna a veterinárna medicína agrobiológia biochémia bionika.
Všeobecné zákonitosti vývoja organizmov skúma: vývinová biológia evolučná biológia fylogenéza fyziológia.
Medzi taxonomické vedy patria: systematická botanika a zoológia ekológia a etológia cytológia, histológia a fyziológia entomológia a ornitológia.
Systematickým triedením organizmov sa zaoberá: morfológia taxonómia anatómia etológia.
Je správne tvrdenie, že genetika potvrdzuje platnosť' evolučnej teórie? nie, genetika ako náuka o dedičnosti evolúciu vyvracia nie, genetický výskum dokazuje, že genetické informácie sa nemenia, iba kombinujú áno, J.G.Mendel pri formulácii svojich zákonov čerpal z Darwinových skúseností áno, objav zákonitostí dedičnosti prispel k pochopeniu vývoja organizmov.
Švédsky prírodovedec Carl Linné prispel k rozvoju biológie ako: autor teórie o postupnom vývoji živej prírody autor dvojslovného pomenovania organizmov (binomickej nomenklatúry) tvorca teórie o význame prostredia pri vzniku nových druhov zakladateľ modernej systematiky.
Za zakladateľa mikrobiológie považujeme: L.Pasteura R. Hooka A. Leeuwenhoeka J.E.Purkyněho.
Biochemici Watson a Crick objavili v roku 1953: základné zákony dedičnosti nositeľ'a genetickej informácie princípy genetického kódu štruktúru dvojzávitnicovej DNA.
Za zakladateľa zoológie ako vedy považujeme: Ch.R.Darwina Aristotela K.Linného K.Lorenza.
Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie Galenos, Avicena a W. Harwey? boli to botanici prispeli k vytvoreniu prvého systému organizmov boli to lekári zaoberali sa patogénnymi mikroorganizmami.
Čo mali spoločné významní predstavitelia dejín biológie M.J. Schleiden, T. Schwann a J.E. Purkyně?
boli to lekári boli to zakladatelia mikrobiológie nezávisle od seba ako prví pozorovali bunky nezávisle od seba sformulovali bunkovú teóriu.
Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie urobil prvú verejnú pitvu v Čechách? J.E. Purkyně J.G. Mendel J. Jesenius A. Vesalius.
K objavu krvných skupín prispeli: J. Janský J. Jesenius K. Landsteiner M. Rhesus.
Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie sa zaslúžili o rozvoj fyziológie človeka? I.P. Pavlov W. Harvey J.E. Purkyně J.B. Lamarck.
Autorom evolučnej teórie je: I.P.Pavlov Ch.R. Darwin A.I. Oparin J.G. Mendel.
Zakladateľom klasickej genetiky je: L. Pasteur Ch.R. Darwin J.G. Mendel I.P. Pavlov.
Ktorí z významných predstaviteľov dejín biológie prispeli k formulovaniu evolučnej teórie pred Darwinom? J.B. Lamarck J.G. Mendel K. Linné T. Malthus.
K.Lorenz, N.Tinbergen a K.Frisch dostali v roku 1973 Nobelovu cenu za výskum v oblasti: ekológie embryológie etológie fyziológie.
J.D.Watson, F.H.C.Crick a M.H.F. Wilkins dostali v roku 1962 Nobelovu cenu za objavy: zákonov dedičnosti molekulovej štruktúry nukleových kyselín významu nukleových kyselín pri prenose genetickej informácie rôznych typov mutácií.
Pokus (experiment) sa od pozorovania odlišuje tým, že: pri ňom používame prístroje aktívne zasahujeme do prírodných dejov prebieha v laboratórnych podmienkach je to vedecká metóda.
Ak chceme pri pokusoch zabrániť náhodným chybám a omylom, je najdôležitejšie: zapisovať výsledky stanoviť jasný cieľ viackrát ich opakovať používať modelové organizmy.
Tvrdenie, že všetky živé organizmy sú otvorené sústavy znamená, že si so svojim okolím vymieňajú: látky, energiu a informácie iba látky a energiu iba informácie iba energiu.
Pod pojmom metabolizmus rozumieme: príjem látok bunkou z prostredia súhrn anabolických a katabolických dejov v bunke premenu látok a energie v organizme syntézu a rozklad látok.
Pri anabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie uvoľneniu energie tvorbe zložitých látok z jednoduchých rozkladu zložitých látok na jednoduché.
Pri katabolických dejoch dochádza v bunke k: spotrebe energie uvoľneniu energie tvorbe zložitých látok z jednoduchých rozkladu zložitých látok na jednoduché.
Keď sa v bunke štiepia zložité látky na jednoduché, ide o: anabolické procesy katabolické procesy procesy asimilácie procesy disimilácie.
Keď sa v bunke syntetizujú zložité látky z jednoduchých, ide o: procesy asimilácie procesy disimilácie anabolické procesy katabolické procesy.
Pri anabolických dejoch sa energia v bunke: spotrebúva uvoľňuje stráca odbúrava.
Pri katabolických dejoch sa energia v bunke: stráca premieňa spotrebúva uvoľňuje.
Energia sa pri exergonických reakciách: uvoľňuje spotrebúva stráca premieňa.
Energia sa pri endergonických reakciách: stráca odbúrava uvoľňuje spotrebúva.
Dýchanie je príkladom na: katabolický proces exergonickú reakciu anabolický proces endergonickú reakciu.
Fotosyntéza je príkladom na: katabolický proces exergonickú reakciu anabolický proces endergonickú reakciu.
K anabolickým reakciám patrí: syntéza ATP proteosyntéza dýchanie kvasenie.
Medzi katabolické reakcie patrí: dýchanie mliečne kvasenie replikácia DNA oxidácia cukrov.
Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia spotrebúva, ide o: anabolickú reakciu katabolickú reakciu asimilačný dej disimilačný dej.
Keď sa počas biochemickej reakcie v bunke energia uvoľňuje, ide o: asimiláciu disimiláciu anabolizmus katabolizmus.
Biologická oxidácia môže prebiehať': iba za prístupu kyslíka anaeróbne aj aeróbne aj bez prístupu kyslíka len aeróbne.
Anaeróbna glykolýza prebieha: v cytoplazme všetkých aktívnych buniek v mitochondriách iba v cytoplazme prokaryotických buniek v endoplazmatickom retikule.
Biologická oxidácia znamená: postupné odbúravanie uhlíka z biologického substrátu postupné štiepenie organických látok, spojené s uvoľňovaním energie súhrn anabolických dejov v bunke za prístupu kyslíka procesy spojené s okysličovaním cytoplazmy.
Aeróbne dýchanie znamená: výmenu kyslíka medzi krvou a pľúcnymi alveolami úplnú oxidáciu organických látok za prítomnosti kyslíka okysličovanie krvi rozklad glukózy bez prístupu kyslíka.
Respiračný kvocient - RQ vyjadruje: množstvo O₂ spotrebovaného pri oxidácii glukózy intenzitu dýchania pomer vyprodukovaného CO₂k spotrebovanému O₂ závislosť uvoľnenej energie od spotrebovaného O₂ pri dýchaní.
Konečným produktom štiepenia organických látok pri dýchaní je: glukóza ATP CO₂ a 0₂ CO₂ a H₂O.
Jedinou formou energie, ktorú sú schopné využívať všetky bunky na svoje životné procesy je: svetelná energia energia chemických väzieb tepelná energia môžu využívať viaceré formy energie.
Univerzálny prenášač energie v bunke je: molekula ATP kyselina adenozíntrifosforečná aktívny chlorofyl a molekula adenínu.
Molekula ATP slúži v bunke ako: univerzálny prenášač energie urýchľovač enzymatických reakcií zdroj dusíkatých báz energetická konzerva.
Môže molekula ATP prenášať energiu z jednej bunky do druhej? áno, je to univerzálny prenášač energie áno, je to malá molekula, preto môže prejsť cez cytoplazmatickú membránu nie, l'ahko prechádza iba cez membrány mitochondrií do cytoplazmy nie, energetický metabolizmus prebieha v každej bunke osobitne.
Ktoré z uvedených organizmov nemajú vlastný metabolizmus? riasy baktérie vírusy endoparazity.
Homeostáza znamená: rovnováhu medzi organizmom a prostredím schopnosť organizmov prijímať potrebné látky z prostredia stálosť vnútorného prostredia organizmu schopnosť vyvíjať sa.
Stálosť vnútorného prostredia sa nazýva: homonómia homeostáza homológia izonómia.
Schopnosť samoregulácie v organizme sa uplatňuje prostredníctvom systému: reakcií na podnety reflexov spätných väzieb imunitných reakcií.
K nebunkovým organizmom patria: vírusy, baktérie a sinice iba vírusy len baktérie a sinice nebunkové organizmy neexistujú.
Príkladom bunkových kolónií sú: organizácia buniek váľača gúľavého bunky prvokov, ktoré po delení zostávajú spolu bakteriofágy v hostiteľskej baktérii plazmódiá v krvi hostiteľa.
Indivíduá vyššieho rádu sú: spoločenstvá jedincov s trvalou anatomickou a funkčnou diferenciáciou, ktorí nemôžu existovať samostatne jedince s funkčnou špecializáciou trvale žijúce v skupinách čriedy, svorky, kŕdle včelstvá, mraveniská.
Medzi heterotrofné organizmy patria: iba živočíchy a rastlinné parazity iba živočíchy a huby iba živočíchy a jednobunkové organizmy živočíchy, huby, prvoky a nezelené rastliny.
Organizmy rozdeľujeme na heterotrofné a autotrofné podľa spôsobu prijímania uhlíka kyslíka dusíka draslíka.
Heterotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami organické látky si tvoria z anorganických prijímajú uhlík vo forme oxidu uhličitého uhlík prijímajú vo forme organických látok.
Autotrofné organizmy sú charakteristické tým, že: živia sa organickými látkami uhlík prijímajú vo forme organických látok organické látky si tvoria z anorganických uhlík prijímajú vo forme oxidu uhličitého.
Chemosyntetické organizmy patria k organizmom: heterotrofným autotrofným mixotrofným hemiparazitickým.
Chemoautotrofné organizmy nájdeme medzi: prvokmi riasami sinicami baktériami.
Medzi autotrofné organizmy patria: všetky rastliny zelené rastliny chemoautotrofné mikroorganizmy len vyššie rastliny.
Ak organizmy využívajú na syntézu organických látok chemickú energiu, ide o proces chemosyntézy chemoautotrofie heterotrofie také organizmy neexistujú.
Pohlavné rozmnožovanie je charakteristické: len pre živočíchy pre živočíchy, huby a rastliny pre živočíchy, rastliny a baktérie pre živočíchy, rastliny, baktérie aj vírusy.
Je rozdiel medzi gamétou a výtrusom? nie, obe vznikajú meiózou a majú rovnakú funkciu áno, gaméta vzniká meiózou a výtrus mitózou nie, obe vznikajú mitózou a majú rovnakú stavbu áno, vznikajú meiózou, ale líšia sa stavbou aj funkciou.
Je pravda, že každá zygota je totipotentná? nie, lebo každá zygota vnikne z jedinečných gamét nie, vlastnosť totipotencie majú iba gaméty áno, lebo v jadre obsahuje kompletnú genetickú informáciu áno, dáva základ pre diferenciáciu všetkých znakov a vlastností.
Proces diferenciácie sa uskutočňuje: už počas embryonálneho vývinu jedinca začína sa po narodení a prebieha skokom postupne pod vplyvom regulačných mechanizmov v bunke ako proces špecializácie buniek podľa tvaru a funkcie.
Pojem ontogenéza znamená: individuálny vývin organizmu je synonymum pre embryológiu vývin organizmu od oplodnenia až po zánik evolučný vývoj.
Pojem fylogenéza znamená: vývin organizmu od oplodnenia až po zánik historický vývoj organizmov je to synonymum pre evolučnú biológiu je to veda o vzniku a vývoji organizmov.
Predpokladá sa, že život na Zemi vznikol pred: 1,5-2 miliardami rokov 2,5-3 miliardami rokov 3,5-4 miliardami rokov 4,5-6 miliardami rokov.
Najstaršia perióda prvohôr je: ordovik kambrium trias perm.
Okrem trilobitov žili v prvohorách aj: ostnatokožce prvé stavovce hubky a pŕhlivce trilobity sa objavili až v druhohorách.
K periódam druhohôr patria: trias, jura a krieda kambrium, ordovik, silúr, devón, karbón a perm karbón, devón a perm silúr, jura, krieda a karbón.
Ložiská uhlia sa tvorili v močiaroch: duhohornej kriedy prvohorného kambria prvohorného karbónu druhohorného triasu.
Najväčší rozmach dosiahli plazy: v období triasu v druhohorách v prvohorách v treťohorách.
Prvé stavovce sa na Zemi objavili: v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách.
Prvé cicavce sa na Zemi objavili: v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách.
Predchodcovia človeka sa na Zemi objavili: v prvohorách v druhohorách v treťohorách v štvrtohorách.
Evolučnými predchodcami cicavcov boli: druhohorné cicavcovité plazy morské plazy na konci prvohôr druhohorné vtáky drobné suchozemské plazy v treťohorách.
Kreacionizmus sa od evolučnej teórie líši tým, že uznáva: stvorenie sveta a života prirodzený vývoj organizmov skokom evolúciu podľa Božieho plánu nelíšia sa, je to odborné pomenovanie evolúcie.
Antroposociogenéza označuje procesy: evolúcie človeka pod vplyvom spoločenského vývoja hominidizácie, hominizácie a sapientácie spoločenských zmien od vzniku Homo sapiens vývoja ľudskej činnosti.
K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces hominidizácie patrí: chôdza na dvoch končatinách zväčšovanie mozgu využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky.
K základným zmenám, ktoré charakterizujú proces hominizácie patrí: rozvoj kultov a rituálov zväčšovanie mozgu využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky.
K základný zmenám, ktoré charakterizujú proces sapientácie patrí: zväčšovanie mozgovej časti lebky rozvoj kultov a rituálov využívanie ohňa zdokonaľovanie ľudskej ruky.
Ktorý z významných predstaviteľov dejín biológie zaradil človeka do živočíšneho systému medzi primáty ako prvý? K.Linné E.Haeckel CH.R.Darwin Aristoteles.
Neodarwinizmus je: hnutie proti Darwinovej evolučnej teórii kresťanské hnutie uznávajúce evolúciu organizmov syntéza Darwinovej teórie evolúcie s princípmi Mendelovej dedičnosti a poznatkami populačnej genetiky deformovanie princípov evolúcie.
Darwinove tézy o evolúcii sa zakladajú na: variabilite znakov u indivíduí v populácii prírodnom výbere lepšie adaptovaných jedincov v populácii vnútrodruhovom a medzidruhovom boji o existenciu reprodukčnej výhode lepšie prispôsobených jedincov.
Odlišné znaky, ktoré majú spoločný fylogenetický pôvod nazývame: analogické izologické homologické heterologické.
Podobné znaky, ktoré nemajú spoločný fylogenetický pôvod a vyvinuli sa ako adaptácia prostredie nazývame: homologické analogické izologické heterologické.
Podľa biogenetického zákona E.Haeckela: organizmy vo svojom embryonálnom vývine prejdú základnými štádiami svojej evolucie ontogenéza je skráteným opakovaním fylogenézy dedičnosť a premenlivosť sú dvomi stránkami toho istého procesu dedičnosť a premenlivosť sa vylučujú.
Ekológia je biologická disciplína, ktorá skúma: vplyv životného prostredia na človeka príčiny a dôsledky znečisťovania životného prostredia vzťahy organizmov k prostrediu a medzi sebou navzájom zmeny v prírodnom prostredí zapríčinené človekom.
Ekosystém charakterizujeme ako súhrn všetkých: živých organizmov, ktoré sa vyskytujú spoločne na určitom stanovišti živých organizmov, ktoré so svojím prostredím tvoria funkčný celok vonkajších a vnútorných podmienok a zdrojov životného prostredia organizmov abiotických a biotických faktorov v prostredí a vzťahy medzi nimi.
K abiotickým faktorom prostredia patria: teplota a prúdenie vzduchu slnečná energia voda a potrava CO2, O2, H2O.
So zvyšovaním teploty obsah kyslíka vo vode: klesá stúpa ostáva rovnaký nie je tu žiadna závislosť.
Za biotické faktory prostredia považujeme: faktory, ktoré vplývajú na živé organizmy zložky vnútorného prostredia organizmov potravové zdroje a vodu vplyvy iných organizmov.
Súbor jedincov toho istého druhu, ktoré žijú spolu v rovnakom čase na jednom stanovišti, s možnosťou prenosu genetickej informácie nazývame: druh spoločenstvo ekosystém populácia.
Populáciu charakterizujeme ako: súbor jedincov rovnakého druhu, žijúcich v spoločnom ohraničenom priestore v tom istom čase súbor viacerých druhov organizmov na určitom vyhradenom priestore súbor všetkých rastlín a živočíchov na zemi, žijúcich v rovnakom čase súbor všetkých jedincov jedného druhu organizmov na Zemi.
Majú veľké populácie väčšiu šancu prežiť ako malé? áno, veľa jedincov v populácii dáva viac možností pri rozmnožovaní áno, viac jedincov poskytuje väčšiu možnosť genetickej variability nie, pre prežitie je rozhodujúca veková štruktúra populácie bez ohľadu na jej veľkosť nie, schopnosť prežiť nezávisí od množstva jedincov v populácii.
Rastliny označujeme za primárne producenty ekosystémov pretože: zo slnečnej energie produkujú kyslík menia anorganické látky na organické produkujú primárnu biomasu tvoria základné prostredie pre živočíchy.
Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne konzumenty? včela, zajac, človek, pásomnica imelo, kliešť, motolica, meňavka sup, šakal, rosička, lišajník baktéria, červenoočko, črievička, nezmar.
Ktorú z uvedených skupín organizmov tvoria výlučne reducenty? lišajníky, prvoky, huby kvasinky, baktérie, riasy hlísty, kvasinky, plesne huby, plesne, baktérie.
Baktérie a huby majú v ekosystémoch nezastupiteľné miesto, najmä preto, lebo: rozkladajú organickú hmotu na anorganické látky obsahujú vitamíny a sú tak dôležitou súčasťou potravy viažu z ovzdušia minerálne látky a obohacujú nimi pôdu žijú s mnohými organizmami v symbióze.
Je správne tvrdenie, že umelé spoločenstvá sú stabilnejšie ako prírodné? áno, sú udržiavané človekom na základe skúseností a vedeckých poznatkov áno, sú tvorené len niekoľkými druhmi organizmov, ktoré si neškodia nie, o stabilite každého spoločenstva rozhodujú hlavne abiotické faktory nie, predpokladom stability je druhová rozmanitosť spoločenstva.
Ak majú rôzne populácie rovnaké nároky na potravu alebo životný priestor, ide o vzťahy: parazitické konkurenčné neutrálne symbiotické.
O konkurenčných vzťahoch medzi populáciami hovoríme, keď': rôzne populácie majú rovnaké nároky na potravu rôzne populácie majú rovnaké nároky na životný priestor jedince rôznych populácií sa navzájom požierajú rôzne jedince v tej istej populácii majú rovnaké nároky na prostredie.
Ak rastliny odoberajú vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku hostiteľskej rastliny, ide o: hemiparazitizmus saprofytizmus ektoparazitizmus poloparazitizmus.
Ak organizmy jednej populácie odčerpávajú živiny od jedincov inej populácie, ide o vzťahy: neutrálne symbiotické parazitické konkurenčné.
Ak si pri spolužití dvoch alebo viacerých zástupcov rôznych populácií organizmy navzájom prospievajú, ide o vzťahy: konkurenčné neutrálne parazitické symbiotické.
Mykoríza je vzťah niektorých druhov húb a koreňov stromov. Označujeme ho ako: konkurenčný parazitický symbiotický neutrálny.
K negatívnym vzťahom medzi populáciami zaradujeme: parazitizmus symbiózu konkurenciu predáciu.
Ktorá z možností uvádza správne príklady vonkajších parazitov (ektoparazitov)? kliešť, komár, mucha, pavúk ploštica, blcha, kliešť, voš motolica, ploštica, voš, pavúk ovad, mucha, blcha, pásomnica.
Ktorá z možností uvádza správne príklady vnútorných parazitov (endoparazitov)? voš, ploštica, toxoplazma, svalovec motolica, pásomnica, blcha, ovad pásomnica, svalovec, motolica, maláriovec maláriovec, toxoplazma, voš, pásomnica.
Ktorá z možností uvádza správne príklad na poloparazitizmus? imelo biele, ktoré fotosyntetizuje a čerpá živiny z lyka drevín imelo biele, lebo čerpá vodu a minerálne látky z drevnej časti cievneho zväzku saprofytické rastliny, ktoré čerpajú živiny z odumretých rastlín mäsožravé rastliny, ktoré fotosyntetizujú a čerpajú živiny z tiel hmyzu.
Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťahy predácie? líška a zajac blcha a pes pavúk a mucha drevokazná huba a kmeň stromu.
Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťahy konkurencie? srna a zaiac zajac a líška dub a buk pstruh a kapor.
Ktorá z možností uvádza správne príklad na vzťah symbiózy? hubové vlákna a sinice hubové vlákna a jednobunkové riasy hubové vlákna a korene stromov hubové vlákna a rozkladajúce sa lístie.
Lichenizmus a mykoríza majú spoločné to, že: sú formou symbiózy sú formou parazitizmu nemajú nič spoločné v oboch prípadoch ide o spolužitie rastliny a huby.
Príkladom primárnej sukcesie je osídľovanie: holých skál piesočných dún lávových polí lesného spáleniska.
Príkladom sekundárnej sukcesie je osídľovanie: oblastí po záplavách lávových polí lesného spáleniska piesočných dún.
Ekologická valencia druhu je: rozsah tolerancie organizmu voči faktorom prostredia schopnosť' organizmov prežiť v nepriaznivých podmienkach rozsah hodnôt prostredia od ekologického maxima po minimum rozsah hodnôt prostredia najvýhodnejších pre prežitie daného druhu.
Euryekné organizmy sú také, ktoré: majú širokú ekologickú valenciu majú úzku ekologickú valenciu sú hojne rozšírené nazývame aj kozmopolitné organizmy.
Organizmy, ktoré majú vysokú toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné kozmopolitné euryekné bioindikátory.
Stenoekné organizmy sú také, ktoré: sú hojne rozšírené nazývame aj kozmopolitné organizmy majú širokú ekologickú valenciu majú úzku ekologickú valenciu.
Organizmy, ktoré majú nízku toleranciu voči pôsobeniu ekologických faktorov sú: stenoekné bioindikátory euryekné synantropné.
Ekologické optimum prostredia predstavuje: ekologickú valenciu prostredia stredné hodnoty pôsobenia ekologických faktorov podmienky, v ktorých sa organizmom najlepšie darí rozsah hodnôt ekologických faktorov od minima po maximum.
Bioindikátory sú organizmy, ktoré: sa vyskytujú iba vo výrazne znečistenom prostredí sa vyskytujú iba tam, kde všetky faktory prostredia dosahujú optimálne hodnoty vypovedajú o kvalite prostredia sa vyskytujú tam, kde faktory prostredia vytvárajú špecifické podmienky.
Pojem biodiverzita znamená: rozmanitosť druhového zastúpenia v ekosystémoch prenikanie jedného druhu do nového prostredia medzidruhový boj organizmov rozmanitosť životných podmienok.
Druhová rozmanitosť v ekosystéme sa nazýva: bioindikácia biodiverzita biocenóza biotop.
Vírusy môžeme pozorovať: svetelným mikroskopom pri zväčšení 1000x iba elektrónovým mikroskopom svetelným mikroskopom pomocou špeciálneho farbenia vôbec ich nemožno pozorovať mikroskopom.
Pre prokaryotický organizmus platí: jeho telo tvorí jedna bunka je to vírus jadro v jeho bunke nemá jadrovú membránu je to organizmus, ktorý je vždy haploidný.
