Chémia ako prírodná veda: študuje vlastnosti látok a ich vzájomné premeny študuje chemickú formu pohybu hmoty študuje len správanie látok pri chemických reakciách študuje len zloženie atómov a molekúl.
Látka: je jedna z foriem hmoty sa skladá z častíc, ktorých rýchlosť pohybu je menšia ako rýchlosť svetla sa skladá len z častíc väčších ako 10-7 m môže byť súbor makroskopických telies, napríklad planét, galaxií.
Hmota: existuje len vo forme látky sa môže vyskytovať vo forme látky alebo poľa (magnetického, gravitačného) je objektívna realita, ktorá nezávisí od nášho vedomia sa nemôže premieňať z látky na pole.
Základnou vlastnosťou hmoty je: zotrvačnosť pohyb farebnosť tvrdosť.
Atóm: je najmenšia nedeliteľná mikročastica látky je najmenšia častica látky, ktorá sa skladá z atómového jadra a elektrónového obalu sa skladá z protónov, elektrónov a iónov je častica chemicky nedeliteľná.
Nuklidy: sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým a rôznym nukleónovým číslom sú látky zložené z atómov s rôznym protónovým číslom sú látky zložené z atómov s rovnakým protónovým aj nukleónovým číslom sú látky s rovnakým počtom protónov aj neutrónov v atómovom jadre.
Izotopy: sú atómy s rovnakým protónovým ale odlišným nukleónovým číslom sú napríklad prótium, deutérium a dusík sa v prírode nevyskytujú majú rovnaký počet protónov, neutrónov, ale líšia sa počtom elektrónov.
Izotopy sú nuklidy, ktoré: sa líšia počtom elektrónov sa líšia počtom protónov a neutrónov majú rôzny počet protónov líšia sa počtom neutrónov v atómovom jadre.
Vyberte izotopy: 16,/8O, 17/8O 1/1H, 1/2H, 1/3H 4018Ar, 4019K protium, deutérium, trítium.
Prvok: je častica chemickej látky zložená z atómov s rovnakým nukleónovým číslom je častica látky zložená len z rovnakých nuklidov je látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom je napríklad sodík, kyslík, destilovaná voda.
Molekula: je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých nezlúčených atómov je častica látky zložená z dvoch alebo viacerých zlúčených atómov je vždy zložená zo zlúčených atómov rôznych prvkov môže byť napríklad N2, F2, HCl.
Chemicky čistá látka: sa skladá len z častíc rovnakého druhu môže byť prvok alebo zlúčenina je látka, ktorej fyzikálne a chemické vlastnosti sa už ďalším čistením nemenia môže byť len prvok.
Chemické indivíduum: je napríklad roztok glukózy môže byť zliatina dvoch alebo viacerých kovov je roztok vaječného bielka je destilovaná voda.
Z uvedených látok vyberte chemicky čisté látky: morská voda, mosadz, roztok NaOH železo, destilovaná voda, kryštalický chlorid draselný kyslík, dusík, oxid hlinitý vzduch, sklo, minerálna voda.
Minerálna voda sa od destilovanej vody odlišuje: obsahom iónov schopnosťou tvoriť vodíkové väzby medzi molekulami ničím, obidve látky sú chemicky čisté látky elektrickou vodivosťou.
Destilovaná voda: je na rozdiel od pitnej vody pravý roztok je chemicky čistá látka neobsahuje rozpustené soli je koloidná zmes.
Zmes: môže byť rovnorodá alebo rôznorodá je rovnorodá, ak sa skladá z dvoch alebo viacerých látok s rovnakou hmotnosťou je napríklad prefiltrovaná morská voda môže byť rôznorodá, ak bude obsahovať častice s veľkosťou menšou ako 10-9 m.
O rovnorodej zmesi môžeme povedať: môže byť tuhá, kvapalná alebo plynná je rovnorodá, ak sa skladá len z rovnakých atómov je zmes dvoch alebo viacerých plynov je pravý roztok.
Pravý roztok je: rovnorodá zmes, napríklad roztok vaječného bielka zmes vodíka a kyslíka napríklad sklo zmes plynnej a tuhej látky.
Roztok: je rôznorodá zmes zložená z dvoch alebo viacerých kvapalných látok bielkovín vo vode je nepravý roztok sa skladá vždy len z vody a z jednej rozpúšťanej látky NaCl vo vode je chemické indivíduum.
O roztokoch platí: ich zloženie vyjadrujeme hmotnostným zlomkom w obsahujú rozptýlené častice s veľkosťou 10-8 – 10-10 m obsahujú rozptýlené častice s veľkosťou väčšou ako 10-9 m ich zloženie vyjadrujeme v jednotkách mol . dm-3, g . dm-3.
Zloženie roztoku vyjadrujeme: hmotnostným zlomkom objemovým zlomkom osmotickým tlakom ionizačným stupňom.
Hmotnostný zlomok: je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti rozpúšťadla je podiel hmotnosti rozpustenej látky a hmotnosti roztoku je podiel hmotnosti rozpustenej látky v 1000 g vody vyjadrujeme aj v percentách.
25 % roztok síranu vápenatého obsahuje: 25 g CaSO4 v 100 g roztoku 25 g Ca2SO4 v 100 g roztoku 25 g CaSO4 v 100 g vody 25 g CaSO4 a 75 g vody.
Rôznorodá zmes: môže byť suspenzia, emulzia, pena a roztok môže byť suspenzia, emulzia, pena a aerosól je vždy zmes dvoch kvapalných látok obsahuje častice, ktorých veľkosť je väčšia ako 100 nm.
Medzi suspenziu nepatrí zmes: vody a oleja piesku a oleja plynnej látky a kvapalnej látky rozdrvenej kriedy a vody.
Emulzia je: koloidný roztok vaječného bielka vo vode zmes dvoch kvapalných, navzájom nerozpustných látok zmes benzénu s jódom napríklad zmes nepolárnej kvapalnej látky s vodou.
Suspenzia je: rovnorodá zmes kvapalnej a tuhej látky rôznorodá zmes kvapalnej a tuhej látky napríklad neprefiltrovaná morská voda zmes dvoch alebo viacerých kvapalín s rôznou molekulovou hmotnosťou.
Medzi emulzie patrí: vaječný žĺtok majonéza osladený čaj minerálna voda.
Z uvedených príkladov vyberte penu: vyšľahaná šľahačka sneh z vaječného bielka hmla vaječný žĺtok.
Medzi aerosóly nepatrí: dym morská pena hmla šľahačka.
Atómová hmotnostná jednotka u a atómová hmotnostná konštanta (mu): je hmotnosť atómu vodíka má hodnotu 6,023 . 1023 má hodnotu 1,66057 . 10-27 kg (u) je hmotnosť 1 ⁄ 12 hmotnosti atómu nuklidu uhlíka 12C (mu).
Relatívna atómová hmotnosť Ar: udáva, koľkokrát je atóm prvku ťažší ako atómová hmotnostná jednotka je súčet hmotností všetkých elementárnych častíc v atóme umožňuje vypočítať skutočnú hmotnosť daného atómu označuje sa Ar a je bezrozmerné číslo.
Relatívna molekulová hmotnosť Mr: je súčet relatívnych atómových hmotností všetkých atómov v molekule udáva, koľkokrát je molekula danej látky ťažšia, ako atómová hmotnostná jednotka sa udáva v g . mol-1 má značku Mm.
Zloženie roztoku vyjadrujeme ako: koncentráciu látkového množstva látky A, čo je počet molov látky A v 1 litri rozpúšťadla koncentráciu látkového množstva látky A, čo je počet molov látky A v 1 dm3 roztoku hmotnostnú koncentráciu látky A, čo je podiel hmotnosti látky A a hmotnosti roztoku hmotnostnú koncentráciu látky A, čo je podiel hmotnosti látky A a objemu roztoku.
Látkové množstvo: je množstvo látky, ktoré obsahuje rovnaký počet častíc aký sa nachádza v 12 g nuklidu 12C je množstvo látky, ktoré obsahuje 6,022 . 1023 častíc obsahuje 1,66 . 1027 častíc je 6,022 . 1023 g.
Molová hmotnosť: je hmotnosť 1 mol látky vyjadruje sa v kg . dm3 vyjadruje sa v g . mol-1 vyjadruje sa v g . mol.
Počet atómov kyslíka v dihydrogénarzenitane sodnom je: 2 1 3 0.
Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3 5 6 4.
Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3 4 6 8.
V molekule kyseliny dichrómovej je počet atómov kyslíka: 4 5 6 7.
Podľa kvantovo-mechanického modelu atómu: elektróny sa pohybujú okolo atómového jadra v určitom priestore, orbitále, s pravdepodobnosťou 95 až 99 % kvantové čísla charakterizujú energiu a veľkosť jadra atómu (energia, stav, orientácia, rotácia) elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach ( Bohr, Rutherford ) elektróny sa pohybujú po kruhových dráhach s pravdepodobnosťou 95 až 99 % ( Bohr, Rutherford ).
Pre hlavné kvantové číslo platí: možno použiť na výpočet energie elektrónu v danej energetickej hladine jeho hodnota je celé kladné číslo od 0 po 7 označujeme písmenami K, L, M, N, O, P, Q teoreticky môže nadobúdať hodnoty celých kladných čísel od 1 po nekonečno.
Pre kvantové čísla platí: hlavné súhlasí s číslom hladiny elektrónov hlavné má vplyv na veľkosť, vedľajšie na tvar hraničnej plochy orbitálov vedľajšie určuje počet elektrónových vrstiev v atóme magnetické určuje maximálny počet elektrónov vo valenčnej vrstve.
Ak n = 3, potom platí, že: l môže mať tiež hodnotu 3 maximálny počet elektrónov v elektrónovom obale je 10 celkový počet elektrónov je 2v2 vedľajšie kvantové číslo má hodnotu 0, 1, 2.
Vedľajšie kvantové číslo: charakterizuje tvar orbitálu a čiastočne energiu pre n = 2 môže nadobúdať hodnoty 1, 2, 3 môže nadobúdať hodnotu od 0 po n-1 určuje orientáciu orbitálu v priestore.
Ak je vedľajšie kvantové číslo l = 2, potom pre magnetické kvantové číslo platí: m = 0, 1, 2 m = -2, - 1, 0, 1, 2 m = 0 m = - 1, -2, 1, 2.
Vyberte správne hodnoty kvantových čísel: n = 1, l = 0, m = 0 n = 3, l = 2, m = -2, -1, 0, 1, 2 n = 4, l = 3, m = -3, -2, - 1, 0, 1, 3 n = 2, l = 2, m = -1, -2, 0, 1, 2.
Vyberte správne hodnoty kvantových čísel: n = 2, l = 1, m = -1, 0, 1 n = 2, l = 3, m = -3, -2, -1, 0, 1, 2, 3 n = 1, m = 0 druhá elektrónová vrstva môže mať orbitály s, p, d.
Vyberte správny výrok: elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty energie elektróny obsadzujú orbitály podľa klesajúcej hodnoty elektronegativity elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty ionizačnej energie.
Podľa Hundovho pravidla platí, že: elektróny obsadzujú orbitály s rovnakou hodnotou energie najprv po jednom, potom sa spárujú v jednom orbitále nemôžu existovať dva elektróny, ktoré by mali všetky štyri kvantové čísla rovnaké elektróny obsadzujú orbitály podľa stúpajúcej hodnoty energie elektróny vo valenčnej vrstve vždy vytvoria oktet.
Hundovo pravidlo: udáva maximálny počet elektrónov na valenčnej vrstve hovorí, že stavy s rovnakou energiou sa všetky obsadzujú najskôr po jednom elektróne umožňuje vypočítať energiu elektrónu je výstavbový princíp.
Pre elektróny v jednom orbitále platí, že: majú rovnakú hodnotu energie majú rovnakú hodnotu spinového kvantového čísla majú rovnaké hodnoty n, l, m; líšia sa iba hodnotou spinu ich počet je daný Hundovým pravidlom.
Elektrónovú konfiguráciu 1s2, 2s1, 2px1, 2py1, 2pz1 má: atóm uhlíka v základnom stave excitovaný atóm uhlíka atóm dusíka v excitovanom stave katión uhlíka.
Elektrónová konfigurácia aniónu chlóru je: rovnaká ako konfigurácia predchádzajúceho vzácneho plynu 1s2 2s2 2p6 3s2 3px2 3py2 3pz3 1s2 2s2 2p6 3s2 3p5 rovnaká ako argónu.
Rovnaký počet elektrónov nachádzame u všetkých prvkov a iónov v trojici: Cl-, Ar, N2- Ca2+, S2-, P3- Br-, K+, O2- Sc3+, S6+, Si4-.
Všeobecná elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy: prvkov p je ns1 np1-6 prvkov d je ns1-2(n-1)d1-10 prvkov p je ns2 np1-6 halogénov je np7.
Ionizačná energia: v rámci jednej periódy v PSP stúpa zľava doprava je energia, ktorú je potrebné dodať na rozštiepenie atómu v plynnom stave alkalických kovov je malá je energia, ktorú je potrebné dodať na odštiepenie elektrónu z atómu v plynnom stave.
Ionizačná energia: v skupine so stúpajúcim protónovým číslom rastie v skupine so stúpajúcim protónovým číslom klesá je najmenšia pre prvky I.A skupiny je najväčšia pre prechodné prvky.
Elektrónová afinita: v periodickej sústave prvkov klesá zhora nadol a stúpa zľava doprava halogénov je vysoká je vysoká pri prvkoch, ktoré ľahko tvoria katióny je energia, ktorá sa uvoľní keď atóm v plynnom stave prijme elektrón.
So stúpajúcim protónovým číslom v perióde: klesá ionizačná energia stúpa ionizačná energia sa ionizačná energia nemení klesajú hodnoty elektrónovej afinity ale ionizačná energia narastá.
Vyberte správnu dvojicu vzorca a jeho názvu: HClO – kyselina chlorovodíková BaHO2 – hydrogénperoxid bárnatý (hydroperoxid bárnatý) SbS – sulfid cínatý NaClO – chlórnan sodný.
Hydrogénperoxid sodný (hydroperoxid sodný) má vzorec: Na-O-H-O Na-O-O-H H-O-Na-H Na-H-O.
O prvkoch hlavných skupín v PSP platí: maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo periódy, v ktorej sa prvok nachádza maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku je rovnaké ako číslo skupiny, v ktorej sa prvok nachádza v danej perióde so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita v danej skupine so stúpajúcim protónovým číslom vzrastá elektronegativita.
Číslo skupiny: je zhodné s hlavným kvantovým číslom daného prvku je rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku udáva počet protónov je rovnaké ako maximálne kladné oxidačné číslo daného prvku.
Číslo periódy: je zhodné s najvyšším hlavným kvantovým číslom daného prvku udáva, ktorú elektrónovú vrstvu si prvok buduje udáva počet protónov udáva počet neutrónov.
Maximálne kladné oxidačné číslo prvkov hlavných skupín je: 8 vždy zhodné s číslom periódy, v ktorej sa daný prvok nachádza rovnaké ako počet valenčných elektrónov daného prvku vždy rovnaké ako číslo hlavnej skupiny, v ktorej sa daný prvok nachádza.
Číslo skupiny A v periodickej sústave prvkov: je rovnaké ako najvyššie kladné oxidačné číslo prvkov v I. až VII. skupine (okrem F a O) nadobúda hodnoty I až VII sa zhoduje s hodnotou hlavného kvantového čísla sa zhoduje s počtom elektrónov na poslednej elektrónovej vrstve.
Maximálne záporné oxidačné číslo daného prvku v binárnej zlúčenine: je vždy rovnaké ako číslo periódy je -8 dusíka je -3 vápnika je -6.
Redukčné účinky prvkov: v perióde zľava doprava klesajú halogénov sú najväčšie alkalických kovov sú najväčšie majú d prvky najväčšie.
Vyznačte nepravdivé tvrdenie: kyselinotvornosť oxidov prvkov tretej periódy narastá od I. A po VII.A skupinu PSP oxidy majú iónovú, atómovú alebo molekulovú štruktúru všetky oxidy halogénov sú anhydridy kyselín zásadotvornosť oxidov prvkov tretej periódy klesá od I. A po VII.A skupinu PSP.
Kyselinotvorné oxidy : sú oxidy s prvkami s nízkou hodnotou elektronegativity CO2, BaO, SO3 sú anhydridy kyselín ktoré sú nerozpustné vo vode, reagujú s alkalickými hydroxidmi za vzniku solí ako SiO2 + 2 NaOH → Na2SiO3 + H2O sú oxidy s prvkami s vysokou hodnotou elektronegativity.
Zásadotvorné oxidy prvkov: sú oxidy len prvkov s1 a s2 nerozpustné vo vode reagujú s kyselinami aj zásadami za vzniku solí reagujú podľa rovnice O2- + H2O → 2 OH– sú oxidy kovov s oxidačným číslom menším ako IV.
O hydridoch platí: v iónových hydridoch je oxidačné číslo vodíka – I sú to ternárne zlúčeniny elektronegatívnejších prvkov s vodíkom nepolárne hydridy s vodou nereagujú iónové hydridy sú hydridy prvkov s1 a s2.
Vyberte správne reakcie: NaH + H2O → NaOH + H2 CaH + H2O → Ca2+ + H3O+ AsH3 + H2O → AsH4+ + OH- HI + H2O → H3O+ + I-.
O hydridoch platí: iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku kyselín iónové hydridy reagujú s vodou za vzniku hydroxidu a vodíka nepolárne hydridy sú amfolyty polárne kovalentné hydridy vo vode vytvárajú oxóniový katión.
Vyznačte, ktoré reakcie hydridov nemôžu prebiehať: KH + H2O → H2 + KOH CH4 + H2O → CO2 + 3 H2 HBr + H2O → H3O+ + Br- PH3 + H2O → H3PO4 + 4 H2.
Katión sodíka je stabilnejší ako atóm sodíka: pretože má konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu Ne nie je správne, pretože katión sodíka má kladný náboj a atóm je neutrálny pretože má konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu pretože je menší.
O alkalických kovoch platí: sú mäkké, lebo do kovovej väzby poskytujú len jeden valenčný elektrón do kovovej väzby poskytujú elektróny z orbitálu s a p majú najnižšie hodnoty elektronegativity v rámci periodickej sústavy prvkov sú veľmi dobré oxidačné činidlá.
Alkalické kovy: sa v prírode vyskytujú len v zlúčeninách, lebo sú veľmi reaktívne si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu, lebo tak si dobudujú orbitál s sa v ľudskom organizme nachádzajú len vo forme katiónov M+ sú hygroskopické a leptajú pokožku a sliznice.
Katióny alkalických kovov: sú stabilné, lebo majú na valenčnej vrstve konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu sú elektrofilné činidlá reagujú s vodou podľa rovnice: 2 M+ + 2 H2O = 2 MOH + H2 nepodliehajú hydrolýze.
O atóme sodíka a katióne sodíka platí: katión sodíka je stabilnejší, lebo má konfiguráciu vzácneho plynu atóm je stabilnejší sú rovnako stabilné, lebo majú rovnaký počet protónov katión sodíka je reaktívnejší.
Označte správne výroky: kobalt patrí medzi biogénne makroprvky; je súčasťou vitamínu B12 hliník má dobrú redukčnú schopnosť hliník tvorí hydroxid hlinitý, ktorý môže reagovať s vodnými roztokmi silných kyselín aj hydroxidov hliník tvorí so slabými kyselinami soli, ktoré v roztokoch neionizujú a nepodliehajú hydrolýze.
Halogény: sú na rozdiel od halogenidových aniónov pre človeka jedovaté si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu predchádzajúceho vzácneho plynu si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím jedného elektrónu a tak dosiahnu elektrónovú konfiguráciu nasledujúceho vzácneho plynu patria medzi najelektronegatívnejšie prvky.
O halogénoch platí: so stúpajúcim protónovým číslom v skupine klesajú ich oxidačné účinky za normálnych podmienok sú fluór a chlór plyny a bróm a jód kvapaliny z halogénov sublimuje len jód môžu reagovať podľa rovnice Cl2 + 2 KF → 2 KCl + F2.
Vyberte správne reakcie: 2 KCl + F2 → Cl2 + 2 KF 2 Br- + I2 → Br2 + 2 I- F2 + 2 I- → I2 + 2 F- Cl2 + 2 Br- → Br2 + 2 Cl-.
Pre halogény platí: môžu reagovať podľa rovnice F2 + 2 NaBr → 2 NaF + Br2 halogén s väčšou elektronegativitou má silnejšie oxidačné účinky pri izbovej teplote je kvapalný len bróm a jód všetky ľahko sublimujú.
Pre zlúčeniny halogénov platí: halogenidy sú soli bezkyslíkatých kyselín halogénov halogenidy kovov sú vo vode väčšinou dobre rozpustné a prakticky úplne ionizované v halogénvodíkoch sa polarita väzby v molekulách HX v smere od HI k HF výrazne znižuje vodné roztoky halogénvodíkov sú, okrem HF, silné kyseliny.
Halogenidy: sú soli halogénovodíkových kyselín vznikajú napríklad reakciou kovu s halogénovodíkovou kyselinou nemôžu vzniknúť priamou reakciou kovu s halogénom vznikajú napríklad reakciou CaCO3 a HCl.
V ľudskom organizme sú najviac zastúpené soli kyseliny: uhličitej fosforečnej chlorovodíkovej jodovodíkovej.
V kyselinách HClO, HClO2, HClO3, HClO4 v uvedenom poradí: rastie sila kyseliny rastú redukčné vlastnosti rastie schopnosť odštiepiť katión vodíka narastá oxidačné číslo chlóru.
O jóde neplatí: jeho roztok v metanole sa používa na dezinfekciu vytvárajú dvojatómové molekuly rozpúšťa sa v roztoku jodidu draselného z jodidov ho možno vytesniť brómom.
Ak jód sublimuje zanikajú: medzimolekulové väzby štruktúra atómov van der Waalsove sily kovalentné väzby.
Kyslík: patrí medzi najelektronegatívnejšie prvky molekulový je stabilnejší a menej reaktívny ako atómový s vodou tvorí katióny H3O+ v peroxide vodíka je jednoväzbový.
O kyslíku platí: v oxidoch s nekovmi tvorí kyslík väzby prevažne kovalentného charakteru v zlúčeninách môže byť maximálne štvorväzbový vzniká rozkladom H2O2 v prítomnosti MnO2 pri búrkach vzniká z kyslíka ozón.
Kyslík: si stabilizuje valenčnú vrstvu prijatím dvoch elektrónov alebo vytvorením dvoch kovalentných väzieb sa vyskytuje v zlúčeninách v oxidačných číslach od –II až po VI molekulový je stabilnejší, lebo atómy kyslíka sú viazané v molekule dvojitou väzbou je najrozšírenejší prvok na Zemi.
Oxidy: môžu byť kyselinotvorné, zásadotvorné alebo amfotérne delíme podľa štruktúry na iónové, atómové a molekulové vznikajú len priamym zlučovaním s kyslíkom sú všetky rozpustné vo vode, lebo sú to polárne látky.
Peroxid vodíka H2O2: je v bezvodom stave výbušný má štruktúru H-H-O-O ako 3% roztok sa používa na dezinfekciu vo väčšine reakcií má oxidačné účinky.
Molekula vody: má polárne kovalentné väzby a väzbový uhol približne 104° v koordinačných zlúčeninách sa môže viazať ako centrálny atóm má atómy vodíka a kyslíka viazané vodíkovými väzbami, preto má vysokú teplotu varu môže tvoriť hydráty.
Tvrdosť vody: môže byť trvalá alebo prechodná trvalá je spôsobená najmä prítomnosťou síranu vápenatého a horečnatého prechodná sa nedá odstrániť varom prechodná sa odstráni varom, pričom dochádza k reakcii Ca(HCO3)2 → CaCO3 + H2O + CO2.
Prechodnú tvrdosť vody: spôsobuje prítomnosť hydrogénuhličitanov prvkov I. A a II. A skupiny spôsobuje prítomnosť Ca(HCO3)2 a Mg(HCO3)2 odstránime pridaním sódy alebo varom odstránime chlórovaním vody.
Trvalá tvrdosť vody: sa dá odstrániť pridaním Na2CO3 je spôsobená prítomnosťou hlavne CaSO4 a MgSO4 sa môže odstrániť pridaním sódy podľa rovnice CaSO4 + Na2CO3 → Na2SO4 + CaCO3 sa nedá odstrániť.
Sulfán: je zapáchajúci jedovatý plyn vzniká rozkladom bielkovín má len redukčné účinky je kvapalina, pretože medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby.
Sulfán: má len redukčné účinky, pretože síra je v oxidačnom čísle – II je kvapalina nepríjemného zápachu, lebo medzi molekulami sulfánu sa tvoria vodíkové väzby sa vo vode rozpúšťa a tvorí kyselinu sulfánovú má atómy vodíka a síry viazané polárnou kovalentnou väzbou.
Schopnosť tvoriť dlhé reťazce: má len uhlík môže aj kremík aj bór môžu atómy, ktoré majú elektronegativitu väčšiu ako 2,00 majú všetky biogénne prvky.
Vyberte pravdivý výrok o uhlíku: atómy uhlíka v grafite majú hybridizáciu sp2 atómy uhlíka v diamante majú hybridizáciu sp3 atómy uhlíka v grafite sú viazané 4 kovalentnými nepolárnymi väzbami sadze a živočíšne uhlie sú amorfné modifikácie uhlíka.
Oxid uhoľnatý: je pre človeka jedovatý, lebo sa nevratne viaže na hemoglobín vzniká napríklad pri horení metánu za nedostatočného prístupu vzduchu používa sa aj na nepriamu redukciu kovov, napríklad pri výrobe železa sa rozpúšťa vo vode a tvorí slabú kyselinu uhličitú.
Oxid uhoľnatý: je len oxidačné činidlo je len redukčné činidlo má oxidačné aj redukčné účinky sa využíva pri výrobe železa na nepriamu redukciu oxidu železitého.
O oxide uhličitom platí: je lepšie rozpustný v studenej vode ako v teplej vo vode sa nerozpúšťa, lebo jeho molekuly netvoria dipóly vniká dokonalým spaľovaním uhlia alebo uhľovodíkov má redukčné účinky.
Oxid uhličitý: je reaktívnejší ako CO jeho molekula je nepolárna má oxidačné aj redukčné účinky sa nachádza v ľudskom organizme.
Zlúčenina COCl2: sa používa v medicíne ako súčasť narkózy vzniká zlučovaním oxidu uhoľnatého s chlórom je veľmi dobré rozpúšťadlo hlavne organických zlúčenín je fosgén, je veľmi jedovatý a používal sa ako bojový plyn.
O uhlíku platí: má redukčné účinky s prvkami s nižšou elektronegativitou tvorí karbidy zlučovaním so sírou vzniká sírouhlík CS2 sa v prírode nenachádza voľný, lebo je veľmi reaktívny.
Amorfná modifikácia uhlíka je: tuha sadze diamant a aktívne uhlie tuha a sadze.
Prvky p: sú prvky, ktoré majú na valenčnej vrstve v orbitále p 1 až 8 elektrónov sú prvky všetkých A skupín sú prvky III.A až VIII. A skupiny sú napríklad vodík, dusík, síra a fluór.
O p prvkoch platí: všetky sú kovy od III. A po VII.A skupinu rastie elektronegativita a kyselinotvorný charakter majú všeobecnú konfiguráciu valenčnej vrstvy ns2np1-6 sú kovy, nekovy a polokovy.
Prvky II. A skupiny: všetky sú kovy alkalických zemín majú nižšie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy majú vyššie hodnoty prvej ionizačnej energie ako alkalické kovy sú menej reaktívne ako prvky I.A skupiny.
Pary prchavých zlúčenín s prvkov farbia plameň: Li na karmínovočerveno Na na zeleno draslík na slabo fialovo a rubídium na ružovofialovo sodík na žlto.
O prvkoch III. A skupiny platí: všetky sú kovy bór tvorí len kovalentné väzby hliník okrem kovalentných zlúčenín tvorí aj hydratovaný katión [Al(H2O)6]3+ tálium má podobné vlastnosti ako alkalické kovy.
Prvky VI. A skupiny: sa nazývajú chalkogény okrem kyslíka sú všetky za normálnych podmienok tuhé látky v prírode sa vyskytujú len vo forme zlúčenín na orbitále p majú šesť elektrónov.
Kyselina sírová: je silná kyselina a v koncentrovanom stave je silne hygroskopická koncentrovaná má slabé oxidačné účinky tvorí soli sírany a dihydrogénsírany tvorí soli sírany a hydrogénsírany.
O kyseline sírovej platí: vyrába sa reakciou SO3 s vodou pri riedení klesajú jej kyslé účinky a rastú oxidačné účinky pri riedení lejeme vždy vodu do kyseliny v koncentrovanom stave má silné oxidačné účinky.
Oxid siričitý: vzniká neúplným spaľovaním síry alebo fosílnych palív má len oxidačné účinky má oxidačné aj redukčné účinky ak sa nachádza v ovzduší, spôsobuje kyslé dažde.
Vyberte reakcie, v ktorých oxid siričitý má redukčné účinky: 2 SO2 + O2 → 2 SO3 SO2 + H2O → H2SO3 SO2 + H2S → 3 S + 2 H2O SO2 + 2 NaOH → Na2SO3 + H2O.
Prvky V. A skupiny: sú N, F, As, Sn, Bi na orbitále p majú tri nespárené elektróny valenčnú vrstvu si stabilizujú vytvorením troch kovalentných väzieb tvoria anióny M3-.
Dusík: jeho molekula N2 je mimoriadne stabilná, čoho prejavom je značná inertnosť dusíka má maximálnu väzbovosť štyri maximálne kladné oxidačné číslo je V a záporné –V stabilizuje si valenčnú vrstvu len vytvorením troch nepolárnych kovalentných väzieb.
Pre dusík platí: má vždy väzbovosť 3 jeho maximálna väzbovosť je 4 môže sa zlučovať s kyslíkom a tvoriť oxidy, v ktorých má oxidačné číslo –III až VI za normálnej teploty je nereaktívny.
Molekula dusíka je stabilnejšia ako atóm dusíka, lebo: v molekule dusíka majú oba atómy dusíka elektrónovú konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu molekula dusíka má väčšiu hmotnosť ako atóm dusíka molekula dusíka je nepolárna vznik molekuly N2 je reakcia exotermická.
Amoniak: má vzorec NH4 má vzorec NH3 má zásaditý charakter v koordinačných zlúčeninách vystupuje ako centrálny atóm.
O amoniaku platí: môže sa pripraviť reakciou dusíka s vodíkom jeho molekuly sa navzájom spájajú vodíkovými väzbami najčastejšie sa správa ako kyselina pri laboratórnych podmienkach je bezfarebný plyn; nerozpúšťa sa vo vode.
Amoniak: je hlavným konečným produktom rozkladu bielkovín u človeka s kyselinami tvorí amónne soli je podľa Brőnsteda kyselina je podľa Brőnsteda zásada.
Pri vzniku katiónu NH4+: vzniká vodíková väzba vzniká iónová väzba vzniká donorno-akceptorová väzba vznikajú tri kovalentné väzby a jedna koordinačne kovalentná väzba.
Vyberte správne reakcie: 2 NH3 + 6 HCl → 2 NCl3 + 3 H2 4 NH3 + 5 O2 → 4 NO + 6 H2O NH3 + H2O → NH2- + H3O+ NH3 + HBr → NH4Br.
Kyslíkaté zlúčeniny dusíka: sú oxidy, v ktorých má dusík oxidačné číslo I, II, III, IV alebo V všetky okrem N2O sú toxické N2O sa nazýva rajský plyn sú veľmi nestále a za normálnych podmienok sa rozkladajú.