Vírusy patria medzi: prokaryotické organizmy eukaryotické organizmy nukleoproteínové častice nebunkové organizmy.
Virus je tvorený: DNA a RNA, ktoré sú obalené bielkovinovým plášťom DNA alebo RNA a bielkovinou DNA, RNA a tukovým obalom nukleovou kyselinou a viriónom z tukových čiastočiek.
Pre rozmnožovanie vírusov platí, že: je viazané na hostiteľskú bunku začína vytvorením spór uskutočňuje sa priečnym delením viriónu obvykle vedie k zániku hostitel'skej bunky.
Z hľadiska životných procesov sú vírusy charakteristické tým že: majú jednoduchý látkový metabolizmus ich životné procesy sú viazané na hostiteľskú bunku ich metabolizmus začína v S- fáze bunkového cyklu nemajú vlastný metabolizmus, nie sú schopné samostatnej reprodukcie.
Rozmnožovanie bakteriofágov prebieha: v bunkách živočíchov počas infekcie v medzibunkových priestoroch tkanív hostiteľského organizmu v bunkách baktérií, do ktorých prenikne len DNA bakteriofága na povrchu hostiteľ'skej baktérie, kde sa replikuje DNA.
Je správne tvrdenie, že vírusy sa rozmnožujú mimo hostiteľskej bunky? nie, nemajú vlastný genóm, preto musia na svoju reprodukciu využívať DNA hostiteľskej bunky nie, nemajú vlastný metabolizmus, preto nie sú schopné zabezpečiť samostatne žiadne životné funkcie áno, vírusy tvoria spóry a rozmnožujú sa aj mimo hostitel'skej bunky áno, vo vhodných podmienkach tvoria infekčné virióny, ktoré potom napádajú bunky.
Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú vírusy? chrípka angina tuberkulóza hepatitída.
Onkovírusy spôsobujú: škvrny na povrchu listov slintačku a krívačku hospodárskych zvierat vznik zhubných nádorov nekontrolovateľné delenie buniek.
Medzi detské choroby spôsobené vírusmi patria: chrípka osýpky ovčie kiahne žltačka.
Ktoré vnútrobunkové štruktúry nemajú bunky baktérií? mitochondrie ribozómy jadro vakuoly.
V prokaryotických bunkách nikdy nenájdeme: plastidy Golgiho aparát ribozómy inklúzie.
Bunky siníc majú fotosyntetické farbivá lokalizované na: cytoplazmatickej membráne voľne v cytoplazme tylakoidoch ribozómoch.
Bakteriofágy sú vírusy: napadajúce baktérie spôsobujúce choroby ľudí spôsobujúce choroby rastlín využívané v génovom inžinierstve.
Pre vírusy platí: sú to vnútrobunkové parazity môžu ich prenášať živočíchy môžu vyvolávať nádorové ochorenia môžeme sa pred nimi chrániť antibiotikami.
AIDS je nevyliečiteľné ochorenie: spôsobené vírusom HIV spôsobené baktériou HIV prenosné telesnými tekutinami imunitného systému.
Bielkovinový obal nukleovej kyseliny vírusu sa nazýva: vírusová spóra kapsid virión nukleoméra.
Pre všetky baktérie platí, že: spôsobujú ochorenia l'udí, zvierat alebo rastlín sú schopné vytvárať odolné spóry z jednej baktérie vznikajú vždy len dve dcérske uhlík získavajú z organických zlúčenín.
Pri rozmnožovaní vzniknú z jednej vírusovej častice - viriónu: dva nové virióny 4 virióny stovky viriónov vírusy sa nerozmnožujú.
Medzi prokaryotické organizmy patria: vírusy, baktérie a sinice iba baktérie baktérie, sinice a archeóny baktérie, sinice a prvoky.
Baktérie sa od prvokov líšia tým, že: nemajú bunkové jadro ohraničené membránou nerozmnožujú sa mitózou nefotosyntetizujú všetky sú patogénne.
Pre baktérie a sinice je spoločné to, že: ich bunka je prokaryotická ich bunka je eukaryotická majú tylakoidy nemajú jadrovú membránu.
Majú všetky baktérie bunkovú stenu? áno, je pevná a pružná áno, obsahuje peptidoglykan nie, bunkovú stenu majú iba niektoré baktérie nie, baktérie majú iba cytoplazmatickú membránu.
Základnou zložkou bunkovej steny baktérií je: glykogén peptidoglykan chitín jedna vrstva fosfolipidov.
Tvar tela baktérií môže byť: tyčinkovitý vláknitý guľovitý kryštalický.
Bacily sú baktérie: gulovitého tvaru tyčinkovitého tvaru špirálovitého tvaru vláknité.
Streptokoky sú baktérie: guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce tyčinkovitého tvaru nie sú to baktérie, ale vírusy.
Stafylokoky sú baktérie: guľovitého tvaru, ktoré tvoria retiazky guľovitého tvaru, ktoré tvoria strapce tyčinkovitého tvaru nie sú to baktérie, ale vírusy.
Anaeróbne baktérie sa od aeróbnych líšia tým, že: pre svoj život potrebujú kyslík nepotrebujú kyslík, pôsobí na ne toxicky uhlík získavajú z CO₂ uhlík získavajú heterotrofne.
Medzi autotrofné organizmy patria: anaeróbne baktérie chemoautotrofné baktérie rastliny sinice.
Baktérie môžu získavať uhlík: z CO₂ v procese fotosyntézy z organických zlúčenín autotrofne heterotrofne.
Chemotrofné baktérie môžu získavať energiu: oxidáciou organických zlúčenín oxidáciou anorganických zlúčenín fotosyntézou kvasením.
Je správne tvrdenie, že všetky bakteriálne bunky sú vždy haploidné? nie, pri bunkovom delení sa počet ich chromozómov zdvojnásobí nie, ich genetický materiál tvorí diploidný počet molekúl DNA áno, ich nukleoid predstavuje jediný prokaryotický chromozóm áno, majú iba jednu kruhovú dvojreťazcovú makromolekulou DNA.
Medzi rozmanité spôsoby rozmnožovania baktérií patrí: priečne delenie pučanie mitotické delenie rozpad vláken.
Je pravda, že baktérie majú v prírode nezastupiteľné miesto? áno, sú dôležitým zdrojom potravy pre živočíchy áno, sú to reducenty, majú schopnosť mineralizovať organický materiál áno, žijú v symbióze s inými organizmami nie, majú skôr negatívny význam, spôsobujú ochorenia, znečisťujú vodu a pôdu.
Je správne tvrdenie, že bez baktérií by sme mohli mať' zdravotné problémy? nie, naopak, patogénne baktérie spôsobujú vážne zdravotné ťažkosti nie, neexistujú baktérie s pozitívnym vplyvom na zdravie človeka áno, baktérie v našom organizme produkujú vitamíny áno, symbiotické baktérie ako súčasť črevnej mikroflóry pomáhajú pri tráveni.
Ktoré z uvedených ochorení spôsobujú baktérie? angína tuberkulóza salmonelóza besnota.
Mnohé patogénne baktérie spôsobujú pohlavne prenosné choroby. Sú to: syfilis AIDS mykóza kvapavka.
Mnohé patogénne baktérie spôsobujú závažné hnačkovité ochorenia. Sú to baktérie z rodu: Salmonella Escherichia Streptococcus Lactobacilus.
Mnohé baktérie sa využívajú v priemysle pri výrobe: mliečnych produktov kvasných produktov farmaceutických produktov pekárenských produktov.
Archeóny sú: fosílne prvoky, ktoré tvorili schránky prokaryotické organizmy podobné baktériám jednobunkové organizmy schopné žiť v extrémnych podmienkach vnútrobunkové parazity.
Význam archeónov spočíva v tom, že: sú pravdepodobnými fylogenetickými predchodcami baktérií ich vlastnosti sa využívajú v moderných biotechnológiách sa využívajú v potravinárskom priemysle sa využívajú pri obnove životného prostredia.
Vyberte dôvody, pre ktoré nezaraďujeme huby do ríše rastlín. patria medzi prokaryota ich zásobnou látkou je glykogén neobsahujú chloroplasty rozmnožujú sa výtrusmi.
Vyberte, ktoré z tvrdení charakterizujú huby predstavujú samostatnú ríšu sú to prokaryotické organizmy môžu byť jednobunkové aj mnohobunkové niektoré sú vážne patogény ľudí a zvierat.
Huby sa môžu vyživovať: symbioticky paraziticky mixotrofne saprofyticky.
Pre bunky húb sú charakteristické polysacharidy: škrob a chitín chitín a glykogén glykogén a celulóza celulóza a škrob.
Bunkovú stenu húb spevňuje: glykogén celulóza chitín pelikula.
Zásobnou látkou húb je: glykogén glukóza škrob chitín.
Huby sa rozmnožujú nepohlavne: tvorbou hýf vo vreckách alebo bazídiách premenou primárneho podhubia na sekundárne delením, výtrusmi, pučaním alebo časťami hýf iba delením, ostatné spôsoby patria k pohlavnému rozmnožovaniu.
Huby sa rozmnožujú pohlavne: spórami izogamiou, oogamiou alebo anizogamiou splynutím plazmy a neskôr jadier buniek pohlavných orgánov výtrusmi alebo konídiami.
Kvasinky sa využívajú na výrobu: jogurtov a kefíru vitamínových liečiv piva a vína antibiotík.
Paplesne sa využívajú pri výrobe: vitamínov antibiotík jogurtov syrov.
Na výrobu antibiotík sa využívajú: spájavé plesne paplesňotvaré huby kvasinkotvaré huby kyjaničkotvaré huby.
Mykózy sú: povlaky, ktoré tvoria plesne na potravinách mikroskopické huby, žijúce v symbióze so živočíchmi klíčiace spóry snetí ochorenia rastlín, živočíchov aj človeka vyvolané hubami.
Kvasinkové ochorenia človeka vyvolávajú: zástupcovia rodu Candida paplesňotvaré huby rodu Aspergillus plesne rodu Mucor kvasinky rodu Saccharomyces.
Ktoré z uvedených tvrdení platia pre kyjaničku purpurovú? semenník raže premieňa na jedovatý námeľ môže spôsobiť hromadné otravy využíva sa vo farmaceutickom priemysle poškodzuje uskladnené potraviny.
Námeľ je: ražná hubka synonymum pre kyjaničku purpurovú semenník raže infikovaný kyjaničkou purpurovou povlak na tráve spôsobený hrdzou trávnou.
Ktoré z uvedených skupín húb sa rozmnožujú pučaním? kvasinky a paplesne paplesňotvaré huby a spájavé plesne zástupcovia všetkých skupín iba kvasinky.
Niektoré huby sa rozmnožujú pomocou konídií. Sú to: výtrusy húb, ktoré sa tvoria na nosičoch výtrusníc vlákna húb, ktoré tvoria podhubie púčiky kvasiniek typy bazídií s redukovaným počtom výtrusov.
Pre bazídiové huby sú charakteristické bazidiá. Sú to: kyjakovité bunky, ktoré tvoria výtrusorodú vrstvu bunky, ktoré produkujú bazidiospóry plodnice, členené na hlúbik a klobúk rúrky, v ktorých sú uložené bazidiospóry.
K vreckatým hubám patria: kvasinkotvaré huby paplesňotvaré huby sneti a hrdze čiaškotvaré huby.
K bazídiovým hubám patria: sneti čiaškotvaré huby pečiarkotvaré huby hrdze.
Na obilninách parazitujú huby: sneti a hrdze kyjanička purpurová pleseň hlavičkatá aspergil čierny.
Mykoríza znamená: spolužitie hubových vláken s riasami spolužitie hubových vláken s koreňmi vyšších rastlín odčerpávanie živín z cievnych zväzkov drevín podhubím nepohlavné rozmnožovanie húb.
Lišajníky sú organizmy, ktoré predstavujú: spolužitie hubových vláken a rias alebo siníc spolužitie hubových vláken so symbiotickými baktériami podvojné organizmy založené na mixotrofii podvojné organizmy založené na symbióze.
Človek môže využívať lišajníky najmä vďaka tomu, že: mnohé majú fungicídne účinky (pôsobia proti hubám) sú bohatým zdrojom bielkovín a vitamínov niektoré pôsobia ako cytostatiká (zastavujú delenie buniek) zatiaľ' nepoznáme možnosti ich využitia.
Akými znakmi odlíšime jedovatú muchotrávku zelenú od pečiarky poľnej? muchotrávka má hlúbik uložený v pošve, pečiarka nie muchotrávka má na hlúbiku prsteň, pečiarka nie v okolí muchotrávky nájdeme uhynutý hmyz muchotrávka má pod klobúkom lupene, pečiarka rúrky.
Ktoré bunky majú vyšší obsah vody: fylogeneticky staršie ontogeneticky staršie fylogeneticky mladšie ontogeneticky mladšie.
Obsah vody v bunkách závisí od: životného prostredia veku organizmu metabolickej aktivity orgánu.
Prečo obsah vody v bunkách vekom klesá? staršie bunky majú obmedzený príjem vody v starších bunkách sa znižuje metabolická aktivita v starších bunkách prevládajú katabolické deje staršie bunky vodu viac uvoľňujú ako prijímajú.
Vyšší obsah vody v bunke majú: pletivá aktívnych častí orgánov pletivá pasívnych častí orgánov pletivá rastlinných buniek pletivá živočíšnych buniek.
Najdôležitejšie prvky pre živé organizmy sú: C, O, H, N C, Cl, Zn, O C, Cl, H, Zn C, N, Zn, H.
Kostrou všetkých organických látok je: dvojväzbový uhlík štvorväzbový uhlík väzba uhlíka s kyslíkom väzba uhlíka s vodíkom.
Ktorý prvok je dôležitou súčasťou chlorofylu? Fe Mg Ca K.
Ktorý prvok je dôležitou súčasťou hemoglobínu? Na Ca Fe K.
Anorganické soli v bunke ovplyvňujú: homeostázu enzymatické riadenie hospodárenie s vodou metabolizmus.
Ktoré polysacharidy plnia stavebnú funkciu? sacharóza celulóza glykogen chitín.
Ktoré polysacharidy predstavujú pre bunku zdroj energie? glykogén glukóza škrob chitín.
Najväčší objem organických molekúl v bunke tvoria: cukry tuky bielkoviny minerálne látky.
Ktoré organické látky poskytujú organizmu najviac energie? cukry tuky bielkoviny nukleové kyselíny.
Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú: monosacharidy aminokyseliny nukleotidy proteíny.
Stavebnou jednotkou polypeptidových reťazcov molekúl proteínov sú: aminokyseliny bielkoviny sacharidové peptidy nukleotidy.
Aké funkcie plnia v bunke bielkoviny? sú to základné stavebné látky sú zdrojom energie regulujú chemické procesy rozpustené vo vode tvoria základné prostredie v bunke.
Vláknité (fibrilárne) bielkoviny zabezpečujú: mechanické funkcie metabolické funkcie imunitu regulačné funkcie.
Guľovité (globulárne) bielkoviny zabezpečujú: metabolické funkcie regulačné funkcie imunitu mechanické funkcie.
V bielkovinách živých organizmov sa pravidelne vyskytuje: 12 aminokyselín 20 aminokyselín 22 aminokyselín 200 aminokyselín.
Koľko druhov aminokyselín využívajú živé systémy na proteosyntézu? 5 10 15 20.
Aké funkcie plnia v bunke sacharidy? sú zdrojom energie sú to stavebné látky podieľajú sa na termoregulácii katalyzujú chemické procesy.
Ktoré organické zlúčeniny v bunke majú stavebnú funkciu? cukry tuky bielkoviny nukleové kyseliny.
Ktoré organické zlúčeniny plnia v bunke zásobnú funkciu? cukry tuky bielkoviny nukleové kyseliny.
Glykogén je zásobná látka: iba živočíchov živočíchov a húb niektorých rastlín vírusov.
Glukóza sa v organizme živočíchov ukladá ako zásoba energie vo forme: škrobu celulózy glykogénu tuku.
Cukor sa v organizme rastlín ukladá ako zásoba energie vo forme: tuku škrobu glykogénu celulózy.
Aké funkcie plnia v bunke lipidy? podieľajú sa na stavbe bunkových membrán vytvárajú prostredie pre chemické deje urýchľujú biochemické reakcie predstavujú bohatý zdroj energie.
Tuky sa podieľajú na regulačných mechanizmoch v bunke ako: súčasť hormónov súčasť vitamínov súčasť chromozómov súčasť enzýmov.
Základnou stavebnou jednotkou nukleových kyselín sú: aminokyseliny dusíkaté bázy nukleotidy pentózy.
Chromatín sa skladá: z bielkoviny a nukleovej kyseliny z nukleovej kyseliny a cukru z bielkoviny a farbiva nukleínu len z nukleovej kyseliny.
Nukleové kyseliny zabezpečujú: kódovanie genetickej informácie prenos genetickej informácie z rodičov na potomkov riadenie metabolických dejov v bunke preklad genetickej informácie do poradia aminokyselín.
Pri anaeróbnom štiepení jednej molekuly glukózy sa uvoľní energia, ktorá sa naviaže na: 2 molekuly ATP 4 molekuly ATP 16 molekúl ATP 21 molekúl ATP.
Energia získaná pri odbúraní jednej molekuly glukózy v procese aeróbnej glykolýzy sa využije na tvorbu : 2 molekúl ATP 12 molekúl ATP 24 molekúl ATP viac ako 30 molekúl ATP.
Prokaryotické bunky sa od eukaryotických odlišujú najmä tým, že: sú menšie a chýbajú im membránové štruktúry ich jadro je oddelené od cytoplazmy iba jednou membránou rozmnožujú sa iba v tele hostiteľ'a genetickú informáciu majú uloženú v jednej molekule RNA.
Medzi prokaryotické organizmy patria: baktérie, archeóny a sinice baktérie a vírusy baktérie, vírusy a sinice len baktérie.
Medzi eukaryotické organizmy patria: všetky mnohobunkové a niektoré jednobunkové organizmy len mnohobunkové organizmy všetky organizmy, ktoré majú biologické membrány baktérie a sinice.
Pre bunky húb platí, že: ich zásobnou látkou je glykogén ich bunková stena obsahuje celulózu ich bunková stena obsahuje chitín sú to typické prokaryotické bunky.
Pre bunky rastlín platí, že: ich zásobnou látkou je škrob ich bunková stena obsahuje celulózu keď sú staršie obsahujú veľa vakuol mladé bunky majú veľa vakuol.
Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú membránové štruktúry bunky: jadro, plastidy, mitochondrie, endoplazmatické retikulum plastidy, vakuoly, ribozómy, endoplazmatické retikulum chloroplasty, Golgiho aparát, mitochondrie, lyzozómy vakuoly, mitotický aparát, ribozómy, lyzozómy.
Vyberte možnosti, ktoré správne uvádzajú fibrilárne štruktúry bunky: cytoskelet, ribozómy, chloroplasty, mitotický aparát cytoskelet, brvy, bičíky, chromozómy chromozómy, cytoskelet, bičíky, mitotický aparát brvy, chloroplasty, inklúzie, ribozómy.
Bunková stena je typickou štruktúrou: rastlinných buniek živočíšnych buniek buniek húb buniek baktérií.
Pre bunkové povrchy platí vo vzťahu k vode a v nej rozpusteným látkam tvrdenie: bunková stena je priepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je nepriepustná, cytoplazmatická membrána je polopriepustná bunková stena je polopriepustná, cytoplazmatická membrána je nepriepustná priepustnosť bunkovej steny je rovnaká ako pri cytoplazmatickej membráne, závisí od prostredia.
Bunkové jadro je štruktúra, v ktorej prebieha : syntéza nukleových kyselín syntéza tukov syntéza bielkovín syntéza cukrov.
Pre jadierko eukaryotickej bunky platia tvrdenia: je ohraničené od cytoplazmy biomembránou počas bunkového delenia sa stráca syntetizuje ribozómovú RNA syntetizuje ribozómové bielkoviny.
Jadierko (nucleolus) bunky syntetizuje: proteíny steroidy ribozómovú RNA transférovú RNA.
DNA sa nachádza: v chromozómoch v jadierku v plastidoch v ribozómoch.
Kde v bunke je lokalizovaná syntéza mRNA? v cytoplazme na ribozómoch v jadre v jadierku.
Ktorá organela v bunke syntetizuje bielkoviny? endoplazmatické retikulum ribozómy plazmidy lyzozóm.
Biomembrány sú tvorené: vrstvou fosfolipidov, vláknitými a guľovitými bielkovinami dvojvrstvou fosfolipidov, do ktorej sú ponorené biekoviny dvojvrstvou proteínov a vláknitými fosfolipidmi dvojitou vrstvou fosfolipidov, integrálnymi a periférnymi bielkovinami.
Fosfolipidy sa podieľajú na stavbe: biomembrán fibrilárnych štruktúr v bunke chromozómov mitotického aparátu.
Dvojitú membránu majú tieto bunkové štruktúry: jadro, mitochondrie a plastidy iba mitochondrie a plastidy jadro, vakuoly a plastidy iba jadro.
Za energetické centrum bunky považujeme: chloroplasty, ktoré zabezpečujú premenu svetelnej energie na chemickú mitochondrie, pretože sa v nich tvorí ATP endoplazmatické retikulum, lebo zabezpečuje syntézu bielkovín a lipidov jadro, lebo je tu DNA a je to hlavné riadiace centrum bunky.
Ktoré z uvedených štruktúr eukaryotickej bunky majú dvojitú membránu? jadro cytoplazmatická membrána mitochondrie chloroplasty.
Vnútrobunkové štruktúry s vlastnou DNA sú: mitochondrie a plastidy Golgiho aparát a mitochondrie plastidy a lyzozómy žiadne také štruktúry neexistujú, DNA je iba v jadre.
Pre mitochondrie platí, že: sú energetickým centrom bunky energiu transformujú v procese dýchania do formy ATP v každej bunke je len jedna mitochondria v každej bunke môžu byť stovky až tisícky mitochondrií.
Počet mitochondrií v bunke je spravidla: 1 2 môže ich byť niekoľko stovák neprevyšuje 100.
Calvinov-Bensonov cyklus fixácie uhlíka sa deje: v jadre v cytoplazme v matrixe mitochondrií v stróme chloroplastov.
Leukoplasty sa nachádzajú najčastejšie: v zásobných orgánoch prvokov v zásobných orgánoch rastlín rovnako vo všetkých rastlinných bunkách v bunkách listov po strate chlorofylu.
Tylakoidy sú: membrány chloroplastov vlákna v mitotickom aparáte neživé súčasti bunky kanáliky Golgiho aparátu.
Pre plastidy platí, že: sa nachádzajú len v rastlinných bunkách sa nachádzajú v rastlinných aj živočíšnych bunkách väčšina obsahuje fotosyntetické farbivá majú vlastnú DNA.
Pre endoplazmatické retikulum platia tvrdenia: je to membránová štruktúra, tvorená systémom kanálikov jeho drsná forma zabezpečuje proteosyntézu jeho hladká forma sa podieľa na syntéze sacharidov zabezpečuje transport látok.
Drsná forma endoplazmatického retikula má na membránach naviazané: nukleové kyseliny lyzozómy ribozómy enzýmy.
Drsné endoplazmatické retikulum pozostáva: z endoplazmatického retikula a ribózy z endoplazmatického retikula a RNA z endoplazmatického retikula a ribozómov z endoplazmového retikula a DNA.
Ribozómy syntetizujú: bielkoviny cukry tuky ribozómovú RNA.
Štruktúry bunky, ktoré sa podieľajú na proteosyntéze sú: jadro, endoplazmatické retikulum a ribozómy drsné endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát voľné ribozómy v cytoplazme a tylakoidy endoplazmatické retikulum, ribozómy a Golgiho aparát.
Aké funkcie plnia vakuoly v rastlinných bunkách? zúčastňujú sa na rozkladných procesoch sú vyplnené zásobnými látkami tvoria sa v nich rastlinné farbivá podmieňujú vnútorný tlak v bunke.