Kyselina dusitá: má vzorec HNO2 je silná kyselina jej soľ dusitan sodný sa používa v potravinárskom priemysle tvorí soli dusitany a hydrogéndusitany.
Kyselina dusičná: má silné oxidačné aj redukčné účinky reaguje takmer so všetkými kovmi, okrem zlata a platiny vzniká reakciou oxidu dusitého s vodou tvorí soli dusičnany a dusitany.
Vyberte správne reakcie kyseliny dusičnej: Cu + HNO3 → Cu(NO3)2 + H2 2 NaOH + HNO3 → Na2NO3 + H2O 3 Cu + 8 HNO3 → 2 NO + 3 Cu(NO3)2 + 4 H2O 4 Zn + 10 HNO3(aq) → 4 Zn(NO3)2 + NH4NO3 + 3 H2O.
Fosfor: sa nachádza vo forme vápenatých a horečnatých solí v kostiach a zuboch sa nachádza aj v polysacharidoch je súčasťou nukleových kyselín je dôležitou súčasťou bielkovín.
Biely fosfor: je veľmi reaktívny a jedovatý je menej reaktívny ako červený fosfor má oveľa nižšiu zápalnú teplotu ako červený vedie elektrický prúd rovnako ako čierny.
Biely fosfor: nie je jedovatý pri horení bieleho fosforu vzniká P4O6 a P4O10 tvorí molekuly P2 tvorí molekuly P4.
O fosfore platí: patrí medzi p[i]3[/i] prvky s vodíkom tvorí fosfidy patrí medzi biogénne mikroprvky tvorí tri alotropické modifikácie, biely, červený a čierny fosfor.
Kyselina trihydrogénfosforečná: vzniká reakciou oxidu fosforečného s vodou tvorí soli dihydrogénfosforečnany, hydrogénfosforečnany a fosforečnany patrí medzi najsilnejšie kyseliny už pri izbovej teplote má silné oxidačné účinky.
Vyberte, čo neplatí o kremíku: na rozdiel od uhlíka, kremík netvorí stabilné reťazce, väzba Si-Si je slabšia ako väzba C-C tvorí veľmi stabilné zlúčeniny, v ktorých sa striedajú atómy – Si – O – je typický nekov s vodíkom tvorí silicidy, ktoré sú analógmi alkánov.
O oxide kremičitom platí: tavením s alkalickými hydroxidmi vznikajú kremičitany B. reaguje s fluorovodíkom podľa rovnice SiO2 + 4 HF → SiF4 + 2 H2O patrí medzi iónové oxidy je dobre rozpustný vo vode.
Amfotérny charakter hydroxidu hlinitého dokazujú rovnice: Al(OH)3 + 3 H2SO4 → Al(SO4)3 + 6 H2O Al(OH)3 + 3 H3O+ → [Al(H2O)6]3+ Al(OH)3 + NaCl → Na[Al(OH)4] + HCl Al(OH)3 + OH- → [Al(OH)4]-.
Prvky III.A skupiny: si stabilizujú valenčnú vrstvu prijatím troch elektrónov sú všetko kovy Coria len kovalentné väzby okrem bóru sú kovy.
O kovoch všeobecne platí: ich atómy sú v kryštálovej mriežke viazané kovovou väzbou všetky kovy reagujú s kyselinami, pričom vzniká soľ a voda fyzikálne vlastnosti kovov závisia od počtu valenčných elektrónov, ktoré sa zapájajú do kovovej väzby majú vysoké hodnoty ionizačnej energie.
Kovy možno získať: redukciou z ich oxidov len redukciou uhlíkom redukciou uhlíkom, hliníkom alebo elektrolyticky oxidáciou.
Vyberte rovnicu priamej redukcie železa: Fe2O3 + 2 CO → 2 CO2 + 2 Fe Fe2O3 + 3 C → 3 CO + 2 Fe FeO + CO → CO2 + Fe FeO + CO2 → Fe + CO3.
Hliník sa vyrába z bauxitu: redukciou uhlíkom aluminotermicky elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého s kryolitom pri vysokej teplote elektrolýzou kryolitu.
Vápnik: sa v ľudskom organizme nachádza vo forme katiónov Ca2+ alebo viazaný vo forme fosforečnanov sa zapája do hlavných regulačných mechanizmov činnosti buniek je dôležitý pri udržovaní normálnej dráždivosti srdcového svalu, nervov, je antagonistom draslíka sa nachádza spolu s horčíkom v chlorofyle.
Prvky d : sú prvky, ktorých atómy majú valenčné elektróny v orbitáloch ns1-2(n-1)d1-10 majú na poslednej elektrónovej vrstve 1 až 2 elektróny poskytujú do kovovej väzby elektróny z orbitálov s, p, d, preto majú dobré fyzikálne vlastnosti v periodickej sústave prvkov sa nachádzajú len v tretej a štvrtej perióde.
Pre d prvky platí: majú veľmi dobré fyzikálne vlastnosti (okrem Hg, Zn, Cd), pretože na kovovej väzbe sa podieľajú valenčné elektróny najmä z neúplne obsadených d orbitálov môžu sa vyskytovať v oxidačných číslach –I, -III, II, III, V, VI, bezfarebné sú katióny d prvkov, ktoré majú prázdny alebo dobudovaný d orbitál v koordinačných zlúčeninách vystupujú ako akceptory elektrónov.
Prvky d : v komplexných zlúčeninách sú donormi elektrónového páru vystupujú v komplexných zlúčeninách ako centrálne atómy majú na valenčnej vrstve v orbitále np 6 elektrónov a na orbitále (n-1)d 1-10 elektrónov
na predposlednej vrstve majú 18 elektrónov.
Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: K3[Cr(H2O)4(CN)6] [Pt(NH3)6]3[Fe(CN)6]2 [Cu(NH3)4]Cl2 [Ni(H2O)3](NO3)2.
Komplexne viazaný katión kovu sa nachádza v molekule: kyseliny cholovej žlčových farbív bilirubínu a biliverdínu chlorofylu vitamínu B12.
Železo sa nachádza ako: katión Fe2+ v hemoglobíne katión Fe3+ v cytochrómoch katión Fe2+ v chlorofyle katión Fe3+ v žlčových farbivách.
Chemická väzba: je sila, ktorá viaže atómy v molekule je tvorená voľným elektrónovým párom vzniká medzi atómami alebo molekulami môže byť jednoduchá, dvojitá, trojitá alebo štvoritá.
Väzbová energia: je rovnako veľká ako aktivačná energia je rovnako veľká ako disociačná energia sa uvoľní alebo spotrebuje pri vzniku chemickej väzby, podľa toho, či ide o exotermickú alebo endotermickú reakciu je energia, ktorá sa uvoľní pri vzniku chemickej väzby.
O chemickej väzbe možno povedať: je tým pevnejšia, čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku že vzniká medzi atómami s vysokou elektronegativitou na jej rozštiepenie je potrebné dodať disociačnú energiu je tým pevnejšia, čím menšia energia sa uvoľní pri jej vzniku.
O chemickej väzbe platí: pri vzniku chemickej väzby sa energia spotrebuje alebo uvoľňuje podľa typu reakcie pri vzniku chemickej väzby sa uvoľní väzbová energia čím väčšia väzbová energia sa uvoľní pri jej vzniku, tým je väzba pevnejšia tým pevnejšia, čím väčšia disociačná energia je potrebná na jej štiepenie.
Vyberte správne výroky o chemickej väzbe: v kovalentnej väzbe je elektrónový pár spoločný pre oba zlúčené atómy kovalentná väzba môže byť len jednoduchá môže sa štiepiť vplyvom činidiel homolyticky alebo heterolyticky môže byť jednoduchá, dvojitá alebo trojitá.
Stabilita molekuly závisí: od počtu atómov v molekule len od polarity väzby od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa spotrebuje pri jej vzniku od veľkosti väzbovej energie, ktorá sa uvoľní pri jej vzniku.
Kovalentná väzba: môže byť väzba σ alebo π môže byť len jednoduchá je jednoduchá alebo násobná môže byť nepolárna, polárna.
Nepolárna kovalentná väzba sa nachádza v molekulách: NaCl, CH4, NH3 Cl2, N2, O2 H2O, NH3, HCl HCl, H2O, CO.
O kovalentnej väzbe platí: vzniká len medzi rovnakými atómami atómy z väzby zdieľajú spoločný elektrónový pár sa nachádza medzi molekulami vody je napríklad väzba peptidová.
Atómy sa zlučujú: preto, aby dosiahli el. konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu aby sa zvýšila ich vnútorná energia aby mali na valenčnej vrstve čo najviac nespárených elektrónov preto, aby sa znížila vnútorná energia vzniknutého systému.
Polarita chemickej väzby: je posun elektrónového obalu atómu na stranu elektronegatívnejšieho atómu je posun väzbového elektrónového páru na stranu elektronegatívnejšieho atómu sa vypočíta z rozdielu protónových čísiel viazaných atómov sa určuje z rozdielu elektronegativít zlúčených atómov.
Koordinačná väzba: vzniká vtedy, ak jeden atóm je donorom a druhý akceptorom elektrónového páru sa nachádza v molekule amoniaku vzniká tak, že jeden atóm poskytne do väzby elektrónový pár a druhý atóm prázdny orbitál môže byť iónová.
Centrálnym atómom v daných zlúčeninách je: jód v K3[AgI4] Fe v KFe(SO4)2 Ni v [Ni(NH3)6]SO4 K v K3[Fe(CN)6].
Väzba sigma: vzniká aj prekryvom orbitálov d-d vzniká vtedy, ak najväčší prekryv orbitálov je na spojnici atómových jadier vzniká len medzi orbitálmi px nachádza sa v jednoduchej, dvojitej aj trojitej kovalentnej väzbe.
Násobná kovalentná väzba: je pevnejšia ako jednoduchá je kratšia ako jednoduchá je tvorená jednou väzbou σ alebo tromi väzbami π predstavuje zníženú elektrónovú hustotu.
V bromide amónnom: sa nachádza jedna väzba π, 4 väzby σ sú dve iónové väzby a 3 polárne kovalentné väzby sú 3 kovalentné polárne väzby, jedna iónová a jedna koordinačne kovalentná väzba sa nachádzajú len kovalentné väzby.
Vyberte dvojice, v ktorých sa nachádza koordinačná väzba: CH4 ; CHCl3 H3O+; NH4+ [Cu(NH3)4]Cl2 ; KCr(SO4)2 [Ni(H2O)3](NO3)2 ; NH4Cl.
Vyberte správny výrok: väzba σ vzniká prekrytím orbitálov na spojnici atómových jadier väzba π vzniká prekrytím orbitálov nad a pod spojnicou atómových jadier väzba π sa nachádza napríklad v molekulách Cl2, H2, N2, O2 väzba σ aj väzba π môžu existovať nezávisle na sebe.
Vyberte správny výrok: jednoduchá kovalentná väzba vzniká medzi atómami ak rozdiel v hodnote ich elektronegativít je menší ako 1,7 molekula CO aj CO2 sú polárne koordinačná väzba, ktorá sa volá aj donorno-akceptorná, vzniká tak, že obidva väzbové elektróny poskytne len jeden atóm vodíková väzba, ktorá sa volá aj vodíkový mostík, je silnejšia ako kovalentná väzba.
Vodíková väzba: je príčinou relatívne vyššieho bodu varu zlúčenín, ktoré ju tvoria, napr. aj vody sa nachádza medzi molekulami všetkých uhľovodíkov vzniká aj v molekulách bielkovín podmieňuje dobrú rozpustnosť etanolu vo vode.
Molekula amoniaku: má tvar pravidelného štvorstenu, pretože atóm dusíka má na valenčnej vrstve 3 nespárené elektróny má väzbové uhly 107o môže s molekulami vody tvoriť vodíkové väzby má väzbové uhly 109o.
Vyberte, čo platí pre iónový kryštál: v kryštálovej mriežke medzi katiónmi a aniónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily v pevnom skupenstve veľmi dobre vedie elektrický prúd je tvrdý, krehký, s vysokou teplotou topenia je dobre rozpustný v benzéne.
O iónových zlúčeninách platí: sú rozpustné v polárnych zlúčeninách ich taveniny vedú elektrický prúd ich kryštály sú dobré vodiče tepla a elektrického prúdu sú sypké.
Atómový kryštál: tvoria atómy uhlíka v hybridizácii sp2, sp3 je veľmi stabilný, pretože medzi atómami pôsobia pevné polárne kovalentné väzby tvoria aj zlúčeniny SiO2, SiC má vysokú teplotu topenia, nevedie elektrický prúd a je veľmi tvrdý.
Grafit, tuha: vedie elektrický prúd je tvorená atómami uhlíka v hybridizácii sp2, takže každý atóm C tvorí tri pevné kovalentné väzby je stierateľná, pretože nespárené elektróny na valenčnej vrstve sú čiastočne delokalizované a jednotlivé vrstvy sú viazané len slabými van der Waalsovými silami tvorí molekulový kryštál.
Kryštál oxidu uhličitého: tvorí typický molekulový nepolárny kryštál je stabilný pri vyšších teplotách v kryštálovej mriežke sú molekuly CO2 viazané vodíkovými väzbami je nestabilný, prchavý.
Vodíková väzba: sa nachádza napríklad v molekule vody vzniká medzi molekulami, v ktorých je atóm vodíka naviazaný polárnou väzbou na atóm kyslíka, fluóru alebo dusíka sa nachádza v molekulách bielkovín nemá žiadnu úlohu pri translácii.
Vodíková väzba: sa uplatňuje pri replikácii DNA je medzi molekulami aminokyselín v primárnej štruktúre proteínov je príčinou vzniku glykozidovej väzby sa nachádza v sekundárnej a terciárnej štruktúre proteínov.
Van der Waalsove sily: sú veľmi slabé medzimolekulové sily, ktoré vznikajú medzi okamžitými dipólmi uplatňujú sa napríklad pri terciárnej štruktúre bielkovín sú asi 100 krát slabšie ako chemická väzba sú silnejšie ako vodíková väzba.
Van der Waalsove sily: sú také slabé, že nemajú vplyv na vlastnosti nepolárnych molekulových kryštálov sa nachádzajú v molekulách nukleových kyselín sa uplatňujú pri terciárnej štruktúre proteínov sa nachádzajú v molekulách polysacharidov.
Chemický dej je dej: pri ktorom sa mení štruktúra látok, napríklad topenie ľadu pri ktorom zanikajú vodíkové väzby pri ktorom sa mení zloženie a štruktúra látky pri ktorom pôvodné väzby v reaktantoch zanikajú a nové chemické väzby v produktoch vznikajú.
Predpokladom vzniku chemickej väzby medzi dvomi časticami je: len zrážka dvoch častíc zrážka dvoch častíc, ktoré majú aktivačnú energiu zrážka dvoch častíc, ktoré majú vhodnú orientáciu aj vytvorenie prechodového komplexu.
Aktivačná energia: je vo vzťahu k rýchlosti chemickej reakcie je energia, ktorá vzniká pri exotermických reakciách pre endotermické reakcie je záporná exotermických reakcií je menšia ako endotermických.
Hodnotu aktivačnej energie: vypočítame z rozdielu potenciálnej energie produktov a reaktantov vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie reaktantov vypočítame z rozdielu potenciálnej energie prechodového komplexu a potenciálnej energie produktov oplyvňuje prítomnosť katalyzátora.
Chemické reakcie delíme na: jednoduché a zložité anabolické a katabolické protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné adičné, substitučné, eliminačné.
Podstatou protolytickej reakcie je: prenos vodíka prenos kyslíka výmena H3O+ za OH- prenos katiónu vodíka H+.
Protolytickú reakciu vyjadruje rovnica: N2 + 3 H2 → 2 NH3 HCl + H2O → H3O+ + Cl- H2SO4 + Ca(OH)2 → CaSO4 + 2 H2O CaCl2 + Na2SO4 → CaSO4 + 2 NaCl.
Vyberte protolytické reakcie: AgNO3 + KCl → AgCl + KNO3 2 Na + 2 H2O → 2 NaOH + H2 2 KOH + H2SO4 → K2SO4 + 2 H2O NH3 + HCl → NH4Cl.