Je pravdivé tvrdenie, že vakuoly sa nachádzajú iba v rastlinných bunkách? áno, je to typická rastlinná štruktúra áno, podobné štruktúry u živočíchov nazývame lyzozómy nie, živočíšne bunky niektorých živočíchov obsahujú špecializované vakuoly nie, vakuoly sú dôležitými štruktúrami v bunkách prvokov.
K neživým súčastiam bunky patria: škrobové zrná tukové kvapky inklúzie cytoskelet.
Pohybovú funkciu v bunke zabezpečujú: mikrofilamenty mikrotubuly intermediárne filamenty intermediárne tubuly.
Mikrofilamenty sú: jemné vlákna v bunke, ktoré umožňujú kontrakciu trubicovité útvary v cytoplazme bunky vlákna deliaceho vretienka fibrilárne štruktúry.
Mikrotubuly sú: fibrilárne štruktúry jemné vlákna v cytoplazme bunky, ktoré umožňujú kontrakciu trubicovité útvary v cytoplazme bunky, schopné kontrakcie kanáliky, ktoré tvoria endoplazmatické retikulum.
Fibrilárne štruktúry, ktoré nemajú schopnosť kontrakcie, sa nazývajú: intercelulárne filamenty intermediárne filamenty intermediárne tubuly intercelulárne tubuly.
Dynamickú kostru bunky tvorí: cytoskelet cytoplazma sústava kryštalických inklúzií sieť' mikrofilamentov a mikrotubulov.
Intermediárne filamenty majú funkciu: pohybovú spevňovaciu transportnú metabolickú.
Stavebným základom fibrilárnych štruktúr sú: mikrotubuly, mikrofilamenty a intermediárne filamenty fibrín, tubulín a myozin aktín, myozín, bielkovinové filamenty tubulín, filamenty a intermediárny fibrín.
Endosymbiotická teória vysvetľuje: vznik lišajníkov vznik eukaryotickej bunky fungovanie symbiotického vzťahu medzi dvomi organizmami vznik mitochondrií a plastidov z pôvodne samostatných prokaryotických organizmov.
Vznik eukaryotickej bunky z viacerých samostatných prokaryotických buniek vysvetľuje: endosymbiotická teória panspermická teória kreacionistická teória kumulačná teória.
Za predchodcov chloroplastov sa podľa endosymbiotickej teórie považujú: vakuoly obsahujúce chlorofyl fototrofné prokaryota sinice cyanobaktérie.
Pri ktorých mechanizmoch prechodu látok cez cytoplazmatickú membránu, je potrebná energia? osmóza aktívny transport fagocytóza pinocytóza.
Aktívny transport cez bunkovú membránu sa uskutočňuje pomocou: bielkovinových prenášačov fagocytózy pinocytózy difúzie.
Difúzia je: pohyb molekúl z miesta vyššej koncentrácie na miesto s nižšou koncentráciou rozptyl látky v rozpúšťadle rozptyl rozpúšťadla v látke vyrovnávanie koncentrácie medzi rozpúšťadlom a roztokom v smere koncentračného spádu.
Príkladom difúzie v živých organizmoch je: prechod kyslíka z alveol do krvi absorpcia vody v črevách spätné vstrebávanie vody a minerálnych látok v kanálikoch nefrónu prechod CO₂ z buniek do krvi.
K vstrebávaniu tukov v tenkom čreve dochádza prostredníctvom: osmózy pinocytózy fagocytózy bielkovinových kanálikov.
Transport glukózy a aminokyselín do bunky zabezpečuje: pinocytóza fagocytóza transportná bielkovina ATP.
Pri prenikaní potrebných iónov do bunky sa uplatňuje: difúzia osmóza endocytóza transportná bielkovina.
K štrukturálnej prestavbe cytoplazmatickej membrány dochádza pri: exocytóze endocytóze pinocytóze fagocytóze.
Osmóza je: pohyb vody cez semipermeabilnú membránu na miesto s vyššou koncentráciou rozpúšťan látky pohyb látky za rozpúšťadlom tlak vo vnútri kapilár tlak vo vnútri buniek.
Plazmolýza nastane, keď sa bunka ocitne v prostredí: hypotonickom hypertonickom s vyššou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc s nižšou koncentráciou osmoticky aktívnych častíc.
Keď posolíme uhorku, môžeme pozorovať: difúziu plazmolýzu osmotickú lýzu plazmoptýzu.
Praskanie dužiny plodov ovocia po dlhotrvajúcich dažďoch, je jav, ktorý sa nazýva: plazmolýza deplazmolýza plazmoptýza osmolýza.
Osmotická lýza červených krviniek môže nastať v: roztoku soli roztoku glukózy v alkohole v destilovanej vode.
Koncentrácia hypertonického prostredia je: premenlivá v závislosti od prostredia vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.
Koncentrácia hypotonického prostredia je: rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme premenlivá v závislosti od prostredia vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme.
Koncentrácia izotonického prostredia je: vyššia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme nižšia ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme rovnaká ako koncentrácia rozpustených látok v cytoplazme premenlivá v závislosti od prostredia.
V akom prostredí sa živočíšna bunka zmrští? hypotonickom hypertonickom izotonickom v roztoku soli.
Je pravda, že pri bakteriálnom zápale hrdla pomôže kloktanie koncentrovaným roztokom NaCl? áno, v hypertonickom prostredí baktérie uvoľňujú vodu a hynú. áno, v hypotonickom prostredí baktérie prijímajú vodu a praskajú nie, roztok NaCl môže poškodiť' sliznicu nie, pre baktérie je roztok NaCl neškodný.
Pinocytóza: patrí medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu patrí medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu zabezpečuje príjem látok bez spotreby energie zabezpečuje vylučovanie nepotrebných látok z bunky.
Medzi pasívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: endocytóza pinocytóza osmóza fagocytóza.
Medzi aktívne formy prenosu látok cez cytoplazmatickú membránu nepatrí: difúzia pinocytóza fagocytóza osmóza.
Z koľkých fáz pozostáva bunkový cyklus? 2 4 6 8.
Ktorá bunková štruktúra zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek? jadro cytoskelet mitochondrie mitotický aparát.
Ako sa nazýva fáza bunkového delenia, v ktorej sa mikrotubuly deliaceho vretienka skracujú a priťahujú chromozómy k centriolám? telofáza interfáza metafáza anafáza.
Chromozómy sú: morfologické útvary, ktoré možno pozorovať len pri delení bunky štruktúry, ktoré možno pozorovať v jadre bunky permanentne štruktúry viditeľné len v S-fáze bunkového cyklu štruktúry, ktoré v jadre vznikajú na začiatku delenia bunky.
Mitózou vznikajú: somatické bunky všetky bunky organizmu všetky bunky organizmov, vrátane baktérií len pohlavné bunky.
V profáze mitózy dochádza k: špiralizácii chromozómov syntéze DNA vzniku mitotického aparátu vzniku jadierka.
V metafáze mitózy dochádza k: usporiadaniu chromozómov do centrálnej roviny rozchádzaniu dcérskych chromatid rozštiepeniu chromatid rozdeleniu centriol.
V anafáze mitózy dochádza k: rozchádzaniu chromozómov k protiľahlým pólom bunky rozchádzaniu chromatíd k protiľahlým pólom bunky ukončeniu delenia jadra zániku mitotického aparátu.
V telofáze mitózy dochádza k: ukončeniu karyokinézy priebehu cytokinézy dešpiralizácii chromozómov vzniku novej DNA.
V ktorej fáze bunkového cyklu dochádza k zdvojeniu jednochromatidového chromozómu na dvojchromatidový? v metafáze v profáze v S-fáze v G2 fáze.
Redukcia počtu chromozómov je charakteristická pre: heterotypické delenie bunky homeotypické delenie bunky I. meiotické delenie II. meiotické delenie.
Pre heterotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie je to druhé meiotické delenie počet chromozómov sa redukuje na polovicu počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu.
Pre homeotypické delenie platí: je to prvé meiotické delenie je to druhé meiotické delenie počet chromozómov sa nemení, podobá sa na mitózu počet chromozómov sa redukuje na polovicu.
Crossing over prebieha: v profáze prvého meiotického delenia počas heterotypického delenia v metafáze meiózy I. počas interfázy meiózy.
Bivalenty sú: polovičky chromozómov dvojice homologických chromozómov chromozómové páry ramená chromozómov.
Karyokinéza je: delenie jadra pohyb jadra v cytoplazme pohyb centriol po rozdelení pohyb chromozómov v anafáze.
Cytokinéza je proces, ktorým sa: začína proces delenia bunky po interfáze začína proces oddeľovania bivalentov ukončuje proces delenia bunky v telofáze ukončuje proces delenia jadra v mitózenej .
Keď pod mikroskopom vidíme dvojchomatidové chromozómy usporiadané v centrálnej rovine, štádium mitózy je: telofáza metafáza cytokinéza anafáza.
Keď pod mikroskopom vidíme zväčšené jadrá s rozlíšiteľnými chromozómami, štádium mitózy je: interfáza metafáza anafáza profáza.
Podľa čoho delíme eukaryotické bunky na haploidné a diploidné? podľa počtu homologických chromozómov v bunke podľa počtu nehomologických chromozómov v bunke podľa počtu všetkých chromozómov v bunke podľa počtu pohlavných chromozómov.
Centroméra je: časť deliaceho vretienka miesto prekríženia chromozómov miesto na chromozóme, kde sa pripájajú vlákna deliaceho vretienka miesto na chromozóme, kde sa lokalizuje gén.
Meióza je proces: delenia baktérií rozmnožovania prvokov redukcie počtu chromozómov na polovicu reprodukcie vírusov.
Kedy dochádza k redukcii počtu chromozómov v pohlavných bunkách? v G1 fáze bunkového cyklu počas meiózy na začiatku mitózy na konci amitózy.
Ako sa označuje fáza bunkového cyklu, v ktorej sa replikuje DNA: M G1 S G2.
V ktorej fáze meiózy dochádza k prekríženiu chromozómov (crossing over)? profáze I interfáze anafáze I profáze II.
Pojmom kormus označujeme: diferencované telo rastliny s pravými orgánmi jednoduché, málo diferencované telo výtrusných rastlín druhotne delivé pletivo cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.
Akú funkciu plnia v rastline primárne meristémy? umožňujú rast rastlín sú podmienkou primárneho hrubnutia v stonke zabezpečujú delenie buniek v rastových vrcholoch tvoria všetky druhy mechanických pletív.
Kde v rastline nájdeme primárne meristémy? v rastových vrcholoch medzi drevom a lykom v dužine stonky na špičke koreňa.
Činnosťou kambia sa v stonke rastliny tvorí: borka druhotná kôra vrstva korku druhotné drevo a lyko.
Ktorý z nasledujúcich pojmov označuje sekundárne delivé pletivo? perycikel felogén kambium korok.
Kambium je: druhotné delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín delivé pletivo, činnosťou ktorého vzniká druhotné drevo a lyko cievny zväzok v koreni vyšších rastlín.
Aké pletivo zabezpečuje pevnosť a pružnosť stopiek plodov? parenchym kolenchým sklerenchým kambium.
Ktoré rastlinné pletivo sa využíva ako významná hospodárska surovina v textilnom priemysle? sklerenchymatické parenchymatické kolenchymatické meristematické.
Pre kolenchým platí: je to trváce pletivo, ktoré dodáva rastlinám pružnosť a pevnosť je to pletivo s rovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami nachádza sa v stopkách listov a plodov je to druhotne delivé pletivo v stonke rastlín.
Parenchymatické pletivo je tvorené: tenkostennými bunkami bez medzibunkových priestorov tenkostennými bunkami s výraznými medzibunkovmi priestormi bunkami s nerovnomerne zhrubnutými bunkovými stenami bunkami, ktoré si zachovali schopnosť' delit' sa.
Prieduchy sú: otvory na okraji listov rastlín, ktorými sa odparuje voda dve bunky so schopnosťou zatvárať' a otvárať medzeru medzi sebou bunky, ktoré svojou činnosťou sprostredkujú výmenu plynov pokožkové útvary.
Hydatódy sú: otvory, ktorými rastlina vylučuje vodu a soli z pokožky prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa cievy, ktoré vedú vodu v rastlinnej stonke chĺpky na povrchu listov.
Kutikula je: súvislá, nepriepustná vrstva na povrchu listov a stoniek rastlín ochranná vrstva na povrchu epidermy niektorých živočíchov obrvený dýchací epitel vodných bezstavovcov druhotne delivé pletivo zabezpečujúce hrubnutie stonky a koreňa.
Za trichómy považujeme: ochranné chĺpky na povrchu listov lepkavé žľazy mäsožravých rastlín koreňové vlásky pokožkové ostne.
Medzi emergencie patria: ostne na pokožke stoniek a plodov tentakuly lepkavé žľazy mäsožravých rastlín koreňové vlásky.
Čím sa líši rizoderma od epidermy? nachádza sa na koreni nemá kutikulu ani prieduchy obsahuje iba sekrečné trichómy obsahuje iba absorpčné trichómy.
Tentakuly sú: lepkavé žliazky mäsožravých rastlín prieduchy, ktoré stratili schopnosť zatvárať sa látky, ktoré pokrývajú pokožku rastlín pŕhlivé chĺpky na listoch.
Trváce pletivo tvorené tenkostennými bunkami so zreteľnými medzibunkovými priestormi je: meristém parenchym sklerenchým mezenchým.
Radiálne cievne zväzky sa nachádzajú: v stonke jednoklíčnolistových rastlín v koreni v stonke nahosemenných rastlín v stonke dvojklíčnolistových rastlín.
Ktoré rastlinné bunky sú schopné otvárať sa a zatvárať sa v závislosti od fyziologických potri rastliny? hydatódy trichomy emergencie prieduchy.
V koreňoch semenných rastlín sa nachádzajú cievne zväzky: kolaterálne koncentrické radiálne bikolaterálne.
Transpiračný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.
Asimilačný prúd vedie: vodu a minerálne látky drevnou časťou cievneho zväzku asimilačné látky lykovou časťou cievneho zväzku vodu a minerálne látky lykovou časťou cievneho zväzku asimilačné látky drevnou časťou cievneho zväzku.
V stonke jednoklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: do kruhu v strede okolo stržňa sú roztrúsené lyko a drevo sa striedajú.
V stonke dvojklíčnolistových rastlín sú cievne zväzky usporiadané: kolaterálne bikolaterálne radiálne do kruhu.
Homorízia je: koreňová sústava nahosemenných rastlín koreňová sústava jednoklíčnolistových rastlín zväzkovitá koreňová sústava tvorená vedľajšími koreňmi koreňová sústava tvorená jedným hlavným koreňom a rozvetvenými bočnými koreňmi.
Funkciou koreňovej čiapočky je: kontrola pozitívne geotropického rastu koreňa ochrana meristematických buniek v rastovom vrchole tvorba slizu napomáhajúceho prenikaniu koreňa v pôde príjem vody a minerálnych látok.
Keď pri rozkonárovaní stonky dcérske stonky neprerastú materskú, ide o: strapcovité rozkonárovanie poruchu rastu vrcholíkovité rozkonárovanie rozkonárovanie fylogeneticky starých rastlín.
K metamorfózam stonky patria: brachyblasty podzemky haustóriá poplazy.
Vyberte správne uvedené znaky jednoklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, trojpočetný kvet, alorízia trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina alorízia, štvorpočetný kvet, rovnobežná žilnatina.
Vyberte správne uvedené znaky dvojklíčnolistových rastlín: sieťovitá žilnatina, troj alebo štvorpočetný kvet, alorízia trojpočetný kvet, homorízia, rovnobežná žilnatina homorízia, štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina alorízia, päť alebo štvorpočetný kvet, sieťovitá žilnatina.
Ak je listová čepeľ' iná na rube ako na líci, ide o list: bifaciálny monofaciálny typický pre dvojklíčnolistové rastliny typický pre jednoklíčnolistové rastliny.
Ak je listová čepeľ rovnaká na rube aj líci, ide o list: bifaciálny monofaciálny typický pre jednoklíčnolistové rastliny typický pre dvojklíčnolistové rastliny.
K znakom fylogeneticky starších rastlín patrí žilanatina: rovnobežná dlaňovitá vidlicovitá odnožená.
Ak z jedného uzla na stonke vyrastá viac listov ide o postavenie listov na stonke: protistojné striedavé zložené praslenovité.
Aký typ postavenia listov na stonke je fylogeneticky najstarší? praslenovité striedavé protistojné listy v prízemnej ružici.
Na semenných rastlinách rozlišujeme tieto kategórie listov: klíčne, asimilačné, listene, listence a kvetné listy asimilačné listy, listene a kvetné listy klíčne, asimilačné, listene a kvetné listy asimilačné, listene a listence.
Pre mezofyl (strednú časť) monofaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchym nie je diferencovaný sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky na jeho hornej aj spodnej časti sú prieduchy.
Pre mezofyl (strednú časť) bifaciálneho listu platí: je diferencovaný na palisádový a špongiový parenchým nie je diferencovaný sú v ňom umiestnené kolaterálne cievne zväzky prieduchy prevládajú na jeho spodnej časti.
Ak je čepeľ' listu rozdelená na tri a viac samostatných častí, ide o: delenú čepeľ zložený list list s odnoženou žilnatinou sperené listy.
Jednodomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety majú iba samčie kvety sú obojpohlavné majú iba samičie kvety.
Dvojdomé rastliny sú také, ktoré: majú samčie aj samičie jednopohlavné kvety majú iba samčie alebo samičie kvety sú obojpohlavné rastú na dvoch rôznych stanovištiach.
Ak má kvet okvetie, znamená to, že: mu chýba kalich jeho kvetné obaly tvorí kalich a koruna jeho kvetné obaly nie sú rozlíšené jeho kvety vytvárajú súkvetie.
Ak kvet nemá rozlíšené kvetné obaly, ide o: perigon okvetie vývojovo staršiu čeľad vývojovo mladšiu čeľad'.
Medzi strapcovité súkvetia patrí: okolík závinok hlávka jahňada.
Medzi vrchlíkovité súkvetia patrí: závinok klas kosáčik jahňada.
Štvorpočetný kvet, plod šešula alebo šešuľka je charakteristickým znakom čeľade: lipnicovité kapustovité mrkvovité iskerníkovité.
Jednoduchý alebo zložený okolík s drobnými najčastejšie bielymi kvetmi a plody dvojnažky sú charakteristickými znakmi čeľade: bôbovité kapustovité mrkvovité iskerníkovité.
Súmerný kvet tvorený strieškou, krídlami a člnkom, plody struky sú charakteristickými znakmi čeľade: astrovité kapustovité mrkvovité bôbovité.
Súkvetie úbor, ktoré robí dojem jedného kvetu a plody nažky často s lietacím zariadením s charakteristickými znakmi čeľade: atrovité mrkvovité l'ul'kovité iskerníkovité.
Najstaršiu skupinou výtrusných cievnatých rastlín sú: pečeňovky ryniorasty plavúňorasty zelené riasy.
V ktorej skupine výtrusných rastlín prevláda gametofyt nad sporofytom? machorasty plavúňorasty ryniorasty prasličkorasty.
Lupeňovitá stielka je charakteristickým znakom: plavúňov machov pečeňoviek ryniorastov.
Izomorfná rodozmena je charakteristická pre: riasy ryniorasty machorasty plavúňorasty.
Heteromorfná rodozmena znamená, že: gametofyt a sporofyt sa morfologicky líšia gametofyt nie je viditeľný líšia sa samčie a samičie výtrusy pohlavná generácia je odlišná od nepohlavnej.
Izomorfná rodozmena znamená, že: rastlina nemá vo svojom životnom cykle gametofyt gametofyt a sporofyt sa morfologicky nelíšia rastlina produkuje iba izogaméty gametofyt aj sporofyt sú haploidné generácie.
Zárodočníky (archegóniá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.
Plemenníčky (anterídiá) sú: samičie pohlavné orgány výtrusných rastlín samčie pohlavné orgány výtrusných rastlín útvary výtrusných rastlín, v ktorých prebieha vývin zárodku útvary, ktoré vznikajú na gametofyte výtrusných rastlín.
Samičí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: anterídium archegónium zárodočník plemenníček.
Samčí pohlavný orgán výtrusných rastlín sa nazýva: zárodočník plemenníček anterídium archegónium.
Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje výtrusy? diploidná haploidná gametofyt sporofyt.
Ktorá generácia výtrusných rastlín produkuje gaméty? sporofyt diploidná haploidná gametofyt.
V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samčie gaméty? vo výtrusnici v plemenníčku v zárodočníku v anterídiu.
V ktorom orgáne výtrusných rastlín sa tvoria samičie gaméty? v zárodočníku v anterídiu vo výtrusnici v plemenníčku.
V ktorej časti tela výtrusných rastlín prebieha meióza? vo výtrusnici v zárodočníku v plemenníčku na prvoklíku alebo prvoraste.
Telo ryniorastov tvorili: telómy, mezómy a rizomoidy telómy, nódiá a internódiá mezómy, intermezómy a rizomoidy nódiá, internódiá, rizomoidy a telómy.
Plavúňorasty charakterizuje: plazivá, vidlicovito rozkonárená stonka redukovaná stonka s praslenovitými listami umiestnenie výtrusníc na rube listov lupeňovitá stielka .
Pre prasličkorasty sú charakteristické znaky: článkovaná, praslenovito rozkonárená stonka dlhé konárikovité listy šupinovité listy na báze zrastené do pošiev výtrusnice usporiadané na vrchole stonky do klasov.
Sladičorasty sú charakteristické: redukovanou stonkou a veľkými, často zloženými listami listami vyrastajúcimi priamo z podzemku umiestnením výtrusníc na rube listov rozhadzovačmi výtrusníc (hapterami).
Pre rodozmenu semenných rastlín platí: je zastretá gametofyt stratil svoju fyziologickú samostatnost' je rôznovýtrusná nemajú žiadnu rodozmenu, rozmnožujú sa semenami.
Do oddelenia borovicorastov patria triedy: ihličnany cykasy ginká cyprusy.
Ginko dvojlaločné charakterizujú znaky: výrazné brachyblasty plod - semenná kôstkovica plod - šišková bobuľa vidlicovitá žilnatina.
Vzpriamené šišky na konároch, ktoré sa po dozretí rozpadajú na strome, sú charakteristické pre: smrek obyčajný jedľu bielu smrekovec opadavý borovicu lesnú.
Šišky visiace z konárov nadol, po dozretí sa nerozpadajú, hnedočervená rozpukaná kôra a pichľavé štvorhranné ihlice sú charakteristické pre: borovicu lesnú jedľ'u bielu smrek obyčajný smrekovec opadavý.
Sezónne opadavé ihličie, ktoré vyrastá vo zväzočkoch z brachyblastov je charakteristickým znakom pre: smrek pichľavý borovicu hladkú borievku obyčajnú smrekovec opadavý.
Jedovatý ihličnan s obsahom alkaloidu taxínu, ktorý tvorí semenné bobule s dužinatým červeným mieškom je: tis obyčajný borievka obyčajná tuja západná smrekovec opadavý.
Ihličnan, ktorého plody - šiškové bobule sú vhodné na výrobu destilátov je: tuja západná tis obyčajný borievka obyčajná borovica hladká.
Vývojovo staršie - pôvodné rastliny sú z hľadiska počtu kvetných častí: trojpočetné štvorpočetné päť početné mnohopočetné.
K vývojovo starším - pôvodným znakom kvetu patria: acyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku acyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku cyklické kvety na predĺženom kvetnom lôžku cyklické kvety na skrátenom kvetnom lôžku.
Ktorý rastlinný orgán vyrastá zo semena pri klíčení ako prvý? list, aby mohla čím skôr začať fotosyntéza koreň, aby mladá rastlinka mohla čerpať vodu stonka, ktorá nesie listy súčasne koreň aj stonka.
Ktoré rastlinné orgány sa vyživujú výlučne heterotrofne? klíčne listy a stonka korene a semená kvety a plody listy mäsožravých rastlín.
Z ktorej časti kvetu vzniká po oplodnení plod? z tyčiniek zo semenníka piestika z vajíčka a zárodočného mieška zo samičej bunky - oosféry.
Čo znamená okvetie? nerozlíšený kvetný obal tvorený okvetnými lístkami pestro vyfarbené kvetné obaly lákajúce hmyz časť kvetu, z ktorej vyrastajú ostatné kvetné časti ochranné kvetné obaly spravidla zelenej farby.
Opelenie u krytosemenných rastlín znamená: prenesenie peľu z pelnice na bliznu piestika prenesenie peľu na vajíčko zachytenie peľ'u na semene splynutie peľu a vajíčka.
Oplodnenie u rastlín znamená: prenesenie peľu zo samčieho kvetu na samičí splynutie samčích a samičích pohlavných orgánov splynutie peľu a semena splynutie pohlavných buniek.
Piestik je rozlíšený na časti: blizna, nitka, semenník čnelka, peľnica, nitka blizna, čnelka, semenník nitka a peľnica.
K suchým pukavým plodom patria: struk, zrno, nažka malvica, nažka, šešuľa zrno, tobolka, malvica struk, tobolka, šešuľa.
K suchým nepukavým plodom patria: nažka, oriešok, zrno struk, nažka, zrno malvica, oriešok, šešula nažka, oriešok, tobolka.
Semeno rastliny vzniká po oplodnení premenou: semenníka vajíčka peľového zrnka zárodočného mieška.
Po oplodnení krytosemennej rastliny sa vajíčko mení na: zárodok plod semeno zygotu.
Po oplodnení nahosemennej rastliny nastáva premena: samičej šištičky na drevnatú šišku vajíčka na šišku vajíčka na semeno oosféry na zygotu a neskôr na zárodok.
Dvojité oplodnenie magnóliorastov znamená že: vznikne zygota a triploidný endosperm sa na oplodnení zúčastňujú dve spermatické bunky sa na oplodnení zúčastňujú dve vajcové bunky vzniknú dve zygoty.
Pri borovicorastoch sa na oplodnení zúčastňujú: jedna spermatická bunka a oosféra dve spermatické bunky a dve vajcové bunky dve spermatické bunky, oosféra a zárodočný miešok jedna spermatická bunka a dve oosféry.
Výživu pre zárodok borovicorastov v semene zabezpečuje: primárny diploidný endosperm sekundárny diploidný endosperm haploidný primárny endosperm triploidný endosperm.
Výživu pre zárodok magnóliorastov v semene zabezpečuje: primárny haploidný a sekundárny diploidný endosperm primárny diploidný endosperm a triploidný perisperm sekundárny diploidný endosperm a triploidný perisperm triploidný endosperm a diploidný perisperm.
Kvetný vzorec slúži na vyjadrenie: obrazu kvetu súmernosti kvetu pohlavnosti počtu kvetných častí.
V systematickej botanike používame na grafické vyjadrenie stavby kvetu: kvetný vzorec kvetný diagram kvetnú symboliku kvetnú schému.
V systematickej botanike používame na symbolické vyjadrenie stavby kvetu: kvetnú symboliku kvetnú schému kvetný vzorec kvetný diagram.
Fosforylácia je: uvoľňovanie energie z ATP svetelná fáza fotosyntézy premena CO2 na glukózu proces tvorby ATP.
Produktom anaeróbneho dýchania (anaeróbnej glykolýzy) je: cukor hroznový galaktóza kyselina pyrohroznová alkohol.
Obdobie vegetačného pokoja rastlín sa nazýva: hybernácia etiolizácia fotoperióda dormancia.
Výsledkom oxidatívnej fosforylácie je: kyslík oxid uhličitý voda ATP.
Produktom syntetickej fázy fotosyntézy je: glukóza a ATP glukóza a kyslík glukóza a voda ATP a oxid uhličitý.
Aký je rozdiel medzi fotosyntézou a dýchaním? fotosyntéza prebieha u rastlín cez deň a dýchanie v noci fotosyntéza je asimilačný dej a dýchanie disimilačný fotosyntéza predstavuje dýchanie rastlín energia sa pri fotosyntéze spotrebúva a pri dýchaní uvoľňuje.
V listoch rastlín, ktoré majú prirodzenú červenú farbu prebieha fotosyntéza: menej intenzívne ako v zelených listoch intenzívnejšie ako v zelených listoch rovnako ako v zelených listoch neprebieha vôbec.
Rodozmena je: striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie striedanie výtrusov a semien u rastlín vývin rastliny od zygoty po semeno životný cyklus pri pohlavnom rozmnožovaní rastlín.
Gametofyt u machorastov predstavuje: pohlavnú generáciu, ktorá tvorí gaméty pohlavnú generáciu, ktorá tvorí výtrusy haploidnú generáciu generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky.
Sporofyt u machorastov predstavuje: nepohlavnú generáciu, ktorá je diploidná nepohlavnú generáciu, ktorá je haploidná generáciu, ktorá je diferencovaná na pabyľku, palístky a pakorienky generáciu, ktorá nesie výtrusnice a tvorí výtrusy.
Čo označuje pojem stielka? nediferencované alebo málo diferencované telo rastlín, húb a lišajníkov podhubie pokožku nižších rastlín je to synonymum pre riasy.
Ktorými fázami rastu prechádzajú rastliny počas ontogenézy? meristematickou (embryonálnou) predlžovacou diferenciačnou (rozlišovacou) kulminačnou.
Na pohlavnom rozmnožovaní rastlín sa podieľajú: gaméty hľuzy poplazy semená.
Nepohlavné rozmnožovanie rastlín sa môže uskutočniť prostredníctvom: odrezkov semien výtrusov - spór cibuliek.
Počas ontogenézy rastlín sa striedajú základné fázy: vegetatívna, reprodukčná a dormantná embryonálna, vegetatívna a dormantná embryonálna, rastová a rozmnožovacia klíčenia, rastu, reprodukcie a starnutia.
Aké využitie má agar - produkt červených rias? v mikrobiológii pri kultivácii mikroorganizmov v potravinárskom, priemysle na výrobu želatíny v stavbárskom priemysle na lisovanie kvádrov je to prudko jedovatá látka.
Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická umiestnením výtrusníc na rube listu? machorasty sladičorasty prasličkorasty a plavúňorasty pečeňovky a paprade.
Ktorá skupina výtrusných rastlín je charakteristická plazivou, vidlicovito rozkonárenou stonk s hustými drobnými lístkami? plavúne prasličky paprade sladiče.
Ktorý z našich pôvodných ihličnanov obsahuje jedovatý alkaloid taxín? borievka obyčajná smrekovec opadavý tis obyčajný borovica limbová.
Vyberte správne, ktoré z uvedených čeľadí patria medzi jednoklíčnolistové rastliny: lipnicovité, l'aliovité, vstavačovité, kosatcovité bôbovité, kosatcovité, iskerníkovité, kapustovité vstavačovité, kapustovité, astrovité, bôbovité iskerníkovité, l'aliovité, astrovité, magnóliovité.
Vyberte, v ktorej z možností sú správne uvedené charakteristické znaky čeľade: bôbovité - plodom je struk, semená sú bohaté na bielkoviny astrovité - kvety sú drobné, usporiadané do súkvetia úbor lipnicovité - stonku tvorí steblo, plodom sú zrná v klasoch kapustovité - majú štvorpočetný kvet, plodom sú šešule.
Gén predstavuje: úsek molekuly DNA, ktorá kóduje úplnú genetickú informáciu o znaku poradie aminokyselín, ktoré tvoria bielkovinu jedno vlákno DNA, ktoré tvorí chromozóm základnú funkčnú jednotku dedičnosti.
Základnou morfologickou štruktúrou chromozómu (chromatínu) je: centrozóm nukleozóm nukleoid chromatínové vlákno.
Konkrétne miesto génu na chromozóme sa nazýva: alela centrozóm lokus centriola.
Aký je vzťah medzi génom a alelou? alela je konkrétna forma génu alela je tvorená dvomi génmi gén určuje podobu alely sú to synonymá.
Kvantitatívne znaky sú podmienené: génmi malého účinku a vplyvom prostredia génmi veľkého účinku len vplyvom prostredia polygénmi a faktormi vonkajšieho prostredia.
Kvalitatívne znaky sú podmienené: génmi veľkého účinku génmi malého účinku vplyvom prostredia kombináciou génov a faktorov prostredia.
Polygénny systém podmieňuje vznik znakov: kvantitatívnych ktoré sú merateľné (napr. výška, úžitkové vlastnosti) ktoré sa vo fenotype vôbec neprejavia ktorých výslednú podobu ovplyvňujú aj faktory vonkajšieho prostredia.
Fenotyp predstavuje: súbor všetkých znakov organizmu súbor všetkých alel v bunke konkrétnu podobu znaku pohlavné rozlíšenie organizmu.
Aký je rozdiel medzi chromozómom v metafáze a interfáze? v metafáze obsahuje aj bielkoviny, v interfáze ho tvorí iba DNA v metafáze je špiralizovaný a v interfáze dešpiralizovaný v metafáze je dvojchromatidový, v interfáze vždy jednochromatidový nie je medzi nimi rozdiel, je to stále ten istý chromozóm.
Pre karyotyp človeka platí: je to chromozómová mapa jednej bunky je to súbor chromozómov somatickej bunky tvorí ho 23 párov chromozómov je to súbor chromozómov pohlavnej bunky.
Crossing-over je proces: redukčného delenia pohlavnej bunky pri ktorom dochádza k rekombinácii génov medzi homologickými chromozómami vzniku nového chromozómu s rekombinovanou zostavou génov ktorý prebieha počas profázy I. redukčného delenia.
Čím sa líši anafáza meiózy I. od anafázy mitózy? v meióze sa k pólom bunky rozchádzajú jednochromatidové chromozómy chromozómy počas meiózy I. zostávajú dvojchromatidové v anafáze meiózy sa chromozómy nerozštiepia chromozómy sa počas meiózy I. dešpiralizujú skôr.
Chromozómová mapa vyjadruje: relatívne vzájomné usporiadanie génov na chromozóme poradie, vzájomnú polohu a umiestnenie génov na chromozóme súbor všetkých chromozómov v bunke počet a tvar nukleotidov v chromozóme.
Človek má nasledovný počet chromozómov: 46 23 párov 23 párov autozómov plus 2 pohlavné chromzómy 22 párov autozómov a 1 pár heterochromozómov.
Počet chromozómov človeka je: 23 23 párov 48 48 párov.
Genetický význam meiózy spočíva v: redukcii počtu chromozómov na polovicu pri vzniku gamét náhodnej kombinácii chromozómov matky a otca v gamétach, čo zvyšuje genetickú variabilitu možnosti výmeny častí génov (rekombinácia) medzi homologickými chromozómami, čo zvyšuje genetickú variabilitu presnom rozdelení génov do buniek potomkov, čím sa zachováva genetická informácia.
Prekríženie (crossing over) v procese meiózy môže nastať: len medzi homologickými chromozómami aj medzi nehomologickými chromozómami len v interfáze bunkového cyklu len v profáze prvého meiotického delenia.
Pre homologické chromozómy platí: majú rovnaký genetický obsah, štruktúru a tvar sú to párové chromozómy jeden od otca, druhý od matky je to súbor chromozómov od jedného rodiča sú to pohlavné chromozómy.
Ktoré vnútrobunkové štruktúry obsahujú vlastnú DNA? Golgiho aparát a mitochondrie Endoplazmatické retikulum a vakuoly mitochondrie a plastidy plazmidy a Golgiho aparát.
Mimojadrová dedičnosť u živočíchov je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky DNA v jadierku DNA v chloroplastoch DNA v mitochondriách.
Mimojadrová dedičnosť' u rastlín je spôsobená prítomnosťou: RNA v cytoplazme bunky a DNA v chloroplastoch DNA v jadierku a cytoplazme DNA v chloroplastoch a mitochondriách iba DNA v plastidoch.
V organizme sa vyskytujú nasledovné typy RNA: genómová, mediátorová, transférová génová, transformačná, mediátorová mediátorová, transférová, ribozómová translačná, jednovláknová a dvojvláknová.
Ktorá z možností uvádza správne komplementaritu dusíkatých báz? A-T, C-G A-C, T-G A-U, G-C A-G, U-C.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza adenín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín guanín tymín uracil.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza guanín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: tymín uracil cytozín adenín.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza cytozín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: uracil adenín guanín tymin.
Pri syntéze DNA sa k nukleotidu, ktorého súčasťou je dusíkatá báza tymín priradí v druhom reťazci komplementárny nukleotid s bázou: cytozín guanin adenín uracil.
Ktorý nukleotid je v RNA namiesto tymínu? guanin uracil cytozín adenín.
Koľko nukleotidov tvorí kodón? 2 3 4 5.
Koľko je STOP kodónov ? 1 2 3 4.
Koľko je iniciačných kodónov? 1 2 3 4.
Jediný univerzálny štartovací kodón pri expresii genetického kódu je: AUG AGU UAG GUA.
Ak jedno vlákno DNA tvoria nukleotidy s bázami A-C-G-G-T-A, potom nukleotidové usporiadanie druhého vlákna je: G-T-C-C-A-G T-G-C-C-A-T U-G-C-C-A-U T-G-C-C-U-T.
Po replikácii DNA vznikne podľa matrice C-G-T-G-C-A vlákno: A-T-C-T-A-G G-C-A-C-G-U G-C-A-C-G-T G-C-U-C-G-T.
Aké poradie nukleotidov bude mať vlákno RNA, ktoré vzniklo podľa matrice A-G-C-G-G-T? T-C-G-C-C-A U-C-G-C-C-A U-C-G-C-C-U T-C-G-C-C-U.
Rozdiel medzi nukleotidmi DNA a RNA je v tom, že: v DNA je pentóza deoxyribóza a v RNA je hexóza ribóza DNA obsahuje pentózu deoxyribózu a RNA ribózu DNA obsahuje dusíkatú bázu tymín a RNA uracil v DNA je adenín komplementárny s uracilom a v RNA s tymínom.
Pri syntéze DNA alebo RNA sa nové vlákno tvorí podľa princípu: komplementarity kombinatoriky doplnkovosti štatistiky.
Ktoré dusíkaté bázy sú v DNA aj RNA? tymín, guanín, adenín guanín, adenín, cytozín adenín, cytozín, uracil uracil, guanín, cytozín.
Ktorými dusíkatými bázami sa DNA a RNA odlišujú? adenínom a guanínom tymínom a cytozínom cytozínom a uracilom tymínom a uracilom.
Podľa akej matrice vznikla časť vlákna m-RNA tvorená nukleotidmi s bázami C-U-U-A-G-A? G-T-T-U-C-U G-A-A-T-C-T G-A-A-U-C-U G-A-A-T-C-U.
Ak je poradie nukleotidov v antikodóne U-C-A, potom poradie nukleotidov v kodóne je: A-G-U T-G-U A-G-T A-C-U.
Časť vlákna molekuly DNA tvoria nukleotidy s poradím báz C-G-A-T-A-T. Aké je poradie nukleotidov v zodpovedajúcej časti komplementárneho vlákna? A-G-U-A-U-A G-C-T-A-T-A G-C-U-A-U-A T-C-U-C-U-C.
Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, replikovaného podľa časti vlákna s nukleotidmi T-T-A-G-C-A A-A-U-C-G-U U-U-T-C-G-T A-A-T-C-G-T U-U-A-C-G-A.
Aké je poradie nukleotidov v časti vlákna DNA, ktoré vzniklo v S-fáze bunkového cyklu podľa časti vlákna s nukleotidmi G-C-A-T-T-A C-G-U-A-A-U C-G-T-U-U-T C-G-T-A-A-T C-G-A-U-U-A.
Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA transkribovanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A-T-T-G-C-A U-A-A-C-G-U T-A-A-C-G-T C-U-U-G-A-C U-T-T-G-C-U.
Aké poradie nukleotidov vznikne v m-RNA prepísanej podľa časti vlákna s nukleotidmi A-T-G-C-A-T C-U-G-A-C-U U-A-C-G-U-A T-A-C-G-T-A U-T-G-C-U-T.
Pri transkripcii vzniká podľa matrice tvorenej vláknom DNA druhé vlákno DNA vlákno m-RNA nový nukleotid vlákno aminokyselín.
Podľa matrice tvorenej vláknom DNA vznikne pri prepise vlákno m-RNA vlákno aminokyselín nový nukleotid druhé vlákno DNA.
Pri translácii vzniká: m-RNA podľa matrice DNA t-RNA podl'a matrice m-RNA bielkovina podl'a matrice m-RNA bielkovina podl'a matrice t-RNA.
Pri preklade sa syntetizuje: bielkovina podl'a matrice t-RNA t-RNA podl'a matrice m-RNA m-RNA podľa matrice DNA bielkovina podľa matrice m-RNA.
Ústredná dogma molekulovej biológie hovorí, že prenos genetickej informácie na molekulovej úrovni prebieha: jedným smerom v troch procesoch-replikácia - transkripcia - translácia jedným smerom v troch procesoch - replikácia - translácia - transkripcia jedným smerom v dvoch procesoch -z DNA na RNA a z RNA na bielkovinu jedným smerom v dvoch procesoch-prepis a preklad.
Ak je poradie nukleotidov v kodóne A-U-G, potom poradie nukleotidov v antikodóne bude: C-A-U U-A-C U-T-C G-A-C.
Pri replikácii dochádza: k zdvojeniu genetickej informácie k syntéze molekuly DNA ku vzniku dvoch identických molekúl DNA ku vzniku m-RNA.
Proces, pri ktorom dochádza k zdvojeniu genetickej informácie sa nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z DNA na m-RNA sa nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
Proces, pri ktorom dochádza k prenosu genetickej informácie z nukleových kyselín na bielkovinu nazýva: replikácia transkripcia duplikácia translácia.
Replikácia DNA v bunke sa deje: nepretržite len v S fáze bunkového cyklu len v M fáze len v meióze.
Pri transkripcii dochádza: k syntéze molekuly DNA k syntéze molekuly RNA podľa matrice DNA k prepisu genetickej informácie z DNA do m-RNA) k prekladu genetickej informácie z m-RNA do poradia aminokyselín.
Transkripcia označuje: syntézu RNA podľa matrice DNA syntézu bielkovín podľa matrice m-RNA proces prepisu genetickej informácie z DNA do RNA proces prepisu genetickej informácie z kodónu do antikodónu.
Pri translácii dochádza: k prekladu genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia amiokyselín k syntéze bielkovín k syntéze molekúl m-RNA k prepisu genetickej informácie z DNA do RNA.
Translácia označuje: prepis genetickej informácie z DNA do m-RNA proces syntézy bielkovín ako zavŕšenie expresie génu preklad genetickej informácie z m-RNA do polypeptidového reťazca preklad genetickej informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín.
Čo znamená, že genetický kód je degenerovaný? jednu aminokyselinu kóduje viac kodónov genetický kód je zmutovaný jednu aminokyselinu kóduje vždy len jeden kodón každý triplet je tvorený tromi nukleotidmi.
Prokaryotické organizmy majú genetický materiál tvorený: jednou kruhovou makromolekulou RNA viacerými jednovláknovými molekulami DNA jednovláknovou molekulou DNA kruhovou dvojreťazcovou makromolekulou DNA, stabilizovanou bielkovinami.
Plazmidy sú: jednovláknové formy RNA v baktériách lineárne formy DNA v baktériách kruhové formy RNA v eukaryotických bunkách kruhové molekuly DNA v baktériách.
Základné zákony dedičnosti objavil Mendel krížením: hrachu ruží kukurice fazule.
Mendelove zákony (dedičnosť Mendelovho typu) platia len za predpokladu: ak jeden gén kóduje jeden znak ak sú rodičia homozygotní, jeden dominantne, druhý recesívne ak ide o autozómovú dedičnosť ak je pri súčasnom sledovaní viacerých znakov každý gén na inom chromozóme.
Alela je: mutácia génu konkrétna podoba génu delécia génu inzercia v géne.
Aké možnosti vzájomného vzťahu alel môžu nastať' v zygote? dominancia recesivita kodominancia heterokodominancia.
Heterozygot je jedinec: s odlíšeným samčím alebo samičím pohlavím s dvomi rôznymi alelami pre určitý znak s dvomi a viacerými génmi pre určitý znak s rôznymi chromozómami v páre.
O dedičnosti s úplnou dominanciou hovoríme, keď': sú obidve alely v géne dominantné sa vo fenotype heterozygota prejaví iba dominantná alela sa v populácii neobjavujú recesívne znaky sa v genotype heterozygota stretnú dve dominantné alely.
Ak sa vo fenotype u heterozygota prejaví iba dominantná alela, ide o dedičnosť: intermediárnu s úplnou dominanciou s neúplnou dominanciou nehomologickú.
O dedičnosti s neúplnou dominanciou hovoríme, ked': sa v populácii neobjavujú recesívne znaky sa v genotype heterozygota stretne recesívna a dominantná alela sa vo fenotype heterozygota prejaví aj recesívna alela sa vo fenotype heterozygota prejavia obidve alely.
Ak sa vo fenotype u heterozygota prejavia obidve alely pre daný znak, ide o dedičnosť: dvojnásobnú zmiešanú s neúplnou dominanciou intermediárnu.
Symbolické označenie kríženia homozygota dominantného s heterozygotom je: aa x Aa AA x AB AA x Aa AA x ab.
Symbolické označenie kríženia homozygota recesívneho s heterozygotom je: aa x ab aa x Aa AA x Aa AA x AB.
Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie homozygota dominantného s heterozygotom AA x Aa AA x AB Aa x ab AABB x AaBb.
Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie heterozygota s homozygotom recesívnym AB x aa Aa x ab Aa x aa AaBb x aabb.
Vyberte schému, ktorá platí pre kríženie dvoch heterozygotov ___ AA x BB Aa x Aa Aa x Bb AaBb x AaBb.
Kodominancia znamená: že sa obidve alely prejavia vo fenotype s rovnakou intenzitou špecifický prípad neúplnej dominancie špecifický prípad úplnej dominancie úplné potlačenie prejavu recesívnej alely vo fenotype.
Ako sa prejaví vzťah alel vo fenotype heterozygota v prípade neúplnej dominancie? heterozygot má vlastný fenotyp, odlišný od oboch homozygotov fenotyp heterozygota je zhodný s fenotypom homozygota dominantného dominantná alela sa vo fenotype neprejaví vôbec v prípade úplnej dominancie heterozygot nevzniká.
Ak gén kóduje viac alel, napr. 3, označujeme ich: A,B,C A1, A2, A3 gén má vždy iba dve alely AA, aa, Aa.
Aký je fenotyp heterozygota v prípade úplnej dominancie? rovnaký ako fenotyp homozygota dominantného rovnaký ako fenotyp homozygota recesívneho odlišný od oboch homozygotov Aa.
Aký je fenotyp heterozygota v prípade neúplnej dominancie? Aa odlišný od oboch homozygotov zhodný s fenotypom homozygota dominantného zhodný s fenotypom homozygota recesívneho.
Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch rozdielnych homozygotov? Aa AA,Aa alebo aa AA alebo aa AB, Ab, aB alebo ab.
Aký genotyp môžu mať potomkovia dvoch heterozygotov AA, Aa alebo aa AA, Ab, aB alebo ab iba Aa iba AA alebo aa.
Pri krížení dvoch heterozygotov sa genotyp potomkov štiepi v pomere: 2:1 1:2:1 3:1 1:1.
Pri krížení homozygota s heterozygotom sa genotyp potomkov štiepi v pomere: 3:1 1:2:1 1:1 1:2.
Generácia potomkov bude uniformná vtedy, ak sú rodičia: obaja homozygoti recesívni obaja homozygoti dominantní obaja homozygoti, jeden recesívny a druhý dominantný obaja heterozygoti.
Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa líšia vtedy, keď': ide o dedičnosť' s úplnou dominanciou ide o dedičnosť' s neúplnou dominanciou ide o intermediaritu líšia sa vždy.
Genotypový a fenotypový štiepny pomer sa zhodujú v prípade: dedičnosti s úplnou dominanciou dedičnosti s neúplnou dominanciou dihybridizmu nikdy nie sú v zhode.
Spätné kríženie - testovacie je kríženie: dvoch homozygotov dvoch heterozygotov homozygota dominantného s heterozygotom homozygota recesívneho s heterozygotom.
Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať' generácia krížencov bielokvetých a heterozygotne červenokvetých rastlín? len červenú len bielu ružovú bielu alebo červenú.
Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých a homozygotne červenokvetých rastlín? len červenú len bielu len ružovú bielu alebo červenú.
Červená farba kvetov je úplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia potomkov heterozygotne červenokvetých rastlín? červenú a bielu v pomere 3:1 červenú a bielu v pomere 1:1 červenú, ružovú a bielu v pomere 1:2:1 len červenú.
Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých s heterozygotnými rastlinami? 100% ružovú bielu a červenú v pomere 1:1 bielu, ružovú a červenú v pomere 1:2:1 bielu a ružovú v pomere 1:1.
Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať generácia krížencov bielokvetých a červenokvetých rastlín? len červenú len bielu len ružovú bielu alebo červenú.
Červená farba kvetov je neúplne dominantná voči bielej. Akú farbu kvetov môže mať' generácia potomkov heterozygotných rastlín? červenú a bielu v pomere 3:1 červenú a bielu v pomere 1:1 červenú, ružovú a bielu v pomere 1:2:1 len červenú.
Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať potomkovia bielej sliepky a čierneho kohúta? biele čierne šedé biele aj čierne.
Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať kríženci heterozygotov? len šedé čierne a biele v pomere 1:1 čierne a biele v pomere 3:1 biele, šedé a čierne v pomere 1:2:1.
Čierna farba peria sliepok je neúplne dominantná voči bielej farbe. Aké sfarbenie budú mať kríženci bielej sliepky a šedého kohúta? čierne a biele v pomere 3:1 biele a šedé v pomere 1:1 len šedé čierne, šedé a biele v pomere 1:2:1.
Genotypy krvných skupín v systéme AB0 sú tvorené: 2 alelami pre krvnú skupinu A a B 3 alelami pre krvnú skupinu A, B a 0 4 alelami pre krvnú skupinu A, B, AB a 0 2 alelami pre krvnú skupinu AB a 0.
Genotyp krvnej skupiny AB: tvorí kombinácia 2 alel pre krvnú skupinu A a B tvoria kodominantné alely A a B tvorí alela AB je heterozygot.
Genotyp pre krvnú skupinu A môže byť: heterozygot A0 heterozygot Aa homozygot dominantný AA homozygot recesívny aa.
Genotyp pre krvnú skupinu B môže byť: heterozygot B0 heterozygot Bb homozygot dominantný BB homozygot recesívny bb.
Môžu mať rodičia s krvnou skupinu A a B dieťa s krvnou skupinou AB? áno, môžu mať deti so všetkými krvnými skupinami áno, môžu mať iba deti so skupinou AB nie, môžu mať len deti so skupinami A alebo B nie, môžu mať len deti so skupinami A,B a 0.
Môžu mať rodičia s krvnými skupinami AB a 0 diet'a so skupinou AB? nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A alebo B nie, môžu mať len deti s krvnými skupinami A, B alebo áno, môžu mať len deti so skupinami AB a 0 áno, môžu mať len deti so skupinou AB.
Môžu mať rodičia s krvnými skupinami A a 0 dieťa so skupinou 0? áno, ale len v prípade ak je rodič so skupinou A heterozygot áno, a to aj v prípade homozygotného rodiča so skupinou A nie, môžu mať len deti so skupinou A, lebo je dominantná nie, rodič so skupinou 0 je recesívny.
Môžu mať rodičia s krvnou skupinou B dieťa so skupinou 0? áno, lebo skupina 0 je všeobecný darca áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti nie, lebo alela pre skupinu B je vždy dominantná nie, dvaja rodičia so skupinou B môžu mať iba deti so skupinou B.
Môže mať dieťa s krvnou skupinou 0 rodičov, ktorí majú krvné skupiny AxB? áno, ale len v prípade ak sú obaja rodičia heterozygoti áno, ak aspoň jeden z nich je heterozygot nie, alely pre obe tieto krvné skupiny sú domninantné nie, v tomto prípade môže mať dieťa iba rodičov 0x0.
Môže mať dieťa s krvnou skupinou A rodičov, ktorí majú krvné skupiny ABx0? nie, pretože 0 je homozygot recesívny áno, takíto rodičia môžu mať deti so skupinami A alebo B áno, lebo alela pre skupinu A je dominantná voči 0 nie, takíto rodičia môžu mať iba deti so skupinami 0 alebo AB.
Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať dieťa s krvnou skupinou A? 50% 25% 75% 0%.
Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať' diet'a s krvnou skupinou 0? 50% 25% 75% 0%.
Aká je pravdepodobnosť, že rodičia s krvnými skupinami AB a 0 budú mať diet'a s krvnou skupinou AB? 0% 25% 50% 75%.
Ak sledujeme kríženie rodičov v dvoch znakoch, ide o: dihybridné kríženie spätné kríženie testovacie kríženie filiálne kríženie.
Zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov sa uplatňuje pri: monohybridizme väzbe génov dihybridizme viacnásobných hybridoch.
Aké gaméty tvorí dihybrid, ktorého symbolické vyjadrenie genotypu je AaBB? AB, aB A, a, B Aa, BB AB, aB,aA, BB.
Symbolické vyjadrenie dihybrida, ktorý je pre prvý znak homozygot recesívny a pre druhý znak heterozygot je: aaBb abaB aB aaAa.
Pre určenie pohlavia nového jedinca je rozhodujúce: polovica chromozómov otca a polovica matky pohlavný chromozóm otca pohlavné a somatické chromozómy obidvoch rodičov pohlavný chromozóm matky a deň menštruácie.
Ktorý z rodičov (u ľudí) geneticky zodpovedá za pohlavie potomka: matka, lebo na vznik pohlavia potomka vplýva jej vnútorné prostredie pri oplodnení otec, pretože môže poskytnúť bud' spermiu s chromozómom X alebo Y obaja rodičia rovnako, lebo zygota je výsledkom splynutia ich gamét ani jeden z rodičov, je to úplná náhoda.
Prečo hovoríme, že je muž vzhľadom na X chromozómové gény hemizygot? lebo recesívna alela na nehomologickom úseku X je iba jedna a prejaví sa vždy lebo nemá pre daný znak dve alely, preto nemôže byť homozygot ani heterozygot lebo ich alely musia potlačiť dominantné alely na Y chromozóme lebo gény na X chromozóme sú vždy recesívne.
Ak sú gény lokalizované na homologických úsekoch chromozómov X a Y, ide o dedičnost: úplne viazanú na pohlavie neúplne viazanú na pohlavie s úplnou dominanciou s neúplnou dominanciou.
Čo znamená dedičnosť krížom? samčekovia dedia znak po matke a samičky po otcovi znaky sa prejavujú vždy každú druhú generáciu u samičiek sa znak, ktorý prenášajú nikdy neprejaví gény sa počas vzniku gamét skombinujú.
Môže zdediť syn hemofiliu po otcovi? áno, ak vajíčko oplodnila spermia s X chromozómom áno, hemofilia je recesívne dedičné ochorenie, preto stačí na realizáciu znaku jedna alela nie, ide o dedičnosť krížom nie, syn nemôže od otca dostať' X chromozóm.
Aká je genetická prognóza vzhľadom na hemofiliu ak muž je hemofilik a žena prenášačka? 0% zdravé deti 25% zdravý syn, 25% dcéra prenášačka, 50% choré deti zdravé môžu byť iba dcéry - 50% zdravý bude iba syn - 25%.
Prečo sa hemofilia vyskytuje častejšie u mužov ako u žien? lebo toto dedične recesívne ochorenie sa viaže na nehomologickú časť X chromozómu, ktory u mužov nemá párovú alelu na Y chromozóme lebo ženy majú voči nemu prirodzenú imunitu lebo u žien sa prejaví iba v prípade dvoch X, chromozómov lebo jeho prenos sa viaže na kombináciu chromozómov XY.
Medzi autozomálne recesívne dedičné choroby patria: daltonizmus albinizmus fenylketonúria galaktozémia.
Príkladom na recesívnu dedičnosť, viazanú na X- chromozóm je: daltonizmus hemofilia galaktozémia Turnerov syndróm.
Príčinou dedičnej premenlivosti, môže byť: pohlavné rozmnožovanie trvalý vplyv faktorov prostredia rekombinácia v dôsledku crossing-overu mutácie.
Dedičná premenlivosť môže vzniknúť v dôsledku: rôznej kombinácie existujúcich génov pri pohlavnom rozmnožovaní trvalých zmien génov opakujúcich sa zmien faktorov prostredia prírodného výberu.
Pre génové mutácie platí: môžu spôsobiť' posun čítania genetického kódu môžu spôsobovať' geneticky podmienené ochorenia sú spôsobené zvýšením počtu chromozómov v jadre bunky sú jedným z predpokladov variability živých organizmov.
Génová mutácia vzniká: ak nastane zmena v poradí chromozómov v jadre keď nastane zmena informácie na úrovni molekuly DNA ak sa stratí, alebo pribudne časť chromozómu keď sa zmení počet chromozómov v jadre bunky.
Strata časti chromozómu sa nazýva: inverzia adícia delécia duplikácia.
Substitúcia pri génovej mutácii znamená: zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný zdvojenie nukleotidov stratu jedného alebo viacerých nukleotidov vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov.
Delécia pri génovej mutácii znamená: zdvojenie nukleotidov stratu jedného alebo viacerých nukleotidov vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný.
Inzercia pri génovej mutácii znamená: stratu jedného alebo viacerých nukleotidov zámenu jedného alebo viacerých nukleotidov za iný zdvojenie nukleotidov vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov.
Ktoré tvrdenia charakterizujú polyploidiu? v jadre somatickej bunky je viac ako dve sady chromozómov v jadre somatickej bunky je len polovičný počet chromozómov u človeka sa nevyskytuje u rastlín sa vyskytuje relatívne často.
Pre aneuploidiu platí: v jadre somatickej bunky chýba sada chromozómov zmenil sa počet chromozómov v sade v genóme bunky je navyše alebo chýba jeden alebo viac chromozómov v genóme bunky je 3n chromozómov.
Trizómia 18 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: Downov syndróm Edwardsov syndróm Turnerov syndróm Klinefelderov syndróm.
Trizómia 21 chromozómu spôsobuje genetickú poruchu: Turnerov syndróm Edwardsov syndróm Downov syndróm Klinefelderov syndróm.
Ak v prípade ženského pohlavia chýba X chromozóm, ide o: Turnerov syndróm Edwardsov syndróm Downov syndróm Klinefelderov syndróm.
Turnerov syndróm spôsobuje: duplicita X chromozómu u mužov absencia X chromoxómu u žien prítomnosť Y chromozómu v prípade ženského pohlavia prítomnosť X chromozómu v prípade mužského pohlavia.
Downov syndróm je genetická choroba zapríčinená: zvýšením počtu 21. chromozómu z 2 na 3 chýbaním jedného chromozómu 21 chýbaním jedného chromozómu 18 zvýšením počtu 18. chromozómu z 2 na 3.
Genofond je: súbor génov jednotlivca súbor génov viacerých druhov súbor génov všetkých členov populácie súbor génov všetkých živých organizmov.
Väzbová skupina génov označuje: súbor génov ležiacich na jednom chromozómovom páre všetky gény v bunke gény malého účinku, ktoré kódujú jeden znak usporiadanie alel v génoch.
Úplná väzba génov sa od neúplnej odlišuje tým, že: medzi alelickými pármi neprebehne crossing-over gény rôznych chromozómov sa dedia spoločne netvoria sa rekombinantné gény ide o väzbu medzi génmi u homozygota.
Pravidlá o väzbe génov formuloval: J.G.Mendel J.Watson T.H.Morgan G.H.Hardy.
Aký proces podmieňuje vznik nových (rekombinantných) zostáv génov? oplodnenie segregácia alel do gamét crossing-over mutácia.
Pri dihybridnom krížení: sledujeme dedičnosť dvoch znakov uplatňuje sa zákon voľnej kombinovateľnosti alel rôznych alelických párov sledujeme dve generácie potomkov sa kombinujú rôzne alely na jednom chromozóme.
Pri dihybridizme je symbolické vyjadrenie kríženia homozygotne dominantného a homozygotne recesívneho rodiča pre obidva znaky: AB x ab AABB x aabb AA x bb AA x BB.
Pri dihybridizme je symbolické vyjadrenie kríženia dvoch heterozygotných rodičov pre obidva znaky: AB x ab Ab x Ab AABB x AAbb AaBb x AaBb.
Pri dihybridizme tvorí jedinec, ktorý je heterozygot pre obidva sledované znaky, alely: AB, Ab, aB, ab AB, ab AA, aa, BB, bb A, a, B, b.
Hardy-Weinbergov zákon sa týka: dostatočne veľkých panmiktických populácií populačnej rovnováhy zmien súvisiacich so šírením mutácií populácií so stabilným genotypovým zložením.
Panmixia označuje: náhodné párenie v populácii rovnakú pravdepodobnosť plodného párenia sa členov populácie obmedzený výber partnerov pri párení v jednej populácii proces samooplodnenia v populácii.
Súbor génov všetkých členov populácie nazývame: genotyp genóm genofond populačný genóm.
Inbríding je: krajný prípad autogamie kríženie medzi príbuznými jedincami so spoločným predkom hybridné kríženie kríženie v rámci jedného druhu.
Panmixia je pre zdravý genetický vývin populácie: prospešná, lebo umožňuje väčšiu variabilitu prospešná, lebo udržiava konštantný pomer genotypov v populácii negatívna, lebo obmedzuje variabilitu nemá na genetické zdravie populácie žiadny vplyv.
Aká je tendencia vývinu autogamnej populácie? udržiava sa konštantný pomer všetkých genotypov variabilita jedincov v populácii sa zvyšuje populácia sa rozpadá na dve čisté línie heterozygoty sa postupne z populácie vytrácajú.
Za autogamné považujeme také populácie v ktorých dochádza: k samooplodneniu k náhodnému kríženiu ku kríženiu medzi príbuznými jedincami k inbridingu.
Genetickú heterogenitu - rôznorodosť populácie znižuje: panmixia autogamia príbuzenské kríženie samooplodnenie.
Variabilitu populácie zvyšuje: panmixia autogamia náhodné kríženie jedincov inbriding.
Aký zákon sa uplatňuje v dedičnosti veľkých panmiktických populácií? Hardy-Weinbergov zákon Morganov zákon zákon Watsona a Cricka zákon o populačnej rovnováhe.
Populácia je z hľadiska prenosu genetickej informácie v rovnováhe: ak sa nemení frekvencia jednotlivých genotypov ak sa zachováva frekvencia jednotlivých alel keď ide o autogamnú populáciu keď nastane genetická izolácia populácie.
Aký je pravdepodobný počet dominantných homozygotov v panmiktickej populácii? PxP p² 2pq q².
Aký je pravdepodobný počet recesívnych homozygotov v panmiktickej populácii? pxp p² 2pq q.
Aký je pravdepodobný počet heterozygotov v panmiktickej populácii? pq² p+q (px q) + (px q) 2pq.
Zastúpenie jednotlivých genotypov v panmiktickej populácii vyjadruje vzorec: p²+2pq+q²=1 p+q=1 p²+ q'=1 p²x q² =1.
Ak má gén iba dve alternatívne formy, zastúpenie alel v panmiktickej populácii vyjadruje vzorec: p²+2pq+q²=1 p+q=1 p²+q=1 p'x q' =1.
Platnosť Hardy-Weinbergovho zákona môže narušiť: výrazný pokles počtu plodných jedincov objavenie sa mutácií panmixia pri párení selekcia a migrácia.
V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely ,,A" 50% a recesívnej alely ,,a“ tiež 50% Aké bude zastúpenie homozygotov recesívnych ,,aa" v tejto populácii? 25% 50% 0,5 0,25.
V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely ,,A" 50% a recesívnej alely ,,a" tiež 50%
Aké bude zastúpenie homozygotov dominantných ,,AA" v tejto populácii?
25% 0,25 50% 0,5.
V sledovanej populácii je frekvencia dominantnej alely ,,A" 50% a recesívnej alely ,,a" tiež 50%
Aké bude zastúpenie heterozygotov ,,Aa" v tejto populácii?
25% 0,25 50% 0,5.
Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu
homozygotov recesívnych (rh rh) 16%. Početnost' recesívnej alely (rh) je:
0,4 4% 40% 84%.
Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu
homozygotov recesívnych (rh rh) 16%. Početnosť dominantnej alely (Rh') je:
0,6 40% 60% 84%.
Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu
homozygotov recesívnych (rh rh) 16%. Výskyt homozygotov dominantných (Rh'Rh) je:
0,36 36% 0,84 84%.
Rh faktor je autozómovo dominantne dedičný znak. V našej populácii je frekvencia výskytu
homozygotov recesívnych (rh rh) 16%. Výskyt heterozygotov (Rh rh) je:
48% 0,48 0,84 36%.
25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia recesívnych alel v tejto
populácii?
0,5 5% 50% 0,75.
25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia dominantných alel v
tejto populácii?
0,5 5% 50% 0,75.
25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia dominantných
homozygotov v tejto populácii?
25% 0,25 50% 0,75.
25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia heterozygotov v tejto populácii?
25% 0,25 50% 0,75.
25% členov populácie je nositeľom recesívneho znaku. Aká je frekvencia nositeľov dominantného znaku v tejto populácii? 75% 50% 0,75 0,25.
Polygénny systém tvoria: neutrálne a aktívne alely kvantitatívne alely gény malého a veľkého účinku gény malého účinku.
Fenotyp kvantitatívnych znakov je výsledkom: kombinácie genotypu a vplyvu prostredia kombinácie génov malého a veľkého účinku premenlivosti polygénneho systému súčtu neutrálnych a aktívnych alel s prostredím.
Pojem dedivosť vyjadruje: podiel genotypu na fenotypovej premenlivosti kvantitatívnych znakov vzťah neutrálnych a aktívnych alel podiel kvantitatívnych znakov na celkovom fenotype vzťah genotypu a fenotypu.
Ak je koeficient dedivosti pre výšku človeka h = 0,7, znamená to, že: výška človeka na 70% závisí od genotypu a 30% od prostredia 70% alel pre výšku človeka je aktívnych a 30% neutrálnych ide o kvantitatívny znak fenotypová premenlivosť je v prípade výšky človeka 30%.
Ak prostredie ovplyvňuje tvorbu znaku na 75%, znamená to, že: dedivosť má koeficient h² = 0,25 dedivosť má koeficient h¹ = 0,75 ide o kvantitatívny znak fenotypová premenlivosť' je 75%.
Ak je hodnota koeficientu dedivosti h = 0, znamená to, že: nejde o geneticky podmienený znak ide o znak kvalitatívny znak je určený výlučne prostredím znak je podmienený výlučne dedičnosťou.
Ak je hodnota koeficientu dedivosti h² = 1, znamená to, že: nejde o geneticky podmienený znak ide o znak kvantitatívny znak je určený výlučne prostredím znak je podmienený výlučne genotypom.
Prvoky sú jednobunkové organizmy pre ktoré platí, že: sú to prokaryotické organizmy sú to eukaryotické organizmy niektoré parazitujú v bunkách a spôsobujú ochorenia l'udí, zvierat aj rastlín majú množstvo špecializovaných bunkových organel.
Ktorá skupina prvokov dokazuje príbuznosť rastlín a živočíchov? nálevníky, pretože tvoria súčasť planktónu spolu s riasami koreňonožce, pretože k nim patria druhy, ktoré tvoria schránky podobne ako rozsievky bičíkovce, pretože niektoré druhy sa dokážu vyživovať aj autotrofne výtrusovce, pretože sa rozmnožujú výtrusmi rovnako ako výtrusné rastliny.
Pri mnohobunkových organizmoch sa zachovali niektoré spôsoby pohybu prvokov. Ktoré z uvedených príkladov sú správne? pohyb spermií k vajíčku pomocou bičíka meňavkovitý pohyb bielych krviniek posúvanie vajíčka bičíkatým epitelom vajcovodu pohyb žubrienok obojživelníkov pomocou bičíka.
Pre výtrusovce (Sporozoa) platí, že: sú to prvoky, ktoré spôsobujú ťažké ochorenia človeka aj zvierat sú to parazitické prvoky patria medzi výtrusné rastliny majú zložité vývinové cykly, striedajú pohlavné rozmnožovanie s nepohlavným.
V ktorej z možností sú správne uvedené príklady na patogénne prvoky spôsobujúce hnačkovité ochorenia? trypanozóma spavičná črevovnička detská meňavka červienková toxoplazma.
V ktorej z možností sú správne uvedené príklady na patogénne prvoky parazitujúce v krvi človeka? plazmódium malárie trypanozóma spavičná toxoplazma pelomyxa bahenná.
V ktorej skupine prvokov sú zástupcovia tvoriaci schránky? koreňonožce bičíkovce nálevníky výtrusovce.
Pre trypanozómu spavičnú platí, že: je pôvodcom spavej nemoci prenáša ju komár rodu Anopheles žije v krvi živočíchov a človeka napáda nervovú sústavu.
K patogénnym bičíkovcom patria: trypanozóma spavičná plazmódium malárie toxoplazma trichomonas pošvový.
K patogénnym koreňonožcom patria: plazmódium malárie meňavka červienková slzovičkovka zhubná kokcídia pečeňová.
Mucha tse-tse prenáša: trypanozómu spavičnú plazmódium malárie toxoplazmu hemosporidie.
Komár rodu Anopheles prenáša: trypanozómu spavičnú plazmódium malárie toxoplazmu kokcídie.
K indikátorom znečistených vôd patria prvoky: bičíkovce rodu bodo pelomyxa behenná meňavka veľká črievička končistá.
Je pravda, že niektoré výtrusovce fylogeneticky súvisia s autotrofnými bičíkovcami? áno, rozmnožujú sa podobne ako rastliny výtrusmi áno, v bunkách niektorých výtrusovcov sa našli zvyšky plastidov nie, živia sa výlučne paraziticky nie, schopnosť autotrofnej výživy u nich nebola dokázaná.
Perforované schránky z uhličitanu vápenatého tvoria prvoky: nitkonožce mrežovce sincovky dierkavce.
Ktorý z patogénnych prvokov ohrozuje najmä tehotné ženy? trichomonas pošvový meňavka červienková toxoplazma gondii bičíkovce rodu bodo.
Ktoré prvoky sa významne podieľajú na samočistiacich procesoch vo vodách? nálevníky kokcídie dierkavce mrežovce.
V ktorej z možností je správne uvedené poradie embryonálnych štádií mnohobunkových živočíchov? zygota, blastula, gastrula, morula zygota, gastrula, blastula, morula zygota, morula, blastula, gastrula zygota, morula, gastrula, blastula.
Živočíchy sa môžu rozmnožovať: pohlavne ako hermafrodity aj gonochoristy nepohlavne napr. pučaním zriedkavo partenogenézou len pohlavne gamétami.
Partenogenéza je: vývoj vajíčka bez účasti spermie spôsob rozmnožovania bez oplodnenia v priaznivých podmienkach vývoj pohlavných buniek v nepriaznivých podmienkach rozmnožovanie hermafroditov.
Ak nový jedinec vzniká z telových buniek rodičovského organizmu, ide o: partenogenézu rozmnožovanie hermafroditov vegetatívne rozmnožovanie príbuzenské kríženie.