Medzi protolytické reakcie môžeme zaradiť: NH4+ + H2O → NH3 + H3O+ HCO3- + H2O → H2CO3 + OH- SO2 + H2O → H2SO3 CaO + H2O → Ca(OH)2.
Podstata redoxných reakcií je: prenos katiónu vodíka prenos elektrónov výmena oxidačných činidiel dehydratácia.
V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je oxidovadlo: draslík kyslík vodík mangán.
V reakcii manganistanu draselného s peroxidom vodíka je redukovadlo: mangán kyslík vodík draslík.
Oxidačné aj redukčné účinky má: HNO3 H2S HClO HCl.
Reakčné teplo: je teplo, ktoré si sústava pri reakcii vymieňa s okolím vyjadrujeme v kJ/mol závisí od skupenstva reagujúcich látok a od teploty je teplo, ktoré treba dodať, aby látky mohli reagovať.
Reakčné teplo: závisí od aktivačnej energie súvisí s rýchlosťou chemickej reakcie je teplo, ktoré si reakčná sústava vymieňa s okolím závisí od spôsobu, akým prebieha chemická reakcia.
Hodnota reakčného tepla závisí: len od typu reagujúcich látok od veľkosti styčnej plochy reaktantov od aktivačnej energie od počiatočného a koncového energetického stavu reakcie.
Podľa 1. termochemického zákona pre reakčné teplo platí: reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je podľa zákona zachovania energie vždy rovnaké reakčné teplo priamej a spätnej reakcie je až na znamienko rovnaké reakčné teplo priamej reakcie je rovnaké ako reakčné teplo čiastkových reakcií reakčné teplo vypočítame z rozdielu energií.
Podľa Hessovho zákona platí: reakčné teplo nezávisí od mechanizmu chemickej reakcie reakčné teplo priamej reakcie sa rovná súčtu reakčných tepiel čiastkových reakcií, ktorými daný produkt vzniká reakčné teplo nezávisí od teploty reaktantov reakčné teplo priamej a čiastkovej reakcie sa líši len znamienkom.
Entropia: je kvantitatívnou mierou nevratnosti, resp. samovoľnosti chemického deja je mierou neusporiadanosti systému izolovaného systému pri spontánnych chemických reakciách narastá, ∆S > 0 chemický dej sa uskutoční spontánne v prípade keď ∆ S < 0.
Ak pre danú reakciu je ∆H > 0, potom platí: hodnota aktivačnej energie je nízka produkty reakcie sú stabilnejšie reaktanty sú stabilnejšie produkty majú slabšie väzby ako reaktanty.
Pri exotermických reakciách: reakčné teplo píšeme so znamienkom mínus, pretože reaktanty majú nižšiu energiu ako produkty píšeme ∆Q < 0, pretože produkty majú nižšiu energiu ako reaktanty produkty sú stabilnejšie stabilita reaktantov a produktov je rovnaká, líšia sa len energiou.
Pre entropiu kryštalického KCl a roztoku KCl platí: entropia kryštálov KCl je nižšia ako entropia roztoku KCl entropia roztoku KCl je rovnaká ako entropia KCl v roztoku entropia KCl v roztoku je nižšia ako entropia kryštálov KCl nedá sa určiť.
Vyberte exotermické rovnice: 4 NH3 (g) + 5 O2 (g) → 4 NO (g) + 6 H2O (g) ∆H = -906 kJ/mol 2 CO + O (g) → 2 CO2 (g) + 566 kJ CaCO3 (g) + 178 kJ → CaO (g) + CO2 (g) 2 H2 (g) + O2 (g) → 2 H2O (l) + 571,6 kJ.
Pre endotermické reakcie platí: reaktanty chemických reakcií sú nestabilnejšie ako produkty produkty endotermických reakcií sú nestabilnejšie ako reaktanty pri endotermických reakciách musíme energiu dodávať energia väzieb v produktoch endotermických reakcií je menšia ako v reaktantoch.
Pre endotermické reakcie platí: všetky endotermické reakcie prebiehajú samovoľne sú to len protolytické reakcie produkty endotermických reakcií majú nižšiu potenciálnu energiu ako reaktanty produkty endotermických reakcií majú vyššiu potenciálnu energiu ako reaktanty.
Pri exotermickej reakcii: je potenciálna energia reaktantov vyššia ako potenciálna energia produktov je potrebná vysoká hodnota aktivačnej energie je potenciálna energia reaktantov nižšia ako potenciálna energia produktov sa reakčné teplo vypočíta ako rozdiel potenciálnych energií produktov a reaktantov.
Pre entropiu kryštalického KCl a roztoku KCl platí: entropia kryštálov KCl je nižšia ako entropia roztoku KCl entropia kryštalického KCl je rovnaká ako entropia KCl v roztoku entropia KCl v roztoku je nižšia ako entropia kryštálov KCl kryštál KCl má väčšiu usporiadanosť, preto má nižšiu hodnotu entropie.
Samovoľne môže prebiehať reakcia, v ktorej: stúpa entropia (∆S > 0 ) a Gibbsova energia má záporné znamienko (∆G < 0) klesá entropia a Gibbsova energia má kladné znamienko pôsobí enzým s využitím energie ATP aktivačná energia má veľmi vysokú hodnotu.
Predpokladom priebehu chemickej reakcie je: aktívna zrážka medzi časticami reaktantov primeraná kinetická energia reagujúcich častíc veľkosť častíc do 100 nm vhodná orientácia častíc pri zrážke.
Aktivačná energia: je daná rozdielom potenciálnej energie reaktantov a produktov je daná rozdielom potenciálnej energie prechodového komplexu a reaktantov je daná rozdielom potenciálnej energie prechodového komplexu a produktov závisí od reakčného tepla.
Rýchlosť chemickej reakcie: vypočítame pomocou energetickej bilancie chemického deja v = Δt/Δc v = Δc/Δt má jednotku mol . dm-3 . s-1.
Podľa Guldbergovho – Waageho zákona: rýchlosť chemickej rekcie je priamo úmerná súčtu molárnych koncentrácii reaktantov a produktov rýchlosť chemickej reakcie je pri stálej teplote priamo úmerná súčinu koncentrácií dosiaľ nezreagovaných reaktantov rýchlosť v priebehu chemickej reakcie nemení, je konštantná rýchlosť pre všeobecnú reakciu vypočítame podľa rovnice v = k . c(A)α. c(B)β.
Rýchlostná konštanta k: je konštanta pre daný typ chemickej reakcie závisí od teploty závisí od skupenstva reagujúcich látok závisí len od koncentrácie produktov.
Podľa Arrhenia: rýchlosť chemickej reakcie závisí od teploty ak sa teplota reakčnej sústavy zvýši o 10oC, rýchlosť každej reakcie sa zvýši štvornásobne ak sa teplota reakcie zvýši o 2-4oC, rýchlosť chemickej reakcie bude desaťkrát väčšia ak sa teplota reakčnej sústavy zvýši o 10oC, rýchlosť chemickej reakcie sa zvýši 2-4 krát.
Rýchlosť chemickej reakcie môže ovplyvniť: len teplota, lebo rýchlostná konštanta závisí len od teploty len koncentrácia reaktantov, ako vyplýva z I. kinetického zákona veľkosť povrchu reagujúcich látok prítomnosť katalyzátora.
Teplota ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie: podľa Arrheniovho zákona pretože čím vyššia bude teplota, tým vyššia bude hodnota aktivačnej energie, a tým rýchlejšia bude chemická reakcia pretože čím vyššia bude teplota, tým väčší počet častíc dosiahne hodnotu aktivačnej energie pretože pri vyššej teplote sa častice pohybujú pomalšie.
Teplota ovplyvňuje rýchlosť chemickej reakcie, pretože: vplyvom nižšej teploty budú mať častice vyššiu kinetickú energiu, preto sa budú pohybovať rýchlejšie a častejšie bude dochádzať k aktívnej zrážke sa zvyšuje aktivačná energia vplyvom vyššej teploty sa zvyšuje počet častíc, ktoré dosiahli aktivačnú energiu všetky chemické reakcie prebiehajú pri zvýšenej teplote rýchlejšie.
Rýchlosť chemickej reakcie plynného vodíka s plynným chlórom sa zvýši ak: znížime koncentráciu plynného chlorovodíka zvýšime koncentráciu vodíka znížime koncentráciu chlóru zvýšime koncentráciu reaktantov.
Ak v dvoch reakčných sústavách rovnakého objemu, jednej guľovej a druhej v tvare úzkej trubice, reaguje plyn A s plynom B (koncentrácia oboch plynov je rovnaká v oboch sústavách), potom rýchlosť reakcie: bude v oboch nádobách rovnaká, pretože majú rovnaký objem bude rovnaká, pretože reagujú rovnaké plyny v guľovitej nádobe bude vyššia ako v úzkej trubici v úzkej trubici bude väčšia ako v guľovitej nádobe.
Rovnováha chemickej reakcie 2 NO (g) + O2 (g) ↔ 2 NO2 (g) s hodnotou reakčného tepla Q = -117 kJ/mol sa posúva na stranu reaktantov: znížením teploty odstraňovaním NO2 z reakčnej zmesi zvýšením tlaku v reakčnej zmesi znížením tlaku v reakčnej zmesi.
Na rýchlosť chemickej reakcie vplýva: len teplota prítomnosť katalyzátorov veľkosť aktivačnej energie len koncentrácia produktov.
O katalyzátore platí: je to látka, ktorá znižuje hodnotu aktivačnej energie, ale na reakcii sa nezúčastňuje je to látka, ktorá do chemickej reakcie vstupuje, ale po jej skončení zostane v nezmenenej forme znižuje hodnotu aktivačnej energie, preto urýchľuje chemickú reakciu je to látka, ktorá dodáva energiu.
Prechodový komplex: má najnižšiu energiu je energeticky najnáročnejšia časť reakcie je komplex, v ktorom postupne zanikajú pôvodné a zároveň vznikajú nové chemické väzby je komplex, v ktorom energia potrebná na štiepenie chemickej väzby v reaktantoch sa kompenzuje energiou, ktorá sa spotrebuje pre vznik novej chemickej väzby v produktoch.
Veľkosť povrchu reaktantov: nemá vplyv na rýchlosť chemickej reakcie čím je väčšia, tým pomalšie reakcia prebieha, pretože prebieha súčasne na veľkej ploche ovplyvňuje rýchlosť reakcie tým, že ak sa zväčšuje, zvyšuje sa počet častíc, ktoré môžu spolu reagovať zvyšuje rýchlosť chemickej reakcie tým, že sa zvyšuje veľkosť aktivačnej energie.
Rýchlosť chemickej reakcie: závisí nepriamo úmerne od koncentrácie reaktantov vypočítame podľa Guldbergovho – Waageho zákona závisí len od koncentrácie reaktantov a teploty vypočítame podľa Hessovho zákona.
Chemická rovnováha: je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok aj produktov rovnaká a rovná sa jednej je stav, pri ktorom je koncentrácia východiskových látok a produktov konštantná vzhľadom na čas nastáva v každom uzavretom reakčnom systéme v dôsledku neusporiadaného pohybu častíc je statický stav.
Chemická rovnováha: je dynamický stav nastane v každom reakčnom systéme a nezáleží na tom, či je otvorený alebo uzavretý nastane len v endotermických reakciách je stav, pri ktorom je rýchlosť priamej a spätnej reakcie rovnaká.
Rovnovážny stav reakcie: je stav reakčnej sústavy, keď sa všetky reaktanty premenili na produkty je stav, pri ktorom je rýchlosť priamej a spätnej reakcie rovnaká charakterizuje rovnovážna konštanta K charakterizuje rýchlostná konštanta.
Hodnota rovnovážnej konštanty reakcie 4 KClO3 ↔ KCl + 3 KClO4 je daná vzťahom: K = 4 [ KClO3 ] / ( [ KCl ] + 3 [ KClO4] ) K = ( [ KCl ].[ KClO4 ]3 ) / [ KClO3 ]4 K = ( [ KCl ] + [ KClO4 ]3 ) / [ KClO3] K = [ KClO3 ]4/ ( [ KCl ] . [KClO4 ]3 ).
Rovnovážna konštanta: sa vypočíta pomocou I. termochemického zákona závisí od typu reakcie a od teploty reakčného systému závisí vždy od tlaku v reakčnej zmesi ak je väčšia ako 10-2 udáva, že rovnováha je posunutá na stranu produktov.
Hodnota rovnovážnej konštanty K: sa vypočíta z Hessovho zákona sa vypočíta pomocou 1. kinetického zákona je podiel rýchlostnej konštanty priamej a spätnej reakcie závisí len od typu reakcie a od teploty.
Hodnota rovnovážnej konštanty K pre danú reakciu: sa mení vplyvom koncentrácie reaktantov sa mení zmenou tlaku pri reakcii plynných látok sa mení len vplyvom zmeny teploty sa nemôže meniť.
Posun chemickej rovnováhy: môžeme ovplyvňovať na základe le Chatelierovho princípu akcie a reakcie nemôže ovplyvniť zmena vonkajších faktorov, pretože rovnovážna konštanta K je konštantná môžeme vyvolať pridaním katalyzátora môžeme ovplyvniť na základe Arrheniovho princípu.
Vyberte, ktoré faktory môžu ovplyvňovať chemickú rovnováhu: tlak, teplota, katalyzátor, koncentrácia pH, teplota, koncentrácia veľkosť povrchu reaktantov, teplota, koncentrácia tlak, teplota, koncentrácia.
Vyberte faktory, ktoré v reakcii CaCO3 (s) ↔ CaO (s) + CO2 (g) ∆Q > 0 posunú rovnovážny stav na stranu produktov: znížime teplotu odoberáme oxid uhličitý a CaO zvýšime teplotu pridáme produkty.
Ak sa z rovnovážnej zmesi odoberie produkt: zmení sa rovnovážna konštanta zníži sa rýchlosť priamej reakcie zvýši sa rýchlosť spätnej reakcie posunie sa rovnováha na stranu produktov.
Ak odoberieme z rovnovážnej zmesi produkty: ďalšia časť reaktantov sa premení na produkty zvýši sa koncentrácia reaktantov a zníži sa koncentrácia produktov posunie sa rovnováha na stranu produktov posunie sa rovnováha na stranu reaktantov.
Zmena tlaku v rovnovážnej zmesi: vyvolá vždy posun rovnováhy môže vyvolať posun rovnováhy len v prípade, že sa v reakčnom systéme nachádzajú plynné látky nemá vplyv na rovnovážny stav ovplyvňuje len koncentráciu látok.
Rovnovážny stav reakcie 2 HBr (g) ←→ H2 (g) + Br2 (g) ∆H > 0 sa posunie na stranu reaktantov: zvýšením teploty odoberaním vodíka z reakčnej zmesi zvýšením tlaku odoberaním HBr z rovnovážnej zmesi.
Chemická rovnováha v reakčnom systéme 2 SO3 (g) ←→ 2 SO2 (g) + O2 (g) ∆H = +195 kJ/mol sa posunie na stranu produktov: znížením teploty zvýšením koncentrácie oxidu sírového v rovnovážnej zmesi znížením tlaku odoberaním kyslíka z rovnovážnej zmesi.
V rovnovážnom systéme N2 (g) + 3 H2 (g) ←→ NH3 (g) ∆H = -92,4 kJ/mol sa posunie rovnováha na stranu produktov, ak: zvýšime tlak budeme odoberať produkt zvýšime teplotu odoberieme reaktanty.
Rovnováhu v chemickej reakcii NaOH (aq) + HCl (aq) ↔ NaCl (aq) + H2O (l) môžeme na stranu produktov posunúť: zvýšením tlaku odoberaním NaCl pridávaním NaOH pridaním vody.
Podľa Arrhenia: kyselina je látka, ktorá vo vodnom prostredí odštiepi atóm vodíka a vytvorí katión H3O+ kyselina je látka, ktorá vo vodnom prostredí odštiepi katión vodíka a vytvorí katión H3O+ zásada je látka, ktorá vo vodnom prostredí vytvorí hydroxylový anión OH- zásada je látka, ktorá vo vodnom prostredí vytvorí H3O-.