Nepriamy vývin s dokonalou premenou znamená, že živočích prechádza vývinovými štádiami vajíčko - larva - dospelý jedinec vajíčko - larva - kukla - dospelý jedinec vajíčko - kukla - dospelý jedinec vajíčko - viac larválnych štádií - dospelý jedinec.
Ktoré skupiny živočíchov patria medzi dvojlistovce (Diblastica)? kolónie prvokov a hubky hubky, pŕhlivce a rebrovky iba pŕhlivce pŕhlivce, ploskavce, hlístovce.
Odborný názov Porifera označuje: hubky pŕhlivce dierkavce mrežovce.
Golierikovité bunky, ktoré vystieľajú vnútorné kanáliky a dutinky hubiek sa nazývajú: chondrocyty ostie choanocyty choány.
Telo hubky spevňujú: vápenité alebo kremičité ihlice v mezoglei spongínové vlákna v mezoglei chitínové podporné vlákna ihlicovité vnútrobunkové výstelky.
Prenos živín v tele hubky zabezpečujú: golierikaté bunky spongínové vlákna meňavkovité bunky v mezoglei vnútorné puky - gemule.
Počas životného cyklu hubky sa zo zygoty vyvinie: gemula obrvená larva meňavkovitá bunka prisadnutá gastrula.
Tvar tela hubiek je: lúčovito súmerný radiálny amorfný až pohárovitý bilaterálny.
Hubky sa rozmnožujú: nepohlavne vonkajším pučaním nepohlavne vnútorným pučaním pohlavne, gaméty sa tvoria v mezoglei pohlavne, gaméty vznikajú v ektodermálnej vrstve.
Spoločným znakom hubiek a pŕhlivcov je to, že: majú lúčovito súmerné telo ich telo tvorí diferencovaná blastula v dospelosti žijú prisadnuto sú tvorené dvomi zárodočnými vrstvami.
Odborný názov Cnidaria označuje: dierkavce hubky pŕhlivce rebrovky.
Odborný názov Acnidaria označuje: hubky pŕhlivce rebrovky obrúčkavce.
Ktoré z nasledujúcich tvrdení platia pre pfhlivce? vo vývine striedajú štádium polypa a medúzy sladkovodné žijú prisadnuto, morské sa voľne pohybujú ich telo tvorí diferencovaná gastrula vyvinuli sa im svalové bunky a rozptýlená nervová sústava.
Pre polypové štádium pŕhlivcov je charakteristické, že: má vakovitý tvar tela žije prisadnuto je nepohyblivé nemá vyvinutú nervovú sústavu.
Štádium medúzy sa od štádia polypa odlišuje tým, že: je voľne pohyblivé má zvonovitý tvar tela má vyvinuté nervové a zmyslové bunky trávenie zabezpečuje gastrovaskulárna sústava.
Ktorá trieda pŕhlivcov obsahuje vo svojich pŕhlivých bunkách jedy nebezpečné aj pre človeka? medúzovce štvorhranovce sasanky rebrovky.
Odborný názov Bilateralia označuje: dvojlistovce dvojstranovce obrúčkavce rebrovky.
Odborný názov Protostomia označuje: prvoústovce rebrovky plášťovce mäkkýšovce.
Pre ktoré z uvedených živočíchov je charakteristická lúčovitá súmernosť tela? ostnatokožce plášťovce pŕhlivce drsnokožce.
Ktorej skupine vnútorných parazitov zanikla tráviaca sústava? motolice hlístovce svalovce pásomnice.
Ktoré z uvedených parazitov patria medzi hlístovce? mrl'a l'udská motolica pečeňová svalovec špirálový pásomnica dlhočlánková.
Ktoré z uvedených parazitov patria medzi ploskavce? mrl'a l'udská motolica pečeňová svalovec špirálový pásomnica dlhočlánková.
Ktoré kmene bezstavovcov patria medzi célomové prvoústovce? ploskavce a hlístovce hubky, pŕhlivce a rebrovky mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce iba článkonožce.
Odborný názov Plathelminthes označuje: ploskavce rebrovky hlístovce plášťovce.
Odborný názov Nematoda označuje: rebrovky pásomnice ploskavce hlístovce.
Odborný názov Mollusca označuje: hlístovce mäkkýše ploskavce obrúčkavce.
Ktoré z nasledujúcich tvrdení o mäkkýšoch je správne? najdokonalejšie mäkkýše sú hlavonožce najstaršou skupinou mäkkýšov sú schránkovce základ organizácie tela mäkkýšov tvoria tri zárodočné vrstvy a druhotná telová dutina - célom vývoj všetkých mäkkýšov prebieha nepriamo cez larvu veliger.
Pre homonómnu článkovanosť obrúčkavcov je charakteristické, že sa niektoré orgány opakujú v každom článku. Sú to: nefrídie, pohlavné orgány a orgány tráviacej sústavy nefrídie, nervové uzly a bočné cievy nervové uzly, orgány tráviacej sústavy a žiabre pohlavné orgány, bočné cievy a žiabre.
Odborný názov Annelida označuje: pŕhlivce hlístovce obrúčkavce mäkkýše.
Odborný názov Arthropoda označuje: článkonožce kôrovce klepietkavce ostnatokožce.
Odborný názov Chelicerata označuje: Kôrovce klepietkavce plášťovce článkonožce.
Odborný názov Crustacea označuje: klepietkavce pavúkovce kôrovce hmyz.
Odborný názov Insecta označuje: článkonožce hmyz chrobáky blanokrídlovce.
Pri ktorej z možností organizácie tela článkonožcov sú uvedené správne príklady? hlavohrud' a bruško - pavúky hlava, hrud' a bruško - hmyz celistvé telo - kôrovce hlava a trup - mnohonôžky.
V ktorej skupine pavúkovcov je zastúpených najviac parazitických druhov? roztoče pavúky kosce šťúry.
Pohyb článkonožcov zabezpečujú: priečne pruhované svaly upnuté na vonkajšiu kostru hladké svaly upnuté na vnútornú kostru priečne pruhované svaly upnuté na vnútornú kostru hladké svaly upnuté na vonkajšiu kostru.
Trilobity sú charakteristické tým, že: tvoria fylogenetický prechod medzi obrúčkavcami a článkonožcami mali kĺbovito spojené končatiny a tykadlá podobné súčasným článkonožcom objavili sa v druhohorách mali hryzadlá a hmatadlá podobne ako klepietkavce.
Typickým znakom klepietkavcov sú: chelicery, pedipalpy a dvojvetvové končatiny hryzadlá, 2 páry tykadiel a 8 kráčavých končatín chelicery, pedipalpy a 4 páry kráčavých končatín hryzadlá, hmatadlá a 4 páry kráčavých končatín.
Pre vyššie kôrovce je charakteristické, že majú: telo tvorené 21 článkami telo zložené z veľkého počtu článkov telo diferencované na hlavohruď' a bruško na brušku nemajú končatiny.
Tráviaca sústava niektorých organizmov, ktorá plní aj obehovú funkciu sa nazýva: fagocytárna gastrovaskulárna metanefridiálna ambulakrálna.
Ktoré z uvedených živočíchov majú otvorenú cievnu sústavu? Šváb dážďovka slimák ryby.
Ktoré z uvedených živočíchov nemajú vyvinutú nervovú sústavu? kopijovce pŕhlivce hubky ostnatokožce.
Ktoré z uvedených skupín živočíchov majú zatvorenú cievnu sústavu? kruhoústnice článkonožce hlavonožce obrúčkavce.
Krv a tkanivový mok je telovou tekutinou: mäkkýšov článkonožcov obrúčkavcov stavovcov.
Krvomiazga - hemolymfa je typická pre živočíchy, ktoré majú obehovú sústavu: zatvorenú otvorenú bez vyvinutého srdca sú bez obehovej sústavy.
Ktoré dýchacie orgány zabezpečujú zásobovanie tkanív a buniek kyslíkom nepriamo? pľúca žiabre koža vzdušnice.
V ktorej z možností je správne uvedený príklad živočícha na typ nervovej sústavy? pásová - kopijovec rebríčková - dážďovka rúrková - medúza rozptýlená - nezmar.
Odborný názov Deuterostomia označuje: ostnatokožce drsnokožce druhoústovce plášťovce.
Druhoústovce sa od prvoústovcov odlišujú tým, že: nervovú sústavu majú uloženú na chrbtovej strane tela cievna sústava je uložená na brušnej strane tela nervová sústava je rúrková, diferencovaná na ganglia análny otvor vzniká z prvoúst.
K charakteristickým znakom ostnatokožcov patria: ambulakrálna sústava a lúčovitá súmernosť tela gastrovaskulárna sústava a lúčovitá súmernosť' tela vysoká schopnosť regenerácie ústny otvor na brušnej strane a análny na chrbtovej.
Odborný názov Echinodermata označuje: ostnatokožce drsnokožce kruhoústnice kopijovce.
Odborný názov Tunicata označuje: chordáty plášťovce kopijovce kruhoústnice.
Odborný názov Cephalochordata označuje: kopijovce plášťovce čeľustnatce kruhoústnice.
Odborný názov Vertebrata označuje: cicavce chordáty stavovce plazy.
Kruhoústnice sa od všetkých ostatných stavovcov odlišujú tým, že: ich kostra je chrupkovitá nemajú vyvinuté čeľuste sú to jediné parazitické stavovce nie sú to stavovce.
Pre kruhoústnice platí: patria k nim mihule a sliznatky živia sa výlučne paraziticky žijú iba v moriach nemajú párové plutvy.
Je pravda, že mihule sa živia výlučne paraziticky? áno, parazitujú na povrchu tela rýb áno, cicajú krv ústnymi prísavkami nie, živia sa aj ako predátory alebo detritofágy nie, sú to filtrátory, živia sa planktónom.
Ktoré kruhoústnice sa vyskytujú v sladkých vodách? niektoré sliznatky v larválnom štádiu väčšina mihúľ v larválnom štádiu mihuľa potočná aj v dospelosti žiadne.
Aký význam z hľadiska evolúcie mali násadcoplutvovce? vyvinuli sa z nich štvornohé suchozemské stavovce boli predchodcami všetkých súčasných rýb žiadny, bola to slepá vývinová vetva boli to prvé sladkovodné ryby.
Drsnokožce sa od rýb líšia tým, že: majú chrupkovitú kostru spevnenú minerálnymi látkami ich plakoidné šupiny sú spevnené kostnými bunkami nemajú plávací mechúr, nadľahčuje ich olej v pečeni žijú výlučne v mori.
Drsnokožcov pri plávaní nadľahčuje: plávací mechúr, rovnako ako u rýb pečeň bohatá na olej neustály pohyb sústava Lorenziniho ampúl.
Vývin drsnokožcov prebieha: vo vajíčkach chránených pevnými rohovinovými puzdrami vo vajíčkach v tele samice v tele samice, kde sa vyživujú z orgánu podobného placente po vnútornom oplodnení samice.
Lorenziniho ampule drsnokožcov sú: zmysly na zisťovanie elektrického poľa tvoreného inými živočíchmi špecifickou formou bočnej čiary mechúriky v pečeni vyplnené olejom zmysly na ultrazvukovú orientáciu.
Šupiny drsnokožcov sú: cykloidné ktenoidné plakoidné ganoidné.
Odborný názov Chondrichthyes označuje: kopijovce drsnokožce ostnatokožce kruhoústnice.
Odborný názov Osteichtyes označuje: ryby ostnatokožce drsnokožce obojživelníky.
Šupiny rýb môžu byť: cykloidné ktenoidné plakoidné ganoidné.
Môžu ryby dýchať aj vzdušný kyslík? áno, dvojdyšníky prijímajú vzdušný kyslík pľúcnymi vakmi áno, niektoré ryby prehĺtajú vzduch a kyslík vstrebávajú cez stenu čreva nie, ryby dýchajú výlučne žiabrami nie, vzdušný kyslík ryby nevedia spracovať ani pri prehltnutí.
Za predchodcov suchozemských stavovcov považujeme zástupcov: lúčoplutvých rýb lalokoplutvých rýb dvojdyšných rýb ichtyosaurov.
Sliz, ktorý vylučuje koža rýb slúži na: ochranu pred cudzopasníkmi zachytávanie vibrácií vo vode maskovanie pred predátormi ochranu pred stratou vody.
Pre kostru rýb platí: je kostená alebo čiastočne kostená je chrupkovitá skladá sa z lebky, chrbtice a plutiev skladá sa z kostenej lebky a chrupkovitej chordy.
Typickým znakom chordát je chorda. Majú chordu aj zástupcovia ich najdokonalejšieho kmeňa, stavovce? nie, stavovcom sa namiesto chordy vyvinula chrbtica nie, chorda sa stavovcom postupne zmenila na miechu áno, je to prechodný útvar počas embryonálneho vývinu áno, až po triedu ryby sa zachováva aj v dospelosti.
Ktoré chordáty majú počas celého života zachovanú chordu? plášťovce kopijovce kruhoústnice ostnatokožce.
Medzi endotermné stavovce patria: plazy, vtáky a cicavce ryby a obojživelníky vtáky a cicavce len cicavce.
Medzi ektotermné stavovce patria: iba ryby a obojživelníky drsnokožce, ryby, obojživelníky a plazy plazy, vtáky a cicavce iba vodné stavovce.
Cez srdce rýb prechádza: okysličená krv do tela odkysličená krv do tela okysličená krv do žiabier odkysličená krv do žiabier.
Bočná čiara patrí medzi: chemoreceptory u rýb rádioreceptory rýb a žubrienok mechanoreceptory rýb a žubrienok statoreceptory obojživelníkov.
Výmena dýchacích plynov u vtákov prebieha: vo vzdušných kapilárach v alveolách v priedušnici v dutých kostiach.
Ako dýchajú dospelé obojživelníky? žiabrami a kožou pl'úcami pľúcami a kožou pľúcami a žiabrami.
Ktoré z uvedených možností správne uvádzajú rozdiel medzi žabou a mlokom? žaba prechádza štádiom žubrienky, mlok sa vyvíja priamo z vajíčka u žiab dochádza k vonkajšiemu oplodneniu, u mlokov k vnútornému žaby majú najskôr žiabre, potom pl'úca, mloky dýchajú hneď' pľúcami žubrienke žaby sa najskôr vyvíjajú zadné končatiny, žubrienke mloka predné.
Odborný názov Amphibia označuje: plazy obojživelníky plášťovce kruhoústovce.
Kostra väčšiny obojživelníkov je charakteristická tým, že: nemá vyvinutý hrudný kôš hrudná kosť slúži iba na upínanie svalov rebrá sa upínajú na hrudnú kosť chrbtica je zakončená tyčinkovitým útvarom - urostylom.
Kloaka je: vývod tráviacej, pohlavnej a vylučovacej sústavy vývod samičej pohlavnej sústavy obojživelníkov hrubé črevo vtákov vylučovacia sústava plazov.
Hlienové kožné žľazy obojživelníkov pomáhajú pri: udržiavaní vlhkosti pokožky ochrane pred predátormi uľahčujú dýchanie zmene pigmentu pri maskovaní.
Jacobsonov orgán je: prídavný čuchový orgán obojživelníkov prídavný čuchový orgán plazov polohovorovnovážny orgán vtákov sluchový orgán plazov.
Spomedzi zástupcov mlokotvarých obojživelníkov u nás žije okrem salamndry škvrnitej: 13 druhov mlokov 23 druhov mlokov 15 druhov mlokov 5 druhov mlokov.
K mlokotvarým obojživelníkom patria: salamandra škvrnitá červone rosnička zelená jaskyniar.
Ak si živočíchy zachovávajú aj v dospelosti niektoré larválne znaky, ide o: estiváciu hibernáciu neoténiu autotómiu.
V našich prírodných podmienkach žije: 13 druhov žiab 23 druhov žiab 50 druhov žiab 30 druhov žiab.
Amniota sú živočíchy, ktoré majú počas embryonálneho vývinu: 3 zárodočné obaly amnion, alantois a serózu placentu anamnion.
Medzi blanovce (Amniota) patria: plazy, vtáky a cicavce ryby a obojživelníky obojživelníky, plazy a vtáky len cicavce.
Medzi bezblanovce (Anamnia) patria: ryby, obojživelníky a plazy ryby a obojživelníky plazy.vtáky a cicavce vtáky a cicavce.
Srdce krokodílov je špecifické tým, že má: malý otvor medzi pravou predsieňou a l'avou komorou malý otvor medzi l'avou predsieňou a pravou komorou úplne oddelené komory s malým otvorom medzi nimi úplne oddelené predsiene s malým otvorom medzi nimi.
Spomedzi hadov nájdeme okrem vretenice severnej v našich prírodných podmienkach: 3 druhy užoviek 4 druhy užoviek 5 druhov užoviek 8 druhov užoviek.
K šupináčom (Squamata) patria: jaštery hady pahady kajmany.
Typické znaky plazov sú: suchá pokožka, telo bez končatín, vývoj vo vajíčku slizká pokožka, jedové žľazy, premenlivá teplota tela hladký povrch tela, jedové žľazy, telo bez končatín suchá pokožka, vývoj vo vajíčku, premenlivá teplota tela.
Odborný názov Reptilia označuje: ostantokožce drsnokožce plazy hady.
Odborný názov Aves označuje: plazy žaby hady vtáky.
Pľúca vtákov sú špecifické tým, že: ich objem sa pri dýchaní nemení majú zložité alveoly sú malé, prirastené k rebrám majú rovnakú stavbu ako pľúca cicavcov.
Tri hlavné typy peria vtákov sú: letky, obrysové perie a páperie letky, obrysové perie a podsada steblo, zástavica a osteň brko a osteň.
Na kostre vtákov je výrazný hrebeň. Je to: predná končatina premenená na krídlo kosť zrastená z kostí predkolenia rozšírená časť prsnej kosti vtákov, na ktorú sa upínajú lietacie svaly výrastok na lebke prechádzajúci do zobáka.
Hrvoľ vtákov je: rozšírená časť pažeráka časť dýchacej sústavy, v ktorej sú uložené hlasivky časť žalúdka žľaza tráviacej sústavy.
Žalúdok vtákov sa skladá: z hrvoľa a svalnatého žalúdka zo žľaznatého a svalnatého žalúdka zo žl'aznatého žalúdka a slezu je jednodielny.
Vylučovacia sústava vtákov je špecifická tým, že: majú len jednu obličku nemá vyvinuté močovody nemá močový mechúr močovody vedú moč priamo do kloaky.
Nidifúgne mláďatá vtákov sú také, ktoré: sa liahnu slepé, bez peria, sú závislé od rodičov sa liahnu operené, s otvorenými očami, sú samostatné sa liahnu v hniezde iných druhov po vyliahnutí vyhodia d'alšie vajcia z hniezda.
Nidikolné mláďatá vtákov sú také, ktoré: sa liahnu v hniezde iných druhov po vyliahnutí vyhodia ďalšie vajcia z hniezda sa liahnu slepé, bez peria, sú závislé od rodičov sa liahnu operené, s otvorenými očami, sú samostatné.
Podľa spôsobu vývinu mlád'at cicavcov rozlišujeme: vajcorodce placentovce vačkovce blanovce.
Medzi cicavce, ktoré nemajú vyvinutú placentu patria: vajcorodce vačkovce placentovce kloakovce.
Ktoré cicavce rodia nevyvinuté mlád'atá? kloakovce vačkovce vajcorodce placentovce.
Placenta je: orgán cicavcov, ktorý zabezpečuje výživu, dýchanie a exkréciu plodu cicavcov ochranný obal vyvíjajúceho sa zárodku cicavcov časť maternice, v ktorej sa uhniezdilo vajíčko orgán, ktorý sa vyvinul z buniek zárodku, spojený s maternicou.
Koľko radov cicavcov žije na Slovensku voľne v prírodných podmienkach? 21 12 8 6.
Je pravdivé tvrdenie, že spoločným znakom cicavcov sú mliečne žľazy samic? áno, tvorí sa v nich mlieko, základný zdroj výživy mlád'at' áno, ale nie všetky samice cicavcov majú vyvinuté aj mliečne bradavky nie, vajcorodcom mliečne žľazy chýbajú nie, spoločným znakom cicavcov je srsť a mliečne bradavky samíc.
Odborný názov Mammalia označuje: stavovce cicavce plazy chordáty.
Ktorá z možností správne uvádza stavbu srdca stavovcov? ryby - 1 predsieň a 1 komora obojživelníky - 2 predsiene a 1 komora plazy - 1 predsieň a 2 komory vtáky - 2 predsiene a 2 komory.
Význam postupného utvárania priehradok v srdci počas evolúcie je v tom, aby: vznikol malý krvný obeh a kyslík sa dostal rýchlejšie z pľúc do srdca srdce mohlo pomocou chlopní lepšie regulovať prúdenie krvi sa oddelila okysličená a odkysličená krv a lepšie sa tak využil kyslík sa pri zvýšenom objeme krvi v srdci suchozemských živočíchov znížil jej tlak.
Je pravdivé tvrdenie, že vtáky majú len jedinú kožnú žľazu? nie, platí to len pre vodné vtáky, ktoré majú nadchvostovú mazovú žľazu nie, vtáky majú viac kožných žliaz, pričom najväčšia je nadchvostová áno, je to podchvostová mazová žľaza áno, je to nadchvostová mazová žľaza.
Je správne tvrdenie, že bylinožravce majú zložitejšiu tráviacu sústavu ako mäsožravce? nie, stavba tráviacej sústavy závisí od celkového stupňa vývoja živočíchov nie, zložitejšia je u mäsožravcov, lebo mäsitá potrava je ťažšie stráviteľná áno, bylinožravce majú štvordielny žalúdok a dlhšie črevá áno, rastlinná potrava je náročnejšia na procesy trávenia.
Plodové obaly, ktoré chránia zárodok nachádzame u: všetkých stavovcov len u cicavcov vajcorodých živočíchov suchozemských stavovcov.
Typickým znakom cicavcov je mliečna výživa mlád'at. Je pravdivé tvrdenie, že mliečne žľazy majú všetky cicavce? nie, vajcorodé ich ešte nemajú vyvinuté nie, sú typické len pre placentovce áno, rozdiel je vo vývine mliečnych bradaviek áno, len u vajcorodých sa v nich netvorí mlieko.
Aké základné typy tkanív poznáme? výstelkové, spojivové, svalové, nervové epitelové, kostné, svalové, nervové, krvné epitelové, spojivové, chrupkové, kostné, krvné, nervové, svalové dlaždicové, kostné, chrupkové, svalové, nervové.
Riasinkový epitel sa u ľudí nachádza: v horných dýchacích cestách vo vajíčkovodoch u žien sa nachádza na troch miestach organizmu v Cortiho orgáne.
Charakteristickým znakom epitelov je: vrstevnaté uloženie buniek bunky sú vyživované hlbšie uloženými tkanivami veľa medzibunkového priestoru málo medzibunkovej hmoty.
Ktorá z možností uvádza správne jednotlivé typy epitelov? resorpčný tukový vláknitý obrvený.
Svalové tkanivo rozdeľujeme na: priečne pruhované a hladké priečne pruhované, hladké a srdcové priečne pruhované, vegetatívne a srdcové kostrové a hladké.
Bunka priečne pruhovaného svalu: má len jedno jadro má viac jadier nemá jadrá nemá mitochondrie.
Srdcový sval je z hľadiska stavby: priečne pruhovaný, rovnaký ako kostrový špecifický priečne pruhovaný kombinácia hladkého a priečne pruhovaného hladký s viacerými jadrami.
K podporným tkanivám (spojivám) patria: väzivo, chrupka, kost' kosť, kolagén, okostica epitel, väzivo, chrupka okostica, kolagén, väzivo.
Resorpčný epitel zabezpečuje: príjem látok vstrebávanie vylučovanie ochranu.
Žľazový epitel tvoria bunky špecializované na: vstrebávanie sekréciu vylučovanie príjem látok.