Z Arrheniovej teórie vyplýva: kyseliny a zásady môžu byť len neutrálne molekuly kyseliny a zásady môžu byť neutrálne látky alebo katióny kyseliny sú napríklad HCl, H2SO4, NH4+, HNO3 zásady sú napríklad NaOH, KOH, Mg(OH)2.
Podľa Brönstedovej teórie: kyseliny sú látky schopné odštiepiť katión vodíka kyseliny sú donormi vodíka zásady sú akceptormi protónu zásady sú látky schopné vodík prijať.
Kyselina podľa Brönsteda: je látka, ktorá obsahuje v molekule atóm kyslíka je vždy len neutrálna molekula môže byť katión alebo anión, napr. Cl- je látka, ktorá je donorom katiónu vodíka.
Kyseliny podľa Brönsteda sú: HNO3, NH3, HCl, H2SO4 NH4+, HCl, H2PO4- H3O+, HClO4, H3PO4 Cl-, H2O, H3O+.
Zásady podľa Brönsteda sú: látky, ktoré v molekule obsahujú aspoň jednu hydroxylovú skupinu napríklad alkoholy a fenoly látky, ktoré sú akceptormi katiónu vodíka látky schopné prijať vodík.
Brönstedove zásady sú: OH-, HPO42-, Cl- NH3, KOH, H2S Br-, NH4+, NaOH Cl-, PO43-, OH-.
Podľa Brönsteda sú amfolyty látky: schopné odštiepiť alebo prijať katión vodíka ktoré v molekule obsahujú atómy vodíka aj hydroxylové skupiny, napríklad glukóza ktoré sa môžu tvoriť aj v organizme, napr. HCO3- schopné prijať aj odštiepiť vodík.
Vyberte amfotérne látky podľa Brönsteda: H2PO4-, HCO3-, H2O HClO4, H2PO4-, Cl- H2O, OH-, H3O+ NH3, H2O, CO2.
V rovnici NH3 + HCl → NH4+ + Cl- určte konjugované páry: A. NH3, Cl- B. NH3, NH4+ C. HCl, Cl- D. H2O, OH-.
Neutralizácia je: reakcia kyseliny a zásady, pričom vzniká soľ a vodík rovnica, ktorú môžeme zapísať rovnicou H3O+ + OH- → 2 H2O napríklad reakcia kyseliny mravčej a kyseliny chlorovodíkovej napríklad reakcia kyseliny octovej a hydroxidu sodného.
Silu kyselín: určuje schopnosť kyseliny prijať katión vodíka určuje schopnosť kyseliny odštiepiť katión vodíka určuje počet atómov vodíka v molekule kyseliny určuje počet atómov kyslíka v molekule kyseliny.
Mierou sily kyseliny je: hodnota pH hodnota disociačnej konštanty ionizačný stupeň koncentrácia kyseliny.
Sila zásady je určená: schopnosťou zásady odštiepiť OH- počtom OH skupín v molekule schopnosťou zásady prijať protón koncentráciou zásady.
Mierou sily zásady je hodnota: disociačnej konštanty zásady ionizačného stupňa α pOH koncentrácia látkového množstva hydroxidových aniónov.
O kyselinách a zásadách platí: čím je kyselina silnejšia, tým je silnejšia aj jej konjugovaná zásada čím je kyselina silnejšia, tým je jej konjugovaná zásada slabšia čím je kyselina a zásada silnejšia, tým väčšiu hodnotu má ich disociačná konštanta hodnota disociačnej konštanty kyseliny a hodnota disociačnej konštanty jej konjugovanej zásady je vždy rovnaká.
Hydrolýza: je aj protolytická reakcia molekúl soli s vodou je aj reakcia iónov soli s hydroxidovým katiónom je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou nastáva vždy pri rozpúšťaní soli vo vode.
O hydrolýze platí: je aj protolytická reakcia iónov soli s vodou je aj protolytická reakcia iónov soli s ľubovoľným rozpúšťadlom môže spôsobovať zmenu pH roztokov soli nastáva v každom vodnom roztoku soli.
Vyberte správne tvrdenie: roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou nereaguje je kyslý roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a anión, ktorý s vodou reaguje je kyslý roztok soli, ktorá obsahuje zásaditý anión a katión, ktorý s vodou nereaguje je zásaditý roztok soli, ktorá obsahuje kyslý katión a zásaditý anión môže byť neutrálny.
Elektrolytická disociácia: je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na menšie molekuly je dej, pri ktorom sa soľ pôsobením molekúl vody štiepi na ióny je v podstate elektrolýza roztoku soli nastáva pri rozpúšťaní každej látky vo vode.
Soľ podľa Brönsteda: je látka, ktorá sa skladá z katiónu kovu alebo NH4+ a aniónu kyseliny sa v roztoku štiepi na jednoduchšie molekuly vo vodnom roztoku vždy podlieha hydrolýze sa pôsobením molekúl vody disociuje na katióny a anióny.
Soľ vzniká: reakciou kovu s kyselinou kovu s hydroxidom neutralizáciou esterifikáciou.
Vyberte správne reakcie vzniku solí: reakcia kovu s nekovom zrážacou reakciou reakciou kyselinotvorného oxidu s hydroxidom soľ vzniká len pri redoxných reakciách.
Zásaditú reakciu majú vodné roztoky soli: NaNO3, K2MnO4 K2CO3, (CH3COO)2Mg NH4Cl, NaNO2 K2SO3, Na2S.
Kyslú reakciu majú vodné roztoky: Fe2SO4, NH4I CH3COOK, RbCl (NH4)2SO4, Al(NO3)3 H2CO3, CH3COOH.
Vodný roztok s pH < 7 vznikne rozpustením: FeSO4, SO2 glukóza, NH4Br Cl2, CO2 CaCl2, NaNO3.
Modrý lakmus sa sfarbí na červeno vo vodnom roztoku soli: Li2SO4 NH4NO3 NaCl FeCl3.
V roztoku octanu draselného bude mať indikátor farbu: lakmus modrú farbu metyloranž červenú farbu fenolftaleín červenofialovú farbu metyloranž žltú farbu.
Metyloranž bude mať červenú farbu: v roztoku KCl ak dáme sodík do vody ak rozpustíme SO2 vo vode v roztoku octanu amónneho.
Roztok A obsahuje kyselinu octovú s koncentráciou 0,2mol/l a roztok B obsahuje octan sodný s rovnakou koncentráciou, potom platí (ak sa neberie do úvahy následná hydrolýza soli): koncentrácia octanových aniónov je v obidvoch roztokoch rovnaká koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku B koncentrácia octanových aniónov je väčšia v roztoku A octan sodný vo vode nedisociuje
.
Po rozpustení vo vode vznikne zásaditý roztok: CaO N2O5 MgO P2O5.
Vodný roztok bude mať pOH < 7 ak v destilovanej vode rozpustíme: chlorid draselný kyanid sodný síran amónny dusičnan strieborný.
Sila kyseliny závisí: od prostredia, v ktorom sa kyselina nachádza od oxidačného čísla kyselinotvorného prvku od počtu vodíkových atómov v molekule kyseliny od sýtnosti kyseliny.
Určte, v ktorom prostredí bude sila kyseliny sírovej najväčšia: v destilovanej vode v roztoku NaOH v zriedenej HNO3 najsilnejšia bude v koncentrovanom stave.
Iónový súčin vody Kv: predstavuje rovnovážnu konštantu autoprotolýzy destilovanej vody je daný súčinom rovnovážnych molárnych koncentrácií H3O+ a OH- jeho hodnota je vždy 10-14 v destilovanej vode má hodnotu 10-14 pri 25oC.
Vyberte kyslý roztok: pH = 9,2 pOH = 1,5 pOH = 10 pH = 2,4.
Kyslo reaguje roztok, keď: pOH > 7 pH = 3,5 pH > 8 pOH = 12,3.
Podľa koncentrácií H3O+ a OH- vyberte zásadité roztoky: c(H3O+) = 1,5 . 10-5 mol . dm–3 c(OH-) = 4,5 . 10-12 mol . dm–3 c(OH-) = 8,7 . 10-3 mol . dm–3 c(H3O+) = 4,4 . 10-11 mol . dm–3.
Na úplnú neutralizáciu 1 mol kyseliny sírovej potrebujeme: 1 mol KOH 2 mol Ca(OH)2 1/3 mol Ba(OH)3 1 mol Mg(OH)2.
1 mol kyseliny citrónovej úplne zneutralizuje: 3 mol NaOH 1 mol Bi(OH)3 2 mol Ca(OH)2 3 mol Fe(OH)3.
Pre redoxnú reakciu KMnO4 + FeSO4 + H2SO4 → MnSO4 + K2SO4 + Fe2(SO4)3 + H2O platí: mangán sa redukuje Mn IV + 2e → Mn II 2Fe II - 2e → Fe2 III stechiometrické koeficienty sú 2 + 5 + 10 → 2 + 1 + 10 + 3.
Pre redoxnú reakciu HCl + KMnO4 → Cl2 + MnCl2 + KCl + H2O platí: 2Cl-I + 2e → Cl 0 Mn VII + 5e → Mn II Mn VI + 4e → Mn II stechiometrické koeficienty sú 16 + 2 → 5 + 2 + 2 + 8.
Pre redoxnú reakciu H2S + K2Cr2O7 + H2SO4 → S + Cr2(SO4)3 + K2SO4 + H2O platí: H2S pôsobí ako oxidačné činidlo S -II + 3e → S IV Cr2 VI + 6e → Cr2 III stechiometrické koeficienty sú 3 + 1 + 4 → 3 + 1 + 1 + 7.
V chemickej reakcii Fe + MgSO4 ↔ FeSO4 + Mg : železo sa oxiduje môže prebiehať len sprava doľava horčík je redukčné činidlo oxidačné číslo síry sa nemení.
Pre redoxnú reakciu NH3 + O2 → HNO3 + H2O platí: dusík sa v NH3 nachádza v oxidačnom čísle -III N -III - 8 e → N V N III - 2 e → N V stechiometrické koeficienty sú: 1 + 2 → 1+ 1.
Atóm draslíka v reakcii 2 K + 2 H2O → 2 KOH + H2 : sa oxiduje, je oxidovadlo sa oxiduje, je redukovadlo prijíma elektróny sa redukuje, je redukovadlo.
Pre redoxnú reakciu Zn + NaNO3 + NaOH → Na2ZnO2 + NH3 + H2O platí: oxidačné číslo sodíka sa nemení zinok sa redukuje oxidačné číslo Zn v Na2ZnO2 je II stechiometrické koeficienty sú: 4 + 1 + 7 → 4 + 1 +2.
V reakcii Zn + NiSO4 ↔ ZnSO4 + Ni : zinok sa oxiduje a vystupuje ako redukčné činidlo Zn nemôže redukovať Ni, pretože v rade napätia kovov stojí viac vľavo reakcia prebieha zľava doprava lebo Zn má silnejšie redukčné účinky ako Ni katión Ni2+ je oxidovadlo
.
Reakcia Cl2 + 2 NaI ↔ 2 NaCl + I2 : prebieha sprava doľava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód prebieha zľava doprava, pretože chlór má silnejšie oxidačné účinky ako jód jód sa ľahšie redukuje ako chlór, preto v reakcii vystupuje ako oxidačné činidlo chlór vystupuje ako oxidačné činidlo.
Pre redoxnú reakciu H2O2 + KMnO4 + H2SO4 → O2 + MnSO4 + K2SO4 + H2O platí Mn VII - 5e → Mn II O2 –I - 2e → O2 0 O –I + 1e → O -II stechiometrické koeficienty sú: 5 + 2 + 3 → 5 + 2 + 2 + 7.
Pre redoxnú reakciu H2O2 + KI + H2SO4 → I2 + K2SO4 + H2O platí: O2 -I + 2e → 2O -II 2 I -I - 2e → I2 0 peroxid je redukovadlo stechiometrické koeficienty sú: 1 + 3 + 1 → 1 + 3 + 2.
Reakcia Cu + 2 HCl ↔ CuCl2 + H2: nemôže prebiehať, lebo meď má záporný elektródový potenciál prebieha, lebo meď má dobré redukčné účinky neprebieha, lebo meď je ušľachtilý kov prebieha len pri vyšších teplotách.
Peroxid vodíka H2O2 je oxidovadlom v reakciách: H2O2 + KI + H2SO4 → I2 + K2SO4 + H2O Ag2O + H2O2 → 2 Ag + H2O + O2 H2O2 + 2 FeSO4 + H2SO4 → Fe2(SO4)3 + 2 H2O 5 H2O2 + 2 KMnO4 + 3 H2SO4 → 5 O2 + 2 MnSO4 + K2SO4 + 8 H2O.
Pre H2O2 platí: v reakcii s KMnO4 sa kyslík peroxidu oxiduje aj redukuje v roztokoch sa chová ako slabá kyselina 30% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu 3% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu.
Ako oxidovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: MnO2 HNO3 H2S Br.
Ako redukovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: H2S KClO4 SO2 CO2.
Dismutácia je: redoxná reakcia, pri ktorej dochádza k výmene len jedného elektrónu 4 KClO3 → 3 KClO4 + KCl redoxná reakcia, pri ktorej sa jedna látka oxiduje aj redukuje 3 HNO2 → HNO3 + 2 NO + H2O.
Ako oxidovadlo aj ako redukovadlo môže vystupovať: kyselina dusičná kyselina sulfánová kyselina chloritá kyselina chloristá.
Reakcia Zn s kyselinou dusičnou je: dismutácia redoxná protolytická ide o prípravu roztoku.
Pre reakciu Zn + HNO3 → Zn(NO3)2 + H2 platí: Zn sa oxiduje, prijíma elektróny Zn sa oxiduje, je redukovadlo vodík sa redukuje, odovzdáva elektróny stechiometrické koeficienty sú: 1 + 2 → 1 + 2.
Pri elektrolýze vodného roztoku KCl: sa na anóde vylučuje draslík dochádza k redukcii draslíka na katóde v okolí katódy je pH roztoku väčšie ako 7 na anóde vzniká anión chlóru.
Pri reakcii jodidu sodného s peroxidom vodíka sa redukuje: jód kyslík sodík vodík.
Redukčné účinky nemá anión: dusičnanový sulfidový chloridový chlórnanový.
O zrážacích reakciách platí: prebiehajú rýchlo, pretože sa pri nich uvoľňuje veľké množstvo tepelnej energie prebiehajú pomaly, pretože prostredie je nehomogénne prebiehajú pomaly, pretože reaktanty sú málo rozpustné prebiehajú veľmi rýchlo, pretože vyžadujú nízku aktivačnú energiu.
Súčin rozpustnosti Ks: udáva rozpustnosť kvapalnej, plynnej alebo kryštalickej látky udáva maximálnu rozpustnosť soli za definovaných podmienok charakterizuje rozpustnosť danej soli vo vode závisí od teploty.
Mierou rozpustnosti látky je: množstvo látky, ktoré zostane nerozpustené v nasýtenom roztoku dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku hodnota jej solvatačného tepla koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach.
Mierou rozpustnosti látky je: koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku hodnota rozpúšťacieho tepla danej látky (vo vode) množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri jej rozpúšťaní.
Nasýtený roztok soli vznikne ak: súčin koncentrácií voľných iónov soli v roztoku sa v rovnovážnom stave rovná jednej sa súčin rovnovážnych molárnych koncentrácií voľných iónov soli v roztoku umocnených ich stechiometrickými koeficientami rovná súčinu rozpustnosti danej látky v rovnovážnom stave je v roztoku koncentrácia rozpustenej soli a nerozpustenej látky vždy rovnaká za daných podmienok je v roztoku rozpustené maximálne množstvo látky dané hodnotou Ks.
Rozpustnosť AgCl v roztoku NaCl v porovnaní s destilovanou vodou: je znížená je zvýšená nezmení, NaCl rozpustnosť neovplyvní sa zmenší ak pridáme katióny Ag+.
Pri určovaní množstva chloridov v moči možno použiť roztok: dusičnanu strieborného síranu sodného dusičnanu draselného Ag(NO3)2.
Z uvedených reakcií vyberte zrážacie reakcie: NaOH + HCl → NaCl + H2O Pb(NO3)2 + 2 KI → PbI2 + 2 KNO3 Zn + CuSO4 → ZnSO4 + Cu 2 NaHCO3 → Na2CO3 + H2O + CO2.
Pre hodnotu súčinu rozpustnosti Ks platí: Ks závisí len od teploty a typu rozpúšťanej látky čím je pri danej teplote hodnota Ks väčšia, tým je látka nerozpustnejšia charakterizuje rozpustnosť tuhých elektrolytov je konštanta, ktorá charakterizuje iónovú rovnováhu v roztokoch málo rozpustných elektrolytov.
Na základe známych hodnôt Ks pri teplote 25oC vyberte najlepšie rozpustnú látku: CaF2: Ks = 3,4.10-11 AgCl: Ks = 8,3.10-17 CaCO3: Ks = 4,5.10-9 BaSO4: Ks = 1,4.10-10.
Vyberte správne výroky: v roztoku sa začne vylučovať zrazenina, ak súčin koncentrácií voľných iónov v roztoku bude rovný jednej čím je hodnota súčinu rozpustnosti menšia, tým je látka menej rozpustná látka sa vo vode rozpúšťa dovtedy, kým hodnota súčinu jej iónov v roztoku nedosiahne hodnotu iónového súčinu vody rozpustnosť danej látky môžeme ovplyvniť pridaním jedného z jej iónov do roztoku.
Pri danej teplote je najmenej rozpustná zlúčenina: AgBr: ak Ks = 3,6 . 10-13 Ag2CrO4: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,32 . 10-2 g/l Ag2SO4: ak Ks = 7 . 10-5 AgOH: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,95 . 10-3 g/l.
Prirodzená rádioaktivita: je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov sprevádzaný rádioaktívnym žiarením je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov, pričom sa zvyšuje ich vnútorná energia je taký rozpad atómových jadier rádioaktívnych prvkov, pri ktorom sa energia uvoľňuje je charakterizovaná polčasom rozpadu.
Vyberte, čo neplatí o prirodzenej rádioaktivite: pri rádioaktivite sa mení iba štruktúra elektrónového obalu rádioaktivita nezávisí od vonkajších podmienok rádioaktivita závisí od toho, či je atóm súčasťou zlúčeniny alebo prvku objav rádioaktivity potvrdil nedeliteľnosť atómu.
Rádioaktívne žiarenie: alfa, beta a gama sa nedajú rozlíšiť podľa správania sa v elektrickom poli gama je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 0,5 - 40 . 10-12 m alfa a beta je prenikavejšie ako gama gama je najprenikavejšie.
O rádioaktívnom žiarení môžeme povedať: žiarenie alfa je prúd atómových jadier hélia 4 2 He žiarenie beta vzniká rozpadom jedného neutrónu na protón a elektrón, ktorý sa potom vyžiari žiarenie alfa sa v elektrickom poli vychýli ako prúd záporných nábojov ak atóm vyžiari časticu beta vznikne prvok, ktorý v PSP stojí o jedno miesto doprava.
Vyberte správne tvrdenie: po vyžiarení častice alfa vznikne prvok, ktorý má protónové číslo menšie o dva a nukleónové číslo menšie o štyri ako pôvodný prvok žiarenie beta pohltí olovená platňa o hrúbke 1,5 mm žiarenie gama má rovnakú energiu ako svetelné žiarenie žiarenie alfa vzniká jadrovou premenou elektrónu na protón.
Počet atómov fosforu vo fosgéne je: 2 1 0 3.
Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3 5 6 4.
Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3 4 6 8.
Atóm chrómu má oxidačné číslo VI v zlúčenine: KCr(SO4)2 Cr2(SO3)3 [Cr(NH3)6]Cl6 K2CrO4.
Dihydrogénarseničnan horečnatý má vzorec: Mg(H2AtO4)2 Mg(H2AsO3)2 Mg(H2AsO4)2 Mg(H2AsO4).
Jodistan vápenatý má vzorec: Ca(IO3)2 Ca(IO4)2 CaIO4 CaI2O7.
Vanád má oxidačné číslo V v zlúčenine: AgVO3 Mg(VO2)2 Na2VO3 K[VCl6].
Fosfor má oxidačné číslo V v zlúčenine: Na3PO4 Ca3(PO3)2 ATP P4O10.
Mangán má oxidačné číslo VI v zlúčenine: K2MnO4 KMnO4 Al2(MnO4)3 MnO2.
Centrálny atóm má oxidačné číslo III v zlúčenine: [Cr(H2O)6]Cl3 Li[AlH4] [Ag(NH3)2]Cl Na3[CoF6].
Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: Na[Pb(OH)3] [Co(H2O)6]SO4 K3[Fe(CN)6] Li[BF4].
Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: [Cu(NH3)4]SO4 K4[Fe(CN)6] [Fe(H2O)6]Cl3 H2[PtCl6].
Vyberte silné elektrolyty: CaCl2 C6H12O6 HNO2 NH4OH.
Medzi slabé elektrolyty patrí: NH4OH CH3COOH CuSO4 Ni(NO3)2.
Medzi neelektrolyty patrí: H2O C6H6 C6H12O6 HOOC-COOH.
Fyziologický roztok je: roztok glukózy s koncentráciou 0,3 mol . dm-3 roztok NaCl s koncentráciou 0,15 mol . dm-3 roztok glukózy s koncentráciou 0,15 mol . dm-3 roztok NaCl s koncentráciou 0,3 mol . dm-3.
Osmóza je: samovoľný prechod častíc rozpúšťadla cez semipermeabilnú membránu samovoľný prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu je opak difúzie dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky.
Difúzia: po formálnej stránke je opakom osmózy je prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu v smere koncentračného spádu je prechod častíc látky z miesta s jej vyššou koncentráciou na miesto s jej nižšou koncentráciou vyplýva z tepelného pohybu častíc.
Osmóza: zabezpečuje prenos vody v organizme nezávisí od disociácie rozpustených látok závisí od koncentrácie rozpustených látok nie je dôležitá pre organizmus.
Osmóza: je dej, pri ktorom častice rozpúšťadla prechádzajú cez polopriepustnú membránu je opakom difúzie vyžaduje prítomnosť semipermeabilnej membrány je dej, pri ktorom častice rozpustenej látky prechádzajú cez polopriepustnú membránu.
Fyziologický roztok: je izotonický s vnútorným prostredím bunky izolované bunky pečene v ňom nemenia svoj objem je izotonický s roztokom sacharózy s koncentráciou 0,15 mol . l-1 je roztok glukózy.
Látková premena v živých sústavách využíva okrem jednoduchej difúzie: aktívny transport, ktorý podmieňuje prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu bez dodávania energie uľahčený transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov v smere koncentračného spádu, pričom nie je potrebné dodávať energiu uľahčený transport, ktorý smeruje proti difúzii, pričom sa energia musí dodávať aktívny transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu, ktorý vyžaduje dodávanie energie.
Vyberte, čo platí o osmotickom tlaku: je pri rovnakej koncentrácii rovnaký v roztoku elektrolytu aj neelektrolytu ak sa v roztoku nachádza elektrolyt aj neelektrolyt, osmotický tlak závisí len od koncentrácie elektrolytu pomocou osmotického tlaku môžeme zistiť molekulovú hmotnosť neelektrolytu podľa rovnice M = (i.m.R.T) / (π.V) je tlak, ktorým musíme pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo prenikaniu rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu.
Difúzia: je prechod častíc rozpúšťadla z miesta s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky na miesto s jej nižšou koncentráciou je samovoľný prechod častíc látky v smere koncentračného spádu nastane napríklad pri rozpúšťaní kryštalického KMnO4 vo vode je formálne opakom dialýzy.
Osmotický tlak: je určený koncentráciou všetkých osmoticky aktívnych častíc v roztoku krvi človeka ja podmienený najmä minerálnymi soľami krvi človeka je približne 780 kPa elektrolytov je menší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii.
O osmóze platí: ak dáme bunky do silne hypotonického prostredia, po chvíli prasknú veľkosť červených krviniek po ich vložení do fyziologického roztoku zostane nezmenená osmotický tlak nezávisí od počtu častíc v roztoku, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácii nie je dôležitá pri aplikácii injekcie do žily.
Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: N, P, B, C, O C, H, O, N P, Ca, S, N C, Mg, H, N.
Medzi biogénne mikroprvky patrí: Mn, Zn, Se, Mo Cu, Cd, Fe, As Pd, Hg, Fe, Cu C, H, O, N.
Organické zlúčeniny: sú len zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v živých organizmoch sú zlúčeniny, ktoré vo svojich molekulách obsahujú najmä uhlík, vodík, ale aj kyslík, dusík, fosfor a síru typu uhľovodíkov, okrem metánu a jeho derivátov, majú vo svojej molekule uhlíkový reťazec nemôžeme ich pripraviť aj z anorganických zlúčenín.
Uhlík v organických zlúčeninách: môže byť len v hybridizácii sp3 môže byť v hybridizácii sp3, sp2, sp tvorí najčastejšie dvojité a trojité väzby je štvorväzbový.
Elektrónová konfigurácia atómu uhlíka v základnom stave je: 1s2 2s1 2p3 1s2 2s2 2p2 1s2 2s2 2p 1 2p 1 2p1 [He] 2s2 2p2.
Atóm uhlíka je: primárny, ak v molekule zlúčeniny priamo viaže jeden atóm uhlíka sekundárny, ak sa viaže s tromi ďalšími atómami uhlíka terciárny, ak sú na tento atóm naviazané tri rôzne substituenty nulárny, keď sa nachádza v nezlúčenom stave.
Medzi primárne biogénne makroprvky patrí selén fosfor dusík železo.
Medzi biogénne mikroprvky nepatrí: bárium zinok arzén meď.
Uhlík v organických zlúčeninách: tvorí 4 jednoduché väzby, ak sa nachádza v hybridizácii sp2 sa môže viazať tak, že tvorí väzbové uhly 109o je štvorväzbový, preto nemôže tvoriť väzbové uhly 120o ak je v hybridizácii sp tvorí väzbové uhly 180o.
Atómy uhlíka sa môžu medzi sebou navzájom spájať väzbou: vodíkovou kovalentnou nepolárnou násobnou kovalentnou iónovou.
Organické zlúčeniny: obsahujú vo svojich molekulách prevažne nepolárne kovalentné väzby nie sú dobre rozpustné vo vode, ale rozpúšťajú sa v polárnych rozpúšťadlách prevažne sú rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách, napríklad v benzéne alebo iných kvapalných uhľovodíkoch sú horľavé a pri ich spaľovaní vzniká CO2 a voda.
O chemických vzorcoch v organickej chémii platí: používame len sumárne, molekulové vzorce, ktoré určujú počet jednotlivých atómov v molekule nestačí poznať len molekulový vzorec, lebo v organickej chémii je dôležité poznať aj štruktúru molekuly štruktúrny vzorec vyjadruje poradie, spôsob a typ viazania jednotlivých atómov v molekule štruktúrny elektrónový vzorec uvádza aj usporiadanie valenčných elektrónov v atóme alebo molekule.
Molekulový vzorec: vyjadruje len typy atómov v molekule vyjadruje typy atómov a ich počet v molekule je napríklad CH3-CH2-OH, C2H5OH je napríklad C6H12O6, C3H7Cl.
Štruktúrny vzorec: vyjadruje poradie, spôsob a typ viazania jednotlivých atómov v molekule nazýva sa aj konštitučný vzorec vyjadruje okrem väzieb aj počet valenčných elektrónov a elektrónové páry vyjadruje celkové usporiadanie molekúl v priestore.
Kovalentná väzba v organických zlúčeninách môže pôsobením činidiel: zanikať vždy len homolyticky sa štiepiť homolyticky alebo heterolyticky, podľa charakteru väzby zanikať len heterolyticky nemôže zanikať, je vždy potrebná prítomnosť katalyzátora.
Homolyticky sa štiepi: každá kovalentná väzba vplyvom radikálového činidla len nepolárna kovalentná väzba jednoduchá alebo násobná nepolárna kovalentná väzba polárna alebo nepolárna kovalentná väzba.
Homolyticky sa štiepi väzba: tak, že väzbový elektrónový pár sa rozloží rovnomerne medzi obidva atómy tak, že celý väzbový elektrónový pár prejde na radikál pôsobením radikálového činidla alebo dodaním energie za vzniku radikálov len jednoduchá.
Heterolyticky sa štiepi: napr. nepolárna jednoduchá kovalentná väzba medzi atómami uhlíka len polárna jednoduchá kovalentná väzba jednoduchá polárna kovalentná väzba alebo násobná nepolárna väzba v prítomnosti heterolytického činidla akákoľvek kovalentná väzba, podmienkou je len prítomnosť vhodného činidla.
Heterolyticky sa štiepi: polárna kovalentná väzba tak, že väzbový elektrónový pár sa presunie na stranu elektronegatívnejšieho atómu v prítomnosti heterolytického činidla napríklad väzba C = C napríklad násobná väzba medzi atómami uhlíka pôsobením NaOH aj väzba C-H v molekule benzénu vplyvom nukleofilného činidla.
O chemických vlastnostiach organických zlúčenín platí: závisia len od druhu atómov v reťazci závisia od štruktúry molekuly závisia od typu charakteristických skupín v molekule hlavne závisia od počtu uhlíkov v molekule.
Reaktivitu organických zlúčenín ovplyvňuje: prítomnosť násobnej väzby indukčný efekt len počet atómov uhlíka v reťazci mezomérny efekt.
Násobná kovalentná väzba medzi atómami uhlíka: môže zanikať homolyticky aj heterolyticky, podľa toho, aké činidlo vyvolá zánik väzby je tvorená napr. jednou väzbou σ a jednou väzbou π napriek tomu, že je nepolárna, môže zanikať pôsobením heterolytického činidla, pretože predstavuje zvýšenú elektrónovú hustotu je tvorená len dvomi väzbami π.
Väzba C = C môže zanikať: len pôsobením UV žiarenia pôsobením elektrofilného činidla vždy za vzniku biradikálu pôsobením molekuly vody v prítomnosti H+ ako katalyzátora.
Homolytické činidlo: je Cl• ; H• môže byť Br2 v prítomnosti UV žiarenia je aj Cl2 v prítomnosti FeCl3 môže byť len ultrafialové žiarenie, ionizačné žiarenie alebo zvýšená teplota.
Radikálové činidlo: je málo reaktívna častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom je veľmi reaktívna častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom je častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom, preto má záporný náboj väčšinou nie je elektricky nabitá častica.
Heterolyticky môže zanikať väzba medzi atómami: C-Br akýmikoľvek C-NO2 C-C.
Elektrofilné činidlo: sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je zvýšená elektrónová hustota sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je znížená elektrónová hustota môže byť len katión môže byť len anión.
Elektrofilným činidlom nemôže byť: A. katión Na+, pretože má konfiguráciu vzácneho plynu a je nereaktívny B. H+, NO2+ C. častica s čiastkovým kladným nábojom δ+ D. H2O, NH3.
Nukleofilné činidlo: je napríklad molekula s voľným elektrónovým párom môže byť len anión alebo katión môže byť len anión sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je čiastkový kladný náboj.
Nukleofilným činidlom môže byť: katión vodíka alebo katión draslíka anión atóm s elektrónovým zriedením H2O alebo NH3.
Indukčný efekt: vzniká v dôsledku prítomnosti elektronegatívnejšieho atómu, resp. polárnej väzby ide o posun elektrónov σ-väzieb v uhlíkovom reťazci ovplyvňuje celú molekulu s rastúcou dĺžkou reťazca stráca intenzitu.
Indukčný efekt môže byť: kladný, ak atómy alebo skupiny spôsobia zvýšenie elektrónovej hustoty na susednom atóme záporný, ak atómy alebo skupiny spôsobia zvýšenie elektrónovej hustoty na susednom atóme vždy len záporný, pretože ide o posun elektrónov kladný alebo záporný.