Aké typy epitelov sa podieľajú na stavbe tráviacej sústavy človeka?: krycí žľazový resorpčný zmyslový.
Dýchacie cesty stavovcov vystiela: dýchací epitel obrvený epitel mucín resorpčný epitel.
Schopnosť kontrakcie v svalových bunkách zabezpečujú: aktín a myozín nervovosvalové platničky nervové vlákna myofibrily.
Hladká svalovina tvorí pohybový aparát: všetkých prvoústovcov ploskavcov, hlístovcov, obrúčkavcov a mäkkýšov iba ploskavcov a hlístovcov prvoústovcov, ostnatokožcov a plášťovcov.
Priečne pruhovaná svalovina tvorí pohybový aparát: článkonožcov a stavovcov iba stavovcov mäkkýšov, článkonožcov a stavovcov suchozemských živočíchov.
Priečne pruhovanú svalovinu tvoria: jednojadrové vlákna viacjadrové vlákna bezjadrové vlákna vlákna, ktoré vznikli splynutím niekoľkých buniek.
Snopčeky priečne pruhovaného svalu tvorí: 10-100 svalových vláken maximálne 10 svalových vláken niekoľko 100 svalových vláken viac ako 1000 svalových vláken.
Stav napätia svalu nazývame: kontrakcia svalu svalový sťah svalový tonus dráždivosť svalu.
Šľachy a ochranné púzdra orgánov sú tvorené: chrupkou väzivom epitelom tkanivom.
Chrupka sa nachádza: v medzistavcových platničkách na povrchu kostí v hrtanovej príchlopke v zuboch.
Okostica zabezpečuje: ochranu ako väzivový obal kosti hrubnutie a regeneráciu kosti tvorbu krviniek zásobovanie kosti živinami.
Hubovité kostné tkanivo sa nachádza: vnútri plochých kostí v strednej časti dlhých kostí v hlaviciach dlhých kostí na povrchu kostí.
Pre kostnú dreň platí: v detstve je červená, vekom žltne tvorbu krviniek zabezpečuje vo všetkých kostiach po celý život tvorba krviniek prebieha v dospelosti len v niektorých kostiach vyživuje kost.
O zložených kĺboch hovoríme, keď sa spájajú: 2 kosti pomocou väziva 3 a viac kostí aspoň 4 kosti kosti a šľachy.
Najzložitejší kĺb v ľudskom tele je: lakťový bedrový krčný kolenný.
Nekĺbové spojenia kostí sú: epitelovým tkanivom väzivom kostným tkanivom chrupkou.
Na dlhých kostiach rozlišujeme: strednú časť - diafýza rozšírené kĺbové konce - epifýzy rastové chrupky - hypofýzy dolnú a hornú časť - paralýzy.
Počet kostí kostry dospelého človeka je: 103 206 312 316.
Ktoré kosti tvoria mozgovú časť lebky? záhlavná, jarmová, spánková, temenná a čelová záhlavná, klinová, spánková, temenná a čelová záhlavná, klinová, jarmová a čelová spánková, podnebná, temenná a jarmová.
Ktoré kosti sa podieľajú na stavbe tvárovej časti lebky? čuchová slzná klinová jarmová.
Pletenec hornej končatiny tvorí: ramenná kosť a lopatka hrudná kosť a ramenná kosť kľúčna kosť a lopatka kľúčna kosť a hrudná kosť.
Pletenec dolnej končatiny (panvový) sa skladá z kostí: 2 kostí panvových a krížovej kosti 2 kostí panvových, kosti lonovej a krížovej 1 kosti panvovej, kosti lonovej a kostrče 1 kosti panvovej, krížovej a lonovej.
Chrbtica je tvorená stavcami: 5 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 7 krížových a 4-5 kostrčových 7 krčných, 12 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových 7 krčných, 12 hrudníkových, 7 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových 5 krčných, 7 hrudníkových, 5 driekových, 5 krížových a 4-5 kostrčových.
Hrudný kôš (hrudník) tvorí: 12 hrudníkových stavcov, 12 párov rebier a hrudná kosť 12 párov rebier, hrudná kosť a 1 pár lopatiek 12 párov hrudníkových stavcov, hrudná kosť' a 12 rebier 12 párov rebier, bránica a hrudná kosť.
Ktoré stavce v dospelosti zrastajú? krížové a kostrčové driekové a krížové bedrové, sedacie a lonové krížové a panvové.
Kosti ruky tvoria: 7 kostí zápästia, 5 záprstných kostí, 15 článkov prstov 8 kostí zápästia, 5 záprstných kostí, 14 článkov prstov 8 kostí zápästia, 4 záprstných kostí, 14 článkov prstov 7 kostí zápästia, 4 záprstné kosti, 12 článkov prstov.
Panvová kosť vzniká z pôvodne 3 samostatných kostí: lonovej, sedacej, krížovej sedacej, krížovej, bedrovej sedacej, lonovej, bedrovej lonovej, bedrovej, krížovej.
Ktoré zakrivenie chrbtice spôsobuje človeku zdravotné problémy? kyfóza skolióza osteoporóza lordoza.
Diafýza je: stredná časť dlhej kosti hlavica dlhej kosti rastová chrupka vnútorná časť kosti.
Epifýza je: kĺbová hlavica dlhej kosti stredná časť dlhej kosti esovité zakrivenie chrbtice miesto spojenia dvoch kostí.
Časti kolenného kĺbu sú: stehnová kosť ihlica píšťala jabĺčko.
Ktorá kosť nedosahuje do kolenného kĺbu? stehnová ihlica vretenná píšťala.
Meniskus je: šľacha upínajúca lýtkový sval na pätu väzivo v kolennom kĺbe odborný názov pre jabĺčko v kolennom kĺbe polmesiačiková chrupka medzi stehnovou kosťou a píšťalou.
Ochorenie, ktoré sa prejavuje rednutím kostného tkaniva sa nazýva: krivica osteoporóza lordóza skolióza.
Väzivom sa spájajú: ploché kosti lebky zuby a zubné ložiská v čeľusti a sánke kosti panvy rebrá a hrudná kosť.
Chrupkou sa spájajú: rebrá a hrudná kosť stavce krížovej kosti a kostrče telá stavcov kosti pletencov končatín.
Nosič sa od ostatných stavcov odlišuje tým, že: nemá telo tvorí ho iba predný a zadný oblúk jeho telo vybieha do zuba, ktorým sa spája s čapovcom predný oblúk má jamku pre zub čapovca.
Osteoporóza je ochorenie, ktoré sa prejavuje: poruchou okostice zvýšeným rizikom zlomenín nízkou hustotou kostnej hmoty obrusovaním bedrového kĺbu.
Počet kostrových svalov človeka je asi: 300 400 600 800.
Koľko percent celkovej hmotnosti tela dosahuje hmotnosť svalov? 36% u mužov 32% u žien 36% bez ohľadu na pohlavie 30% bez ohľadu na pohlavie.
Ak sú svaly navzájom antagonistické, znamená to, že: pôsobia proti sebe ak jeden vykonáva kontrakciu, druhý relaxuje spolupracujú dopĺňajú sa.
Ak sú svaly navzájom synergické, znamená to, že: dopĺňajú sa pri spoločnom pohybe pôsobia proti sebe ich vzájomná činnosť sa vylučuje pracujú koordinovane.
Na vyjadrení nálady sa podieľajú svaly iba mimické iba žuvacie mimické spolu so žuvacími mimické a krčné.
Lichobežníkový sval zabezpečuje najmä: polohu lopatky pohyby hornej končatiny pohyb kolenného kĺbu dýchacie pohyby.
Achillova šľacha upína: lýtkový sval o kolenný kĺb krajčírsky sval o píšťalu lýtkový sval na pätovú kosť priamy sval stehna o pätu.
Najdlhší sval v ľudskom tele je: štvorhlavý sval stehna krajčírsky sval trojhlavý sval lýtka deltový sval.
Svalový tonus znamená: stav pokojového napätia svalu priebeh svalovej kontrakcie stav únavy (svalová horúčka) stav pri nahromadení metabolitov v svale.
Nadjazylkové a podjazylkové svaly umožňujú: žuvať a prehĺtať pohybovať očami koordinovane pohybovať jazykom držať vzpriamene hlavu.
Svaly trupu tvoria skupiny svalov: chrbta, hrudníka, brucha a panvového dna hrudníka a brucha chrbta a hrudníka chrbta, hrudníka a brucha.
K povrchovým svalom chrbta patria: lichobežníkový sval najširší sval chrbta. deltový sval krátke chrbtové svaly.
K svalom, ktoré umožňujú výdych patria: bránica vonkajšie medzirebrové svaly brušné svaly vnútorné medzirebrové svaly.
Pre bránicu platí: oddeľuje hrudníkovú a brušnú dutinu oddeľuje brušnú dutinu od svalov panvového dna jej pohyb nadol pomáha pri výdychu jej pohyb nadol pomáha pri nádychu.
Pre deltový sval platí: patrí k svalom panvového dna je to chrbtový sval je to sval pletenca hornej končatiny zabezpečuje upaženie.
Pre krajčírsky sval platí: patrí k predným svalom stehna je to ohýbač stehna je to vystierač stehna je to štvorhlavý sval.
Z hľadiska morfológie na svale rozoznávame: hlavu, bruško a chvost hlavu a bruško bruško a výbežky bruško, snopce a snopčeky.
Funkčným, prvkom pohybovej sústavy je: prepojenie kosti a svalu nervovosvalová platnička motorická jednotka (spojenie nervu a svalu) myofibrila.
Základným zdrojom energie pre kontrakciu svalov je: cukor bielkovina tuky nukleové kyseliny.
Pri kontrakcii kostrového svalu sa vytvorí: nervovosvalová platnička myoglobín musculín komplex aktinomyozín.
Podstatou kontrakcie svalového vlákna je: vznik väzby medzi aktínom a myozínom vzájomný posun aktínu a myozínu zmena napätia - svalového tonusu rozklad glukózy.
Myofilamenty (svalové vlákna) obsahujú tieto základné bielkoviny: aktín a prolín myozín a arginín aktín, arginín a prolín aktín a myozín.
Svalová horúčka vzniká v dôsledku: nahromadenia metabolitov v svalových vláknach nedostatku kyslíka porušenia tvorby aktinomyozínu svalovej únavy.
Počet zubov mliečneho chrupu človeka je: 32 20 14 24.
Aké zuby sa nikdy nevyskytujú v mliečnom chrupe? očné črenové stoličky rezáky.
Mliečny chrup tvoria: 4 rezáky 8 stoličiek, 4 črenové zuby 8 rezákov, 2 očné zuby, 6 stoličiek 8 rezákov, 4 očné zuby a 8 stoličiek 4 rezáky, 8 očných zubov,8 stoličiek.
Peristaltické sťahy vyvolávajú: sťahy stien pažeráka, ktoré posúvajú potravu do žalúdka reflexívne sťahy pri prehĺtaní potravy sťahy žalúdka, ktoré vznikajú v dôsledku obranného reflexu a vyvolávajú zvracanie sťahy stien žalúdka, ktoré zabezpečujú premiešanie tráveniny.
Veľké slinné žľazy poznáme: podjazylkové, podsánkové a príušné podjazykové, podsánkové a príušné podsánkové, podčeľustné a príušné príušné, jazylkové a čeľustné.
Sliny obsahujú: ptyalín chymozin amylázy lyzozým.
Je pravda, že aj v ústnej dutine dochádza k vstrebávaniu? nie, prebieha tu len mechanické a chemické trávenie nie, začiatok vstrebávania je až v žalúdku áno, začína sa tu vstrebávanie cukrov áno, vstrebávajú sa tu niektoré jedy a lieky.
Vstup do hrtana pri prehĺtaní uzatvára chrupkovitá príchlopka: epiglottis jazylka pharynx oesophagus.
Priemerný objem žalúdka dospelého človeka je: 0,5-1 liter 1-2 litre 2-3 litre 3-5 litrov.
Stenu žalúdka tvoria: sliznica a 3 vrstvy hladkých svalov sliznica, podsliznicové väzivo, hladká svalovina a chrupkovitý obal sliznica, podsliznicové väzivo a 3 vrstvy hladkých svalov 3 vrstvy svaloviny pokryté sliznicou.
Mucín je: ochranná väzivová vrstva žalúdka alkalický hlien súčasť žalúdočnej šťavy aktivátor pepsinogénu.
Význam kyseliny chlorovodíkovej pri trávení je v tom, že: aktivuje neúčinný pepsinogén chemicky upravuje minerálne látky zabraňuje znehodnoteniu vitamínu C zabraňuje znehodnoteniu vitamínov skupiny.
Sliznica žalúdka vylučuje enzýmy: pepsín, chymozín a lipázu pepsín, mucín a HCL lipázu, amylázu a pepsín mucín, pepsín, lipázu a chymozin.
Do dvanástnika vyúsťujú: vývody pečene vývody pankreasu vrátnicová žila pečeňová tepna.
Najintenzívnejšie vstrebávanie prebieha: v žalúdku v hrubom čreve v pankrease v tenkom čreve.
Najdôležitejším orgánom vstrebávania stavovcov je: hrubé črevo tenké črevo ústna dutina konečník.
K žľazám tráviacej sústavy patria: klky a mikroklky v čreve pečeň žlčník slinné žľazy.
Pre žlč platia tvrdenia: tvorí sa v pečeni tvorí sa v žlčníku emulguje tuky a napomáha tak ich tráveniu obsahuje enzým lipáz.
Žlčník zabezpečuje: tvorbu žlče tvorbu enzýmu lipázy uskladnenie žlče rozklad žlče.
V slinách stavovcov sa nachádza enzým : trypsin trypsinogén lipáza amyláza.
Na trávení sacharidov sa podieľajú enzýmy: ptyalín lipáza chymozin amyláza.
V ktorej časti tráviacej sústavy začína trávenie sacharidov? v ústnej dutine v žalúdku v dvanástniku v tenkom čreve.
V ktorých častiach tráviacej sústavy prebieha trávenie sacharidov? v ústnej dutine v žalúdku v dvanástniku v pankrease.
Ktoré enzýmy sa podieľajú na trávení bielkovín? pepsín trypsin mucín lyzozým.
V ktorých častiach tráviacej sústavy prebieha trávenie bielkovín? v ústnej dutine v žalúdku v pečeni v dvanástniku.
Akú funkciu plní HCL v žalúdočnej šťave? aktivuje pepsinogén zabraňuje znehodnoteniu vitamínov B a C chráni steny žalúdka pred samonatrávením ničí choroboplodné zárodky.
Akú funkciu plní v tráviacej sústave mucín? spolu s HCL aktivuje pepsín chráni sliznicu pred účinkami pepsínu a HCL rozkladá bielkoviny pôsobí proti baktériám.
Ktoré základné zložky obsahuje žalúdočná šťava? HCL, pepsín, trypsin, mucin mucín, HCL, pepsín, lyzozým HCL, pepsín, mucin pepsín, amylázu a ptyalín.
Ktoré enzýmy obsahuje žalúdočná šťava? pepsín, lipázu a chymozín pepsín, mucín a ptyalín chymozín, mucín a pepsín amylázu, lipázu a trypsín.
Najväčšou žľazou človeka je: podžalúdková žľaza štítna žľaza príušná slinná žľaza pečeň.
Tenké črevo tvorí: dvanástnik lačník pankreas bedrovník.
V ktorých častiach tráviacej sústavy prebieha trávenie tukov? v ústnej dutine v žalúdku v tenkom čreve v hrubom čreve.
Aký význam má enzým chymozín? pomáha zrážať mlieko u dojčiat rozkladá tuky napomáha tráveniu cukrov aktivuje pepsinogén.
Ktoré enzýmy pôsobia na rozklad tukov v tráviacej sústave? žlč lipáza amyláza trypsin.
Aké enzýmy obsahuje pankreatická šťava? trypsín, amylázu, ptyalín pepsín, trypsín, lipázu žlč, lipázu, ptyalín lipázu, amylázu, trypsín.
Trávenie - chemické spracovanie potravy začína: v ústnej dutine v pažeráku v žalúdku v tenkom čreve.
Žlč obsahuje enzýmy, ktoré štiepia: sacharidy tuky bielkoviny neobsahuje žiadne enzýmy.
Podžalúdková žľaza - pankreas je žľaza, ktorá produkuje: iba hormóny iba tráviacu šťavu s enzýmami hormóny aj tráviace šťavy nie je to žľaza.
Žalúdočná šťava človeka obsahuje: HCl, mucín, pepsín, lipázu, chymozin HCl, mucín, pepsín, amylázu len HCL, pepsín a chymozín len HCL, lipázu, chymozín a pepsín.
Pre chuťové bunky (receptory) v ústnej dutine človeka platí že: rozlišujú 5 základných chuťových kvalit rozlišujú 4 základné chuťové kvality všetky sú rozmiestnené pravidelne po celej ústnej dutine sú uložené v chuťových pohárikoch jazyka.
Do ústnej dutiny vyúsťujú 3 páry veľkých slinných žliaz: podjazykové, podčeľustné, lícne príušne, podčeľustne, lícne podčeľustné, podjazykové, príušné podsánkové, podjazykové, príušné.
Hrubé črevo človeka je dlhé: cca 1,5 m cca 2,5 m cca 0,5 m cca 3 m.
V hrubom čreve prebieha: spätné vstrebávanie vody a solí vznik črevných plynov činnosťou črevných baktérií dokončenie vstrebávania živín dokončenie vstrebávania tukov.
Konečným produktom trávenia sacharidov môžu byť: glukóza fruktóza galaktóza maltóza.
Konečným produktom trávenia tukov sú: mastné kyseliny aminokyseliny glycerol glukóza.
Konečným produktom trávenia bielkovín sú: monopeptidy aminokyseliny nukleotidy mastné kyseliny.
Vitamíny sú dôležitou zložkou výživy, lebo plnia v organizme funkcie antioxidantov zabraňujú rozkladu bielkovín katalyzujú biochemické reakcie podporujú zvyšovanie odolnosti organizmu.
Nedostatok vitamínu C spôsobuje: hypovitaminózu skorbut krivicu farboslepost.
Nadbytočné množstvo vitamínov v tele sa nazýva: avitaminóza hypovitaminóza multivitaminóza hypervitaminóza.
Nedostatok vitamínov v organizme sa môže prejaviť ako: avitaminóza hypovitaminóza multivitaminóza hypervitaminóza.
Dôležitým faktorom zrážania krvi je vitamín: B D E K.
Vitamín D je: antikoagulačný antirachitický antiinfekčný antiskorbutický.
Horné dýchacie cesty tvoria: prínosové dutiny, nosohltan a hltan nosová dutina a prínosové dutiny nosová dutina a nosohltan nosová dutina a hltan.
Dolné dýchacie cesty sú tvorené: hltan, hrtan a priedušky nosohltan, hrtan a priedušky hrtan, priedušnica a priedušky priedušnica a priedušky.
Hlasivky sú: uložené v hrtanovej dutine 2 hlasivkové väzy, ktoré ohraničujú hlasivkovú štrbinu tvorené tenkým blanitým epitelom pozdĺžne chrupky v hrtane.
Popľúcnica je: jemná väzivová blana na povrchu pľúc tepna, ktorá privádza okysličenú krv do pľúc žila, ktorá odvádza okysličenú krv z pľúc časť priedušnice, ktorá vchádza do pľúc.
Alveoly sú: rozvetvené krvné vlásočnice v pľúcach pľúcne mechúriky miesta v pľúcach, kde prebieha výmena dýchacích plynov čuchové receptory v nosovej dutine.
Pľúcna ventilácia znamená: výmenu dýchacích plynov medzi alveolami a krvou vyšetrenie činnosti pl'úc spirometrom výmenu vzduchu medzi pľúcami a prostredím striedanie nádychu a výdychu.
Vitálna kapacita pľúc je: celkový objem pľúc respiračná plocha pľúc objem vzduchu, ktorý sa vymení v pľúcach za minútu maximálny objem vzduchu vydýchnutý po maximálnom nádychu.
Vonkajšie dýchanie znamená: výmenu vzduchu medzi pľúcami a prostredím výmenu dýchacích plynov medzi alveolami a krvou difúziu dýchacích plynov cez alveolárno-kapilárnu membránu striedanie nádychu a výdychu.
Vnútorné dýchanie znamená: prechod kyslíka z pľúc do krvi výmenu dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami procesy bunkového dýchania vznik oxyhemoglobínu.
Dýchacie centrum človeka sa nachádza: v medzimozgu v predĺženej mieche a moste na dne 4 mozgovej komory v spánkovom laloku mozgu.
Pri dýchaní cicavcov sa uplatňujú najmä svaly: brušné svalstvo medzirebrové svalstvo prsné svalstvo bránica.
Dychový objem je: objem vzduchu, vdýchnutého a vydýchnutého za 1 min. objem vydýchnutého vzduchu po maximálnom nadýchnutí objem vzduchu vdýchnutého a vydýchnutého počas jedného dychu v pokoji cca 500ml.
Vitálnu kapacitu pľúc meriame: spirometrom spirografom tonografom tonometrom.
Výmena dýchacích plynov cez alveolárno-kapilárnu membránu sa uskutočňuje: osmózou difúziou iónovými interakciami v smere koncentračného spádu.
Ktoré zložky krvi zabezpečujú transport CO₂ z tkanív do pľúc? červené krvinky biele krvinky krvná plazma miazga.
Oxid uhličitý sa pri výmene plynov v pľúcnych alveolách viaže na: hem globín plazmu difunduje z krvi do alveolárneho priestoru.
Pri zápalových ochoreniach rýchlosť' sedimentácie erytrocytov: stúpa klesá nemení sa je nepravidelná.
Koľko percent vody obsahuje krvná plazma? 91-92% 80-90% 70-80% 93-97%.
K funkciám červených krviniek patrí: prenos dýchacích plynov prenos živín udržiavanie pH termoregulácia.
Kyslík sa v červených krvinkách viaže na: hem aglutinogén železo hemoglobín.
Červené krvinky nemajú jadro: u všetkých cicavcov u všetkých vtákov u žiadnych stavovcov majú jadro len u rýb a obojživelníkov.
Pre bunky červených krviniek cicavcov je charakteristické, že: nemajú žiadne organely majú diskovitý tvar nemajú jadro obsahujú hemoglobín.
Červené krvinky majú približnú životnosť: 12 dní 120 dní 1200 dní viac ako 1200 dní.
Červené krvinky sa tvoria: v kostnej dreni na začiatku embryogenézy aj v pečeni na začiatku embryogenézy aj v lymfatických uzlinách v slezine.
Červené krvinky zanikajú: v pečeni v slezine v lymfocytoch v miazgových uzlinách.
Hematokrit je: množstvo krvných buniek množstvo bielych krviniek pomer červených krviniek k bielym krvinkám podiel červených krviniek v celkovom objeme krvi.
Kto má väčší počet červených krviniek v rovnakom objeme krvi: žena muž majú rovnaký počet počet závisí len od veku.
Trombocyty sa tvoria: v pečeni v slezine v lymfatických uzlinách v kostnej dreni.
Na zastavení krvácania sa podieľajú procesy: vazokonstrikcie hemokoagulácie aglutinácie aktivácie trombocytov.
Čo znamená i proces vazokonstrikcie? ide o reakciu cievy pri poranení ide o proces prechodu červenej krvinky do tkanív je to reakcia aglutinogénu s aglutinínom je to premena fibrinogénu na fibrin.
Čo znamená proces hemokoagulácie? je to vyšetrenie pred transfúziou je to proces usádzania červených krviniek je to tvorba krvnej zrazeniny je to reakcia cievy na poranenie.
Ktoré z uvedených orgánov sa podieľajú na imunite? týmus (detská žľaza) slezina lymfatické uzliny kostná dreň.
Detská žľaza-týmus slúži na: dozrievanie T-lymfocytov dozrievanie B-lymfocytov likvidáciu opotrebovaných červených krviniek produkciu hormónov.