Kladný indukčný efekt vyvolá: -CH3 -R -COOH -SO3H.
Záporný indukčný efekt vyvolá: -Cl -R -NH2 -OH.
Mezomérny efekt: vzniká posunom polárneho efektu po π väzbách je slabší ako indukčný s rastúcou dĺžkou konjugovaného systému nestráca na intenzite nemá vplyv na reaktivitu molekuly.
O mezomérnom efekte môžeme povedať: je kladný, ak atóm alebo skupina atómov poskytuje elektróny do konjugácie, teda dochádza k posunu elektrónov po konjugovanom systéme smerom k uhlíku záporný vzniká vtedy, ak atóm alebo skupina atómov elektróny z konjugácie odťahuje, teda dochádza k posunu elektrónov po konjugovanom systéme smerom od uhlíka ovplyvňuje napríklad kyslosť fenolov pôsobí len na aromatickom jadre.
Substitúcia: je typ reakcie, pri ktorom dochádza k nahradeniu jedného atómu uhlíka v uhľovodíkovom reťazci iným atómom je typ reakcie, pri ktorom dochádza k nahradeniu atómu alebo skupiny atómov iným atómom alebo inou skupinou atómov je reakcia, pri ktorej nevzniká vedľajší produkt podľa typu činidla môže byť elektrofilná, nukleofilná, radikálová.
O adičných reakciách platí: adícia je reakcia, pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov naväzuje na násobnú väzbu v molekule pri adičných reakciách sa násobnosť väzby znižuje a nevzniká vedľajší produkt môžu byť len elektrofilné nemôžu byť radikálové.
Pri adícii sa väzby medzi atómami uhlíka: skracujú predlžujú excitujú nemenia.
Spontánny (samovoľný) prešmyk je reakcia: ktorá prebieha vždy spolu s elimináciou pri ktorej dochádza k stabilizácii molekuly, pričom sa jej vnútorná energia znižuje pri ktorej dochádza napríklad k zmene konštitučnej izomérie exotermická alebo endotermická.
O oxidácii a redukcii organických zlúčenín platí: v živých organizmoch ide najmä o priamy prenos elektrónu oxidácia je dehydrogenácia alebo oxygenácia redukcia je hydratácia alebo deoxygenácia redukcia je hydrogenácia alebo deoxygenácia.
Medzi eliminačné reakcie patrí: vznik eténu z etanolu vznik vinylchloridu z etínu redukcia propénu na propán vznik kyseliny buténdiovej z kyseliny jablčnej.
Adícia je reakcia: pri ktorej nevzniká vedľajší produkt pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov naväzuje na násobnú väzbu pri ktorej sa znižuje násobnosť väzby nemôže byť nukleofilná.
Adičné reakcie: sú charakteristické pre všetky uhľovodíky sú charakteristické pre nenasýtené uhľovodíky na benzénovom jadre prebiehajú ako elektrofilné adície alkénov a alkínov sú elektrofilné adície.
Substitučné reakcie: sú reakcie, pri ktorých dochádza k naviazaniu atómov alebo skupiny atómov na násobnú väzbu môžu byť radikálové, elektrofilné alebo nukleofilné sú reakcie, pri ktorých dochádza k nahradeniu atómu alebo skupiny atómov iným atómom alebo inou skupinou atómov sú len homolytické.
Substitučné reakcie: sú charakteristické reakcie alkánov sú charakteristické reakcie aromatických uhľovodíkov prebiehajú vždy len adično-eliminačným mechanizmom alkánov sú radikálové.
K eliminačným reakciám patrí: vznik eténu z etanolu vznik vinylalkoholu z acetylénu redukcia propénu na propán vznik propénu z propánu.
Dehydrogenácia je: eliminačná reakcia oxidácia redukcia reakcia vzniku acetaldehydu z etanolu.
O hydrogenácii platí: je oxidácia je redukcia je to naväzovanie molekuly vody je eliminačná reakcia.
Pre reakcie organických zlúčenín neplatí: pri oxidácii dochádza k dehydrogenácii alebo deoxygenácii redukčné reakcie sú hydratácie alebo hydrogenácie samovoľný prešmyk je reakcia, pri ktorej dochádza k stabilizácii organickej molekuly eliminácia je opak adície.
Izoméria: je jav, keď látky (izoméry) majú rovnaký molekulový vzorec ale odlišné vnútorné usporiadanie atómov v molekule môže byť len priestorová môže byť len optická môže byť priestorová a konštitučná.
Štruktúrna (konštitučná) izoméria: je daná povahou a usporiadaním atómov, skupín atómov, typom väzieb a spôsobom viazania je typ stereoizomérie môže byť cis-/trans- je daná prítomnosťou dvojitej väzby medzi atómami uhlíka.
Dve organické zlúčeniny považujeme za izomérne: ak majú úplne odlišné fyzikálne a chemické vlastnosti ak majú úplne rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a odlišné molekulové vzorce ak majú odlišnú aspoň jednu fyzikálnu alebo chemickú vlastnosť ale rovnaký molekulový vzorec len ak majú iné priestorové usporiadanie.
Vyberte konštitučné izoméry: rezorcinol a hydrochinón dimetyléter a etanol fenol a krezol kyselina tereftalová a kyselina fumarová.
Podobné chemické vlastnosti majú: fenol a fenylalanín manóza a galaktóza acetón a antracén kyselina asparágová a glycín.
Konfiguračná izoméria: cis-/trans- sa vyskytuje v molekulách organických zlúčenín, kde dvojitá väzba bráni rotácii okolo väzby C=C je typ konštitučnej izomérie môže byť cis-/trans- izoméria cis-/trans- sa nachádza aj v molekulách necyklických alkánov.
Vyberte zlúčeninu, ktorá tvorí cis-/trans- izoméry: pent-1-én hept-3-én 2-metylpent-2-én 1,1-dichlóretén.
Vyberte dvojice, ktoré tvoria cis-/trans- izoméry: kyselina mliečna a pyrohroznová kyselina maleínová a fumarová kyselina malónová a ftalová kyselina olejová a elaidová.
Asymetrický uhlík: je uhlík v hybridizácii sp2 je uhlík v hybridizácii sp3 na ktorom sú naviazané aspoň dva substituenty na ktorom sú naviazané 4 rôzne substituenty.
Optická izoméria: je typ izomérie, pri ktorej izoméry otáčajú rovinu polarizovaného svetla vždy o 90o doľava alebo doprava je typ izomérie, pri ktorej izoméry otáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava je podmienená prítomnosťou chirálneho uhlíka v molekule je podmienená prítomnosťou uhlíka v hybridizácii sp.
Racemát: je zmes anomérov α a β v pomere 1 : 1 je zmes pravotočivého a ľavotočivého izoméru v pomere 1 : 1 nie je opticky aktívna zmes je roztok neelektrolytu.
Vyberte, ktoré dvojice zlúčenín predstavujú tautoméry: CH3-CH2-COOH a CH3-O-CH3 CH2=CH-OH a CH3-CHO CH3-O-CH3 a (CH3-CH2)2O CH2=C(OH)-CH3 a CH3-CO-CH3.
Vyberte, ktoré látky predstavujú enol a keto formu: kyselina 2-hydroxypropánová a kyselina 2-oxopropánová 2- hydroxy-6-oxopyrimidín a 2,6-dioxopyrimidín glyceraldehyd a dihydroxyketón uracil a tymín.
Geometrické izoméry tvorí: kyselina oktadekánová kyselina linolová 1-chlór-1-propén (1-chlórprop-1-én) propén.
Vyberte dvojice, ktoré sú navzájom cis- a trans- izoméry: kyselina asparágová a glutárová kyselina maleínová a fumarová acetaldehyd a acetón kyselina olejová a elaidová.
Vyberte látky, ktoré tvoria cis- a trans- izoméry: pent-1-én hex-2-én vinylalkohol kyselina buténdiová.
Chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: kyseliny jablčnej glyceraldehydu glycínu kyseliny malónovej.
O konformačnej izomérii platí: je to typ stereoizomérie, pri ktorej dochádza k rotácii skupín atómov okolo jednoduchej väzby medzi atómami vodíka v cyklohexáne vzniká vaničková a stoličková forma nemôže byť napríklad v molekule glukózy je podmienená existenciou dvojitej väzby.
Izoméry cis-/trans- netvorí: 1,2-dichlóretylén kyselina buténdiová 1-butén (but-1-én) cyklohexán.
Benzylchlorid je odvodený od: benzénu fenolu toluénu metylbenzénu.
Vinyl je jednoväzbová skupina odvodená od: etánu eténu etylénu acetylénu.
Alyl je jednoväzbová skupina: CH2=CH-CH2- CH3-CH=CH-CH2- CH2=CH- odvodená od propénu.
Alkyly, R- : sú napríklad formyl, acetyl sú napríklad benzyl, benzoyl sú napríklad fenyl, naftyl sú napríklad metyl, propyl.
Vyberte dvojicu tautomérov: etanal ; etanol dimetylketón ; acetón butanón ; but-1-én-2-ol propanol ; dimetyléter.
Konštitučným izomérom rezorcinolu je: hydrochinón benzochinón pyrokatechol pyrogalol.
Konštitučné izoméry sú: kyselina pyrohroznová ; kyselina 2-hydroxyakrylová acetón ; dimetylketón bután ; 2-metylbután rezorcinol ; pyrogalol.
Medzi uhľovodíky patrí: cyklohexán benzén izoprén chloroprén.
Medzi acyklické uhľovodíky nepatrí: 3-metylbután cyklopentán naftalén 2-etylhexán.
Alkány: sú uhľovodíky, ktoré majú len lineárne reťazce s nepolárnymi jednoduchými väzbami môžu byť lineárne, rozvetvené alebo cyklické nerozvetvené necyklické majú homologický vzorec CnH2n+2 s nižším počtom uhlíkov sú rozpustné vo vode.
Atóm uhlíka v alkánoch: môže byť v hybridizácii sp3, sp2, sp je vždy viazaný jednoduchými kovalentnými väzbami je v molekulách nahradený aj atómom síry, dusíka alebo kyslíka je štvorväzbový.
O alkánoch platí: fyzikálne vlastnosti závisia od počtu atómov uhlíka v molekule v molekulách alkánov sú polárne a nepolárne kovalentné väzby alkány s počtom atómov uhlíka C1-C2 sú rozpustné vo vode alkány sú horľavé.
Alkány: sú veľmi reaktívne, lebo jednotlivé atómy sú viazané len nepolárnou jednoduchou väzbou patria medzi málo reaktívne látky sa nachádzajú v rope, zemnom plyne, uhlí sa nachádzajú v prírode len vo forme derivátov uhľovodíkov.
Charakteristické reakcie alkánov sú: radikálové substitúcie redoxné reakcie radikálové adície eliminácie.
Reakciou alkánov s: kyslíkom vzniká CO2 a voda oxidačnými činidlami v prítomnosti katalyzátora vznikajú kyslíkaté zlúčeniny HCl vznikajú chlórderiváty uhľovodíkov aldehydmi vznikajú acetály.
Pre alkány platí: sú veľmi reaktívne, pretože jednoduché väzby medzi atómami uhlíka sú slabšie ako násobné sú málo reaktívne nepolárne uhľovodíky v prírode sa nenachádzajú voľné, ale iba vo forme svojich derivátov v rope ich charakteristické reakcie sú radikálové substitúcie.
2-chlórpropán z propánu: vzniká radikálovou substitúciou reakciou chlóru s propánom v prítomnosti ultrafialového žiarenia reakciou chlóru s propánom v prítomnosti chloridu hlinitého reakciou chlóru s propánom pri teplote 25oC.
Pre alkány platí: pri úplnom spaľovaní vzniká vždy oxid uhličitý a voda reakciou s oxidačnými činidlami vznikajú alkoholy až karboxylové kyseliny sú málo reaktívne reakciou s oxidačnými činidlami priamo vznikajú estery.
Vyberte, ktoré reakcie môžu prebiehať: alkán a koncentrovaná kyselina chlorovodíková propán a chlór v prítomnosti ultrafialového žiarenia etán a hydroxid sodný bután a chlorid sodný.
Reakcia butánu s hydroxidom draselným: neprebieha prebieha za vzniku butanolu je nukleofilná substitúcia je elektrofilná substitúcia.
Charakteristické reakcie pre cykloalkány sú: nukleofilné adície elektrofilné adície radikálové substitúcie eliminačné.
Charakteristické reakcie alkánov sú: adície nukleofilné, pretože na atómoch uhlíka je mierne zvýšená elektrónová hustota, čo sa prejavuje kladným indukčným efektom alkylovej skupiny radikálové substitúcie, pretože nepolárna kovalentná väzba C-H tu zaniká len homolyticky radikálové adície, pretože dochádza k adícii radikálu nemajú charakteristické reakcie, pretože alkány sú nereaktívne.
Alkény: sú menej reaktívne ako alkány, pretože väzba C=C je pevnejšia ako jednoduchá sú reaktívnejšie ako alkány sú menej reaktívne ako alkíny, pretože dvojitá väzba je pevnejšia ako trojitá môžu tvoriť polyméry.
Vyberte správne tvrdenie o alkénoch: sú heterocykly charakteristické reakcie alkénov sú radikálové substitúcie väzbu C=C môže štiepiť homolytické aj heterolytické činidlo, podľa podmienok reakcie môžu tvoriť cis-/trans- izoméry.
Alkány od alkénov rozlíšime: reakciou s brómovou vodou biuretovou reakciou Selivanovým činidlom reakciou s roztokom KMnO4.
Alkény: možno zaradiť do homologického radu podobne ako alkány majú podobné fyzikálne a chemické vlastnosti ako alkány majú podobné fyzikálne vlastnosti ako alkány sú reaktívnejšie ako alkány a reakčným centrom je dvojitá väzba.
Medzi charakteristické reakcie alkénov patrí: elektrofilná substitúcia elektrofilná adícia nukleofilná adícia dehydrogenácia.
Podľa Markovnikovho pravidla platí: pri elektrofilnej adícii sa elektrofil naväzuje na uhlík s menším počtom atómov vodíka pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa elektrofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby, ktorý má väčší počet atómov vodíka pri elektrofilnej adícii na asymetrický alkén sa nukleofil naväzuje na uhlík z dvojitej väzby s menším počtom atómov vodíka elektrofilné činidlo sa naväzuje vždy na prvý uhlík.
Adícia HBr na asymetrický alkén v prítomnosti organického peroxidu: prebieha podľa Kharashovho pravidla nie je možná prebieha podľa Zajcevovho pravidla prebieha tak, že radikál halogénu sa naviaže na uhlík dvojitej väzby s väčším počtom atómov vodíka.
O alkínoch platí: v molekule majú dva atómy uhlíka v hybridizácii sp sú menej reaktívne ako alkény charakteristické reakcie alkínov sú elektrofilné substitúcie nereagujú s alkoholmi.
Charakteristické reakcie alkínov sú: nukleofilné substitúcie elektrofilné adície dehydrogenácie napríklad adície halogénvodíkov.
Alkíny môžu reagovať s: alkalickými hydroxidmi halogénmi v prítomnosti katalyzátora typu AIX3 vodou halogénvodíkmi.
Vyberte správne reakcie: halogenáciou alkínov vznikajú deriváty alkénov alebo alkánov hydratáciou alkínov vznikajú dihydroxyderiváty alkánov hydratáciou etínu vzniká acetaldehyd hydrogenáciou alkénov vznikajú alkíny.
O alkínoch platí: môžu reagovať s vodou niektoré tvoria acetylidy majú mierne zásaditý charakter atómy vodíka v etíne sú mierne kyslé.
Vyberte čo o väzbe C≡C neplatí: je reaktívnejšia ako C=C, pretože má väčšiu elektrónovú hustotu napriek tomu, že má väčšiu elektrónovú hustotu nie je reaktívnejšia ako C=C nie je reaktívnejšia ako C=C zaniká len homolyticky.