Pre detskú žľazu - týmus platí, že: je centrálnym orgánom lymfatického systému dozrievajú v nej T-lymfocyty na imunokompetentné bunky v dospelosti je lymfatické tkanivo nahradené tukovým v dospelosti sa mení na slezinu.
Miazgová sústava je tvorená: systémom otvorených miazgových ciev systémom tenkých kapilár, ktoré vyúsťujú do krvného obehu miazgovými uzlinami pečeňou.
Hrudníkový miazgovod vyúsťuje do do miazgových uzlín priamo do srdca do pečene žilového krvného obehu.
Ktoré z uvedených orgánov sa zúčastňujú obranných reakcií? lymfatické uzliny, pečeň, Langerhansove bunky krv (biele krvinky), týmus, lymfatické uzliny uzliny, pečeň nadobličky týmus, uzliny, podžalúdková žľaza.
Za bunkovú imunitnú reakciu sú zodpovedné: B-lymfocyty T-lymfocyty lymfocyty, ktoré dozrievajú v týmuse plazmatické bunky.
B-lymfocyty v organizme zabezpečujú: bunkovú imunitu protilátkovú imunitu cytotoxickú reakciu alergickú reakciu.
Za protilátkovú imunitnú odpoveď sú zodpovedné: T-lymfocyty B-lymfocyty H-lymfocyty pamäťové bunky.
Reakciu antigénu s protilátkou môžeme porovnať s reakciou enzýmu: s hormónom s ribozómom s kovom so substrátom.
K orgánom miazgovej sústavy dospelého človeka patria: uzliny rozptýlené miazgové tkanivo slezina týmus.
Prirodzená (vrodená) odolnosť voči určitej nákaze je podmienená: len T-lymfocytmi len B lymfocytmi geneticky aktívnou imunitou.
Pasívne protilátky sú také ktoré: si organizmus vytvorí po infekcii si organizmus vytvorí po vakcinácii ktoré do organizmu dodáme hotové, alebo sú získané od matky ktoré sa vytvoria po prekonaní infekčnej choroby.
Zápalové procesy sa v krvi prejavia: zrýchlenou sedimentáciou spomalenou sedimentáciou zvýšením počtu bielych krviniek zvýšením počtu červených krviniek.
Leukémia je ochorenie: pri ktorom sa do krvného obehu dostávajú nezrelé biele krvinky vo veľkom počte ktoré môže mať akútny alebo chronický priebeh pri ktorom dochádza k zníženiu počtu červených krviniek pri ktorom dochádza k riziku vykrvácania.
Anémia sa prejavuje: poklesom počtu bielych krviniek zvýšením počtu červených krviniek zvýšením počtu bielych krviniek poklesom počtu červených krviniek.
Základný počet krvných skupín u človeka je: 2 3 4 5.
Krvná skupina l'udí sa rozpoznáva podľa antigénov: na povrchu bielych krviniek na povrchu červených krviniek na povrchu krvných dostičiek v krvnej plazme.
Ak je aglutinogén B a aglutinín anti A, jedná sa o krvnú skupinu: B A 0 AB.
O akú krvnú skupinu sa jedná ak aglutinogén je A a aglutinín anti - B? A B 0 AB.
Ak je na erytrocytoch aglutinogén A aj B a v plazme nie je aglutinín jedná sa o krvnú skupinu: B A 0 AB.
Ak na erytrocytoch nie je aglutinogén a v plazme sa vyskytuje aglutinín anti-A aj anti- B, jedná sa o krvnú skupinu: B A 0 AB.
Aké krvné skupiny je možné podať pacientovi s krvnou skupinou AB? AB A 0 B.
Aké krvné skupiny je možné podať pacientovi s krvnou skupinou 0? AB A 0 B.
Rh faktor je súčasťou: l'udského séra povrchu bielych krviniek povrchu červených krviniek l'udskej plazmy.
Rh faktor je lokalizovaný na povrchu: všetkých somatických buniek červených krviniek bielych krviniek pohlavných buniek.
Okysličená krv z pľúc prúdi: do pravej komory srdca do l'avej komory srdca do pravej predsiene do l'avej predsiene.
Veľký (telový) krvný obeh začína: v pravej srdcovej komore v ľavej srdcovej komore v pravej srdcovej predsieni v ľavej srdcovej predsieni.
Počas srdcového cyklu sa strieda: systola komôr a distola predsiení systola predsiení a diastola komôr systola pravej časti a diastola l'avej časti srdca systola a diastola.
Z pľúc sa okysličená krv vracia: tromi pľúcnymi žilami do l'avej predsiene štyrmi pľúcnymi žilami do l'avej komory štyrmi pľúcnymi žilami do l'avej predsiene tromi pľúcnymi žilami do pravej predsiene.
Stenu srdca tvoria vrstvy: epikard - osrdie myokard - svalovina mezokard - medzisrdie endokard - vnútrosrdie.
Trojcípa chlopňa oddeľuje: pravú predsieň od pravej komory pravú predsieň od l'avej komory l'avú predsieň od l'avej komory l'avú predsieň od pravej komory.
Do pravej predsiene priteká: okysličená krv hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv hornou a dolnou dutou žilou odkysličená krv z telového obehu okysličená krv z pl'úcneho obehu.
Žily sú cievy, ktoré: privádzajú krv do srdca privádzajú krv do pravej časti srdca transportujú iba odkysličenú krv majú chlopne.
Tepny sú cievy, ktoré: privádzajú krv do ľavej časti srdca transportujú iba okysličenú krv odvádzajú krv zo srdca majú hrubšie steny ako žily.
Vlásočnice sú cievy, ktoré tvoria distribučný systém ciev sú tvorené len jednou vrstvou buniek zabezpečujú látkovú výmenu medzi krvou a tkanivami tvoria otvorenú sústavu ciev.
Vencovité tepny tvoria: sieť ciev okolo alveol vlastný srdcový obeh krvný obeh v obličkách sieť vlásočníc kdekoľvek v organizme.
U zdravého človeka je priemerný počet tepov za minútu: 50 70 90 100.
Minútový objem srdca je: množstvo krvi prečerpané cez srdce za 1 minútu množstvo krvi, ktoré sa okysličí za 1 minútu v priemere 5 litrov krvi v priemere 2 litre krvi.
Krvný tlak sa meria: spirometrom tonometrom na ramennej žile na ramennej tepne.
Celková plocha vlásočníc pre látkovú výmenu u človeka je cca: 100 m² 1000 m² 10 000 m² 100 000 m².
Aorta vystupuje: z l'avej predsiene z l'avej komory z pravej komory z pravej predsiene.
Maly (pl'úcny) krvný obeh začina v pravej predsieni srdca v pravej komore srdca v ľavej komore srdca v pľúcach.
V ktorých hlavných žilách prádi okysličená krv: v žiadnej v aorte v pľúcnych žilách v pečeňovej.
Dvojcipa (mitrálna) chlopha sa nachádza medzi pravou predsieňou a pravou komorou lavou predsieňou a lavou komorou pravou predsieňou a lavou komorou pravou komorou a lavou predsienou.
Polmesiačikové chlopne sa nachádzajúc na začiatku prúcnice na začiatku srdcovnice (aorty) medzi komorami a tepnami medzi predsieňami a komorami.
Vrátnicový obeh zabezpečuje prietok krvi: obličkami plucami pečeňou srdcom.
Základnou stavobnou aj funkčnou jednotkou obličky je Henleho kľučka nefron nefrit glomerulus.
Tvorba prvotného moču prebieha v obličkovom teliesku pri glomerulámej filtráci v Bowmanovom puzdre v kanálikoch nefrónu.
Definitívny moč sa tvorí: v zberných kanálikoch v Bowmanovom puzdre v Henleho kľučke v procese spätnej resorpcie.
Aké priemerné množstvo tekutín prejde denne obličkami človeka? 17 litrov 700 litrov 170 litrov 200 litrov.
Ktoré zložky primárneho moču sa vstrebávajú do krvi: sodík kyslík voda glukóza.
Homeostáza je: stagnácia vo vývoji organizmu stabilný prietok krvi v srdci rovnaký genóm u matky a potomka stálosť vnútorného prostredia organizmu.
Aké látky nesmie obsahovať moč zdravého človeka? krv a hnis žiadne bielkoviny a cukry veľ'a bielkovín zvýšené množstvo cukrov.
Čím sa odlišuje močová rúra ženy od močovej rúry muža? je oveľa kratšia je rovnako dlhá, ale jej časť' je uložená v brušnej dutine zabezpečuje iba odvádzanie moču nie je medzi nimi rozdiel.
Prečo dochádza k častejším infekciám močového mechúra u žien ako u mužov? lebo ženy majú oveľa kratšiu močovú rúru lebo močový mechúr je u žien menší lebo vývod močovej rúry u žien je v blízkosti análneho otvoru ženy sú náchylnejšie v dôsledku menštruačného cyklu.
Vylučovacia sústava človeka pracuje na princípe: filtrácie krvi v obličkách exkrécie krvi do obličiek resorpcie krvi z obličiek dialýzy krvi v obličkách.
Obličkové telieska sa nachádzajú: v dreni obličiek v kanálikoch obličky v kôre obličiek v nadobličkách.
Zberné kanáliky nefrónu vyúsťujú do: močového mechúra obličkových kalichov obličkovej panvičky odvodnej tepničky.
Fyziologická kapacita močového mechúra je: 100-150 cm³ 200-300 cm³ 250-450 cm³ 500-600 cm³.
Dialýza znamená: prečistenie krvi prostredníctvom prístroja umelá filtrácia krvi znížená funkcia obličiek prechod bielych krviniek do tkanív.
Sfarbenie kože spôsobuje pigment: keratín melanín tubulín melatín.
Význam kožného pigmentu je v tom, že: zachytáva ultrafialové žiarenie podieľa sa na termoregulácii chráni zamšu pred mechanickým poškodením kože sfarbuje kožu.
V koži človeka sa nachádzajú receptory: tepla, chladu, tlaku, dotyku a bolesti tepla a hmatu polohy a rovnováhy, hmatu a bolesti termoreceptory, rádioreceptory a mechanoreceptory.
Medzi prídavné orgány kože človeka patria: len vlasy, nechty a chlpy len vlasy a nechty vlasy, nechty, chlpy, kožné žľazy a mliečne žľazy len vlasy, nechty, chlpy a kožné žľazy.
Základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je: neurit nefrón neurón nerv.
Neurit zabezpečuje vedenie vzruchov: odstredivo dostredivo obidvomi smermi nevedie vzruch.
Dendrity sú: dlhé výbežky nerónu krátke rozvetvené výbežky neurónu krátke výbežky neuritu prepojenia dvoch neurónov.
Myelínová pošva: obaľuje axón obaľuje aj dendrity obaľuje len telo neurónu obaľuje neurogliá.
Synapsia zabezpečuje: prenos nervového vzruchu cez neurón prenos nervového vzruchu medzi neurónmi uchovanie informácie v CNS tvorbu nových neurónov.
Reflex je: prenos informácie po nervovom vlákne funkčná jednotka nervovej sústavy odpoved' organizmu na podnet vrodená reakcia.
Pre chrbticovú miechu platia tvrdenia: vnútri je sivá hmota, biela je na povrchu sivá hmota má tvar motýlích krídel biela hmota je tvorená zväzkami nervových vláken sivú hmotu tvoria telá neurónov.
Mozgovomiechový mok vypĺňa: priestor medzi tvrdou mozgovou plenou a pavúčnicou mozgové komory a centrálny miechový kanál 2 komory v prednom mozgu miechový kanál a priestor medzi mozgovými plenami.
Ku ktorej skupine nervov patrí blúdivý nerv?: hlavové nervy hrudné nervy miechové nervy autonómne nervy.
Počet hlavových nervov človeka je: 7 párov 14 20 12 párov.
Počet krčných miechových nervov človeka je: 7 párov 10 12 8 párov.
Driekových miechových nervov je: 10 párov 7 párov 5 párov 8 párov.
Vývojovo najmladšou časťou centrálneho nervového systému je medzimozog stredný mozog mozgová kôra predĺžená miecha.
Ktorá časť mozgu je centrom riadenia činnosti vnútorných orgánov? predĺžená miecha podlôžko (hypotalamus) mozgová kôra mozoček.
Nervové centrum pre udržiavanie rovnováhy tela sa nachádza: v mozgovej kôre V predĺženej mieche v medzimozgu v mozočku.
Prenos nervových vzruchov zabezpečujú : len neuróny neuróny a neurogliá neuróny a myofibrily receptory.
Centrum koordinácie pohybu človeka je uložené: v medzimozgu v talame v mozočku v predĺženej mieche.
Mozoček sa podieľa na riadení: koordinácie pohybu motorických reflexov udržiavaní rovnováhy tela mimiky tváre.
Mozgové komory sú: 2 4 6 3.
Na miechový kanál nadväzuje mozgová komora: I. paralelne II. a III. III. IV.
Mozgomiechovým mokom je vyplnený: miechový kanál mozgové komory priestor medzi plenami priestor pri hypofýze.
Predĺžená miecha sa podieľa na riadení: koordinácie pohybu mimiky tváre životne dôležitých reflexov činnosti srdca a ciev.
Most (pons) zabezpečuje: riadenie koorinácie pohybu a rovnováhy tela riadenie reflexov trávenia prepojenie miechy a mozočku s vyššími oddielmi mozgu riadenie nepodmienených reflexov.
Mozog a miechu obaľujú: tvrdá plena pavúčnica cievovka cievnatka.
Poznáme nasledovný počet miechových nervov: 30 párov 31 párov 32 párov 28 párov.
Podmienené reflexy sa od nepodmienených líšia tým, že: nie sú vrodené môžu sa vytvárať celý život môžu zaniknúť sú chrakteristické len pre človeka.
Hormóny sú látky, ktorých chemickým základom sú: tuky fosfolipidy bielkoviny cukry.
Základným princípom hormonálnej regulácie je: aktivácia biochemických procesov inhibícia biochemických procesov princíp spätnej väzby udržiavanie stálej hladiny hormónu.
Endokrinné žľazy vylučujú svoj sekrét do: krvi okolitých tkanív miazgy mozgovo-miechového moku.
Inzulín sa tvorí: v Langerhansových bunkách pečene v Langerhansových bunkách pankreasu v Malpighiho bunkách nadobličiek v Purkyňových bunkách mozočka.
Ktorá žľaza vylučuje hormón melatonin? predný lalok hypofyzy zadný lalok hypofyzy pankreas epifýza.
V dreni nadobličiek sa tvorí: androgenné hormóny kortizón adrenalín a noradrenalín kortizón a hydrokortizón.
Tyreotropný hormón vylučuje: štítna žľaza hypofýza epifýza nadoblička.
Adrenalín pôsobí na: prekonávanie stresu zvýšenie krvného tlaku zvýšenie hladiny krvného cukru nervovú sústavu utlmujúco.
Pohlavný dimorfizmus u žien spôsobujú hormóny: progesterón testosterón folikuly stimulujúci hormón estrogény.
Na zvládnutí stresu sa podieľajú hormóny: nadobličiek štítnej žľazy hypofyzy epifýzy.
Ktorý hormón zabezpečuje zníženie koncentrácie glukózy v krvi? glukagón inzulín adrenalín amygdalin.
Ktorý hormón zabezpečuje štiepenie glykogénu v pečeni a tvorbu glukózy z aminokyselín? glukóza inzulín adrenalín glukagón.
Hladinu cukru v krvi reguluje: glukóza inzulín adrenalín kortizón.
Najväčší vplyv na spätnú rezorbciu vody v obličkových kanáloch má hormón: vazopresín adiuretín oxytocin glukagón.
Pre somatotropný hormón platí: je to rastový hormón tvorí sa v prednom laloku hypofýzy (v adenohypofýze) je druhovo špecifický jeho nedostatok v puberte spôsobuje akromegáliu.
Pri zvýšenej tvorbe rastového (somatotropného) hormónu môžu nastať poruchy: nanizmus kretenizmus gigantizmus akromegália.
Gonádotropné hormóny sú: hormóny epifýzy hormóny pohlavných žliaz hormóny, ktoré stimulujú činnosť pohlavných žliaz sú hormóny adenohypofyzy.
Epifýza je endokrinná žľaza, ktorá: sa nachádza v medzimozgu sa nachádza v mozočku produkuje hormóm melatonin produkuje somatotropné hormóny.
Nedostatok hormónu štítnej žľazy v detstve sa prejaví: nanizmom kreténizmom strumou akromegáliou.
K hormónom kôry nadobličky patria: glukokortikoidy adrenalín a noradrenalín mineralokortikoidy androgénne hormóny.
K hormónom drene nadobličky patria: adrenalín a noradrenalín protistresové hormóny protiinfekčné hormóny glukokortikoidy.
Termoreceptory zaraďujeme medzi: mechanoreceptory fotoreceptory chemoreceptory rádioreceptory.
Proprioreceptory sú receptory, ktoré: sú roztrúsené v zamši prinášajú informácie o polohe tela nachádzajú sa v svaloch a šľachách zachytávajú informácie o zmene tlaku.
Zvuk zachytávame pomocou: rádioreceptorov mechanoreceptorov proprioreceptorov exteroreceptorov.
Ktoré možnosti uvádzajú správne príklady na mechanoreceptory: statický receptor Cortiho orgán proprioreceptory sluchové kostičky.
Cortiho orgán sa nachádza: v obličkách vo vnútornom uchu vo vonkajšom uchu v blanitom labyrinte slimáka.
Eustachova trubica zabezpečuje: vnímanie polohy tela vyrovnávanie tlaku medzi strednou ušnou dutinou a nosohltanom chvenie bubienka pri vnímaní zvuku ochranu hlasiviek.
Ušný bubienok sa nachádza medzi: vonkajším zvukovodom a stredným uchom stredným uchom a slimákom Eustachovou trubicou a stredným uchom slimákom a Eustachovou trubicou.
Sluchové kostičky prenášajú zvuk postupne smerom: bubienok - nákovka, kladivko - strmienok bubienok - kladivko - nákovka - strmienok kladivko - nákovka - strmienok - bubienok bubienok - strmienok - kladivko - nákovka.
Vnútorné ucho tvorí: Eustachova trubica slimák a polkruhové kanáliky tri sluchové kostičky a slimák blanitý slimák.
Ktorými receptormi na sietnici oka rozlišujeme farbu? tyčinkami čapíkmi chromatínom chlorofilom.
Kde sú uložené receptory na vnímanie polohy tela? v medzimozgu vo vnútornom uchu v strednom uchu v predĺženej mieche.
Videnie človeka je: jednorozmerné dvojrozmerné trojrozmerné štvorrozmerné.
Teplo a chlad vnímame: jedným typom receptorov dvoma typmi receptorov troma typmi receptorov štyrmi typmi receptorov.
Človek rozlišuje nasledovné základné pachy: hnilobný, korenistý, spáleninový, živočíšny, ovocný, kvetinový hnilobný, voňavý, sírový, mŕtvolný ovocný, príjemný, odporný, voňavý, kyslastý príjemný a nepríjemný.
Pre sietnicu oka platí: je tvorená zmyslovými bunkami čapíkmi a tyčinkami čapíky sú na farebné videnia tyčinky vnímajú hlavne intenzitu svetla žltá škvrna na sietnici je tvorená výlučne čapíkmi.
Zrakový analyzátor je schopný registrovať svetelné vlny v rozsahu: 700-800nm 500-800nm 400-700nm 500-1000nm.
Zrakom získame z prostredia informácií: viac ako 90% 80% 70% 60%.
Miestom najostrejšieho videnia v oku je: sietnica dúhovka žltá škvrna sklovec.
Zrenica slúži na: zaostrovanie obrazu reguláciu množstva svetla prichádzajúceho do oka vyživovanie oka farebné videnie.
Slepá škvrna označuje: poruchu videnia miesto na sietnici, kde sú iba čapíky miesto na sietnici, kde sú iba tyčinky miesto na sietnici, kde chýbajú fotoreceptory.
Šošovka zabezpečuje: akomodáciu oka lámanie svetelných lúčov, aby sa zbiehali na sietnici prenos obrazu na sklovec farebné videnie.
Daltonizmus znamená: farboslepost neschopnosť rozlišovať červenú a zelenú farbu vnímanie len v šedých odtieňoch neschopnosť zaostrovať obraz.
Signálom pre sluch sú zvukové vlny s frekvenciou: 16-20 000Hz 10-2 000Hz 5-10 000Hz 10-30 000Hz.
Koľko receptorov bolesti sa nachádza v priemere na 1 cm² kože? 5-10 20-50 50-150 150-300.
Kedy sa u žien začínajú tvoriť vajíčka? počas embryonálneho štádia vývinu v puberte po narodení po dosiahnutí schopnosti reprodukcie.
Spermiogenéza u muža začína: pred narodením po narodení v puberte po zahájení pohlavného života.
Spermie žijú približne: 12 hodín 24 hodín 2 dni 5 dní.
Koľko spermií vzniká z jednej zárodočnej bunky počas spermiogenézy? 2 3 4 5.
AIDS je vírusová choroba prenášaná: komármi nečistými rukami krvou a pohlavným stykom vzduchom.
Vzdušnou cestou sa môže prenášať: AIDS hepatitída anémia tuberkulóza.
Prostata je: endokrinný párový orgán exokrinný nepárový orgán väzivový nepárový orgán nie je žľaznatý orgán.
Priemerná dĺžka gravidity (tehotenstva) žien trvá: 260 dní 270 dní 280 dní 290 dní.
V ktorých dňoch menštruačného cyklu je najväčšia pravdepodobnosť' oplodnenia ženy? 12-16 17-21 22-26 27-31.
Pohlavie jedinca je určené: v prvom mesiaci embryonálneho vývoja v treťom mesiaci embryonálneho vývoja pri narodení v momente oplodenenia.
Vajíčkovod je vystlaný: riasinkovým epitelom dlaždicovým epitelom cylindrickým epitelom endotelom.
V priebehu reprodukčného obdobie ženy dozrieva striedavo vo vaječníkoch približne: 300 vajíčok 400 vajíčok 500 vajíčok 600 vajíčok.
Žlté teliesko vo vaječníku produkuje hlavne hormón: estrogény progesterón luteotropný hormón testosterón.
Žlté teliesko sa tvorí: na obličke v semenníku na vaječníku v placente.
Žlté teliesko produkuje progesterón: do 4 mesiaca tehotnosti do 6 mesiaca tehotnosti počas celej gravidity neprodukuje progesterón.
K vnútorným pohlavným orgánom ženy patria: vaječníky a maternica vaječníky, vajíčkovody, maternica a pošva len vaječníky vaječníky, vajíčkovody a maternica.
Ovariálny cyklus zahŕňa fázy: ovogenéznu, folikulovú a ovulačnú folikulovú, ovulačnú, luteínovú ovulačnú a menštruačnú progresívnu a regresívnu.
Uterinný cyklus zahŕňa fázy: menštruačnú, proliferačnú, sekrečnú a ischemickú ovulačnú, proliferačnú a sekrečnú folikulovú, proliferačnú, sekrečnú a ovulačnú sekrečnú, menštruačnú, proliferačnú a ischemickú.
K uhniezdeniu vajíčka v stene maternice (nidácii) dochádza u človeka: do 2 dní po oplodnení 2-4 dni po oplodnení 6-7 dní po oplodnení po viac ako 10 dňoch po oplodnení.
Počas vnútromaternicového vývinu zabezpečuje výživu, dýchanie a exkréciu plodu: blastocysta placenta amnion pupočná šnúra.
Placenta je s maternicou spojená prostredníctvom: choriových klkov pupočnej šnúry je jej súčasťou samostatným krvným obehom.
Embryonálny vývin u človeka trvá: od 1.-5. týždeň vývinu od 1.-6. týždeň vývinu od 1.-8. týždeň vývinu od 1.-10. týždeň vývinu.
Fetálny vývin plodu u človeka trvá: od 6.-20. týždeň vývinu od 9.-35. týždeň vývinu od 9.-40. týždeň vývinu od 10.-40. týždeň vývinu.
|