Alkadiény: majú v molekule dve alebo viac dvojitých väzieb podľa polohy dvojitých väzieb delíme na kumulované, izolované a konjugované sú uhľovodíky s dvoma dvojitými väzbami, napríklad chloroprén môžu polymerizovať.
Konjugované alkadiény: majú dve dvojité väzby v molekule oddelené jednou jednoduchou väzbou majú v molekule elektróny π -väzieb delokalizované v dôsledku konjugácie π- elektrónov ľahko prešmykujú na alkány sú napríklad izoprén a 1,3-butadién.
Kumulované alkadiény: majú v molekule dve dvojité väzby, ktoré vychádzajú z jedného atómu uhlíka nie sú stabilné a ľahko prešmykujú na alkíny nie sú stabilné a ľahko sa štiepia na dva alkény majú molekulový vzorec CnH2n.
Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v molekule uhľovodíka: 2,4,5-hexatriénu chloroprénu izoprénu 1,3,5-hexatriénu.
Roztok KMnO4 pri reakcii s nenasýtenými alkénmi mení farbu: mení červenofialovú farbu, pretože dochádza k oxidácii dvojitých väzieb sa odfarbuje, pretože dochádza k oxidácii mangánu pretože sa MnVII redukuje na MnIV pretože vznikajú rôzne oxidačné produkty, napríklad fenoly.
Z eténu môžeme vyrobiť zlúčeninu: vinylchlorid etylénoxid alylchlorid formaldehyd.
Vyberte správny výrok: vinylchlorid získame z eténu chloráciou a elimináciou HCl etylénoxid získame z eténu redukciou kyslou hydrolýzou získame z etylénoxidu etén kyslou alebo zásaditou hydrolýzou získame z etylénoxidu etándiol.
Etén vzniká: dehydrogenáciou etánu redukciou etánu dehydratáciou etanolu dvojnásobnou redukciou acetaldehydu.
O eténe platí: nachádza sa v rope, uhlí a zemnom plyne je bezfarebný plyn sladkastej vône vyrábajú sa z neho napríklad chlórované rozpúšťadlá, plasty používa sa na urýchľovanie dozrievania niektorého ovocia.
Elektrofilné adície: sú typické pre alkény aj alkíny sú typické pre alkány aj alkény začínajú atakom elektrofilu sú typické pre aromatické uhľovodíky.
Pri reakcii 2-metyl-2-penténu (2-metylpent-2-énu) s vodou: vzniká 2-metylpentán-2-ol vzniká terciárny alkohol vzniká sekundárny alkohol ide o nukleofilnú substitúciu.
Cyklohexén od cyklohexánu sa líši: reakciou s brómovou vodou reakciou s Tollensovým činidlom tým, že dáva pozitívnu jodoformovú reakciu tým, že fialový roztok KMnO4 pri reakcii s cyklohexénom sa odfarbí a vznikne hnedá zrazenina.
2,2,3,3-tetrachlórbután vznikne reakciou: but-2-énu s HCl but-2-ínu s dvomi molekulami chlóru nukleofilnou adíciou chlóru elektrofilnou adíciou chlóru na but-2-ín v prítomnosti napr. AlCl3.
O nenasýtených uhľovodíkoch neplatí: vznikajú dehydratáciou alkoholov vznikajú dehydrogenáciou alkoholov ich halogenáciou vznikajú alkíny sú reaktívne, pričom reakčným centrom je dvojitá väzba.
Adíciou 1 molekuly vodíka na cyklohexadién vzniká: hexín cyklohexán cyklohexén hexán.
Adíciou vody na acetylén vzniká ako konečný produkt: etándiol acetón vinylalkohol acetaldehyd.
Ako oxidoredukčnú reakciu možno označiť: vznik etanalu z vinylalkoholu vznik acetylénu z eténu vznik nitrilu z amidu vznik anilínu z nitrobenzénu.
Vyberte zlúčeninu, ktorá neobsahuje dvojitú väzbu: acetón guanidín karbid vápnika fosgén.
Konjugovaný systém dvojitých väzieb sa nachádza v: 1,3,5-heptatriéne 2,3,6-heptatriéne 1,2,5-heptatriéne 1,3,6-nonatriéne.
Etylénoxid: vzniká dehydrogenáciou etylénu kyslou alebo zásaditou hydrolýzou dáva etylénglykol je stabilný cyklický éter vzniká oxidáciou eténu.
O etylénoxide platí: je nestabilný a jeho hydrogenáciou vzniká etylénglykol jeho kyslou alebo zásaditou hydrolýzou vzniká etándiol patrí medzi étery je ester kyseliny šťaveľovej.
Benzén: je 1,3,5-cyklohexatrién je nenasýtený uhľovodík má atómy uhlíka v hybridizácii sp, preto je dĺžka všetkých väzieb v aromatickom kruhu 0,139 nm je pravidelný šesťuholník, ktorého uhlíky v cykle majú hybridizáciu sp2.
O benzéne platí: charakteristickou reakciou je elektrofilná adícia je nestabilný a rozkladá sa už pri izbovej teplote, preto pri práci s ním treba vetrať má v molekule delokalizované elektróny σ-väzieb má nízku vnútornú energiu.
Aromatické zlúčeniny sú: zlúčeniny, ktoré majú výraznú arómu zlúčeniny, ktoré majú v molekule delokalizovaný oblak π-elektrónov a rovinnú štruktúru zlúčeniny, ktoré majú v cykle molekuly 4n+2 delokalizovaných elektrónov v priestore majú vaničkovú formu.
Pre arény neplatí: majú rovinné molekuly ich charakteristické reakcie sú adície elektrofilné atómy uhlíka v molekule benzénu tvoria tri σ-väzby, ktoré zvierajú uhol 120o za bežných podmienok reagujú rovnako ako nenasýtené uhľovodíky.
O arénoch platí tvrdenie: benzén sa kumuluje v mozgu benzén pôsobí ako narkotický jed benzén je bezfarebný horľavý plyn, ktorý so vzduchom tvorí výbušnú zmes majú vysokú vnútornú stabilitu.
Charakteristické vlastnosti arénov sú: priestorové usporiadanie v stoličkovej forme rovnaká dĺžka väzieb C-C v molekule benzénu rovná 0,139 nm vysoká vnútorná energia, preto sú veľmi stabilné delokalizácia π-elektrónov.
O benzéne môžeme povedať: je bezfarebná kryštalická látka je výborným rozpúšťadlom nepolárnych látok, hlavne lipidov horí čadivým plameňom je pre človeka toxický.
K derivátom benzénu nepatrí: kumén p-xylén krezol dioxán.
Charakteristické reakcie benzénu sú: reakcie nukleofilné a radikálové substitúcie elektrofilné oxidácie redukcie.
Medzi charakteristické reakcie benzénu patrí: reakcia s halogénom v prítomnosti Lewisových kyselín reakcia s halogénmi v prítomnosti UV žiarenia nitrácia a sulfonácia vznik hexachlórhexánu.
Nitrobenzén pripravíme: reakciou benzénu s kyselinou dusitou reakciou benzénu s HNO3 v prítomnosti kyseliny sírovej adíciou nitrózoskupiny na benzénové jadro nitráciou benzénu.
Charakteristické reakcie arénov sú: radikálové substitúcie radikálové adície elektrofilné adície elektrofilné substitúcie.
Medzi elektrofilné substitúcie patrí: vznik cyklohexánu z benzénu reakcia benzénu s chlóretánom sulfonácia diazotácia.
Elektrofilná substitúcia je reakcia: benzénu s nitračnou zmesou benzénu a chlóru v prítomnosti UV žiarenia katalytická hydrogenácia benzénu benzénu a chloridu kyseliny octovej v prítomnosti chloridu hlinitého.
Radikálovým mechanizmom prebieha reakcia: chlorácia benzénu v prítomnosti FeCl3 chlorácia benzénu v prítomnosti UV žiarenia adícia vodíka v prítomnosti Pt hydrogenácia benzénu za prítomnosti katalyzátora.
O elektrofilnú adíciu ide pri vzniku: acetylbenzénu z benzénu styrénu z etylbenzénu acetofenónu z acetylbenzénu chlórderivátov z alkénov.
K elektrofilným adíciám patrí: vznik trinitrotoluénu z toluénu reakcia brómetánu a etanolátu draselného reakcia eténu s HCl vznik vinylbenzénu z benzénu.
K aromatickým zlúčeninám nepatrí: hydrochinón rezorcinol piperidín p-benzochinón.
Benzylchlorid je: chlórderivát fenolu funkčný derivát kyseliny benzoovej jednoväzbová skupina odvodená od kyseliny benzoovej chlórderivát odvodený od toluénu.
Do polohy orto- a para- orientujú ďalšiu substitúciu: -NH2 -NO2 R- -COOH.
Do polohy meta- orientujú ďalšiu substitúciu: -Cl -SO3H -NO2 -OH.
Na prípravu meta-chlórnitrobenzénu je najvhodnejší: toluén fenol chlórbenzén nitrobenzén.
Najľahšie bude prebiehať elektrofilná substitúcia na: benzéne nitrobenzéne anilíne aminobenzéne.
Vyberte, ktorá elektrofilná substitúcia bude prebiehať najťažšie: nitrácia benzénu sulfonácia nitrobenzénu chlorácia toluénu nitrácia fenolu.
Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu je rovnako zásaditý ako alifatický sekundárny amín vzniká redukciou nitrobenzénu vzniká oxidáciou anilínu.
Vyberte čo platí o kyseline ftalovej: pripravíme ju redukciou p-benzochinónu pripravíme ju hydratáciou ftalanhydridu vzniká dehydrogenáciou hydrochinónu vzniká oxidáciou o-xylénu.
Pri nitrácii benzénu do druhého stupňa vzniká prevažne: 1,2-dinitrobenzén 1,3-dinitrobenzén m-dinitrobenzén zmes orto a para dinitrobenzénu v pomere 1:1.
Nitráciou fenolu vzniká prevažne: zmes orto a meta dinitrofenolu o-nitrofenol a p-nitrofenol 2,4,6-trinitrofenol 3,5-dinitrofenol.
1,2-nitrotoluén alebo 1,4-nitrotoluén pripravíme reakciou: toluénu s nitračnou zmesou metyláciou nitrobenzénu metyláciou benzénu a jeho následnou nitráciou nitráciou benzénu a jeho následnou metyláciou.
Hexachlórcyklohexán pripravíme: elektrofilnou adíciou chlóru na cyklohexén adíciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia elektrofilnou substitúciou chlóru na benzén radikálovou substitúciou chlóru na benzén v prítomnosti UV žiarenia.
Adíciou chlóru na benzén vzniká: chlórbenzén dichlórhexén 1,2,3,4,5,6–hexachlórcyklohexán cyklický substituovaný alkán.
O arénoch platí: benzén sa z ropy získava dehydrogenáciou cyklohexánu toluén sa používa na výrobu sacharínu, kyseliny benzoovej a výbušnín kumén je surovinou na výrobu fenolu a acetaldehydu benzén je biela kryštalická látka.
Medzi charakteristické vlastnosti aromatických zlúčenín nepatrí: rovinné usporiadanie atómov v cykle nízka vnútorná energia nízka stabilita delokalizácia σ-väzieb.
Vyberte nesprávne tvrdenie: bromácia benzénu prebieha ťažšie ako bromácia fenolu acetylácia toluénu prebieha ľahšie ako acetylácia nitrobenzénu nitrácia anilínu prebieha ťažšie ako nitrácia benzénu metylácia benzaldehydu prebieha ťažšie ako metylácia benzénu.
Vyberte správne výroky: reakcia vzniku acetylbenzénu z benzénu je alkylácia reakcia benzénu s H2SO4 je elektrofilná substitúcia nitrácia benzénu je reakcia vzniku anilínu reakcia benzénu s Cl2 za katalýzy FeCl3 je radikálová adícia.
Vyberte správne výroky: oxidáciou kuménu vzniká fenol hydrogenáciou styrénu vzniká etylbenzén oxidáciou toluénu vzniká kyselina benzoová redukciou hydrochinónu vzniká p-benzochinón.
Deriváty uhľovodíkov: sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule atóm uhlíka nahradený iným atómom, napríklad chlórom sú uhľovodíky, ktoré majú v molekule vždy len jeden atóm vodíka nahradený iným atómom, alebo skupinou atómov sú zlúčeniny odvodené od uhľovodíkov, ktoré majú v molekule jeden alebo viac atómov vodíka nahradený iným atómom alebo skupinou atómov môžu byť napríklad dusíkaté a kyslíkaté.
O vlastnostiach halogénderivátov uhľovodíkov platí: s rastúcim počtom halogénov v molekule klesá horľavosť chloroform má narkotické účinky nižšie halogénderiváty sú dobre rozpustné vo vode chlorid uhličitý sa používal na čistenie odevov a na hasenie.
Halogénderiváty uhľovodíkov: sú bezfarebné látky dobre rozpustné vo vode sú veľmi dobré rozpúšťadlá nepolárnych látok, najmä tukov so stúpajúcim počtom atómov halogénov v molekule rastie ich horľavosť tetrachlórmetán sa používal na hasenie.
Chloroform: je kryštalická látka sladkastého zápachu na svetle sa rozkladá za vzniku fosgénu pri inhalácii spôsobuje dočasný útlm mozgovej kôry používa sa na hasenie.
Jodoform: vzniká reakciou acetaldehydu s jódom v prítomnosti alkalického hydroxidu vzniká radikálovou substitúciou vodíkov metánu jódom používa sa na dezinfekciu je pre človeka toxický.
Pre freóny platí: sú heterocykly, ktoré majú v molekule aspoň dva halogény, z ktorých jeden musí byť fluór CCl2F2 je dobrým rozpúšťadlom najmä tukov vo vyšších vrstvách atmosféry sa rozkladajú za vzniku fluóru a spôsobujú rozklad ozónu vo vyšších vrstvách atmosféry sa rozkladajú za vzniku radikálu chlóru a spôsobujú rozklad ozónu.
Freóny: sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne hocijaké halogény sú deriváty uhľovodíkov, ktoré v molekule obsahujú aspoň dva rôzne halogény, z ktorých jeden musí byť fluór sú napríklad dibrómdifluórmetán a chlórfluórmetán sú napríklad dichlórdibrómmetán a dichlórtrijódmetán.
Vyberte nesprávne tvrdenie: dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sú látky, ktoré poškodzujú zdravie dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén majú karcinogénne účinky dichlóretén, hexachlórcyklohexán, chloroform, tetrachlórmetán, chlórbenzén sa používajú ako anestetikum pod názvom halotan čím viac je atómov fluóru v molekule halogénderivátu, tým je menej toxický.
Väzba C-halogén: zaniká homolyticky zaniká heterolyticky môže vzniknúť elektrofilnou substitúciou vodíka v alkánoch sa štiepi pôsobením nukleofilného činidla.
Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov: závisí len od typu halogénu v molekule závisí len od polarity väzby C-halogén závisí od energie, polarity a polarizovateľnosti väzby C-halogén stúpa v poradí C-F < C-Cl < C-Br < C-I.
Charakteristické reakcie halogénderivátov uhľovodíkov sú: elektrofilné substitúcie, pretože na atóme halogénu sú voľné elektrónové páry nukleofilné substitúcie, pretože na uhlíku vedľa halogénu je δ+ nukleofilné adície radikálové substitúcie.
Reaktivita halogénderivátov uhľovodíkov pri SN závisí: len od halogénu, ktorý je naviazaný na atóme uhlíka len od počtu uhlíkov v molekule halogénderivátu od typu halogénu, hybridizácie atómu uhlíka, skupiny viazanej na C s halogénom najmä od toho, či je halogén naviazaný na primárny, sekundárny alebo terciárny atóm uhlíka.
O reaktivite halogénderivátov uhľovodíkov platí: najreaktívnejší je jódderivát, pretože väzba C-I sa môže najviac polarizovať najmenej reaktívne sú halogénderiváty alkánov klesá v poradí halogénalkány > halogénarény > halogénalkény najreaktívnejšie sú halogénarény.
Reakciou chlóretánu s etoxidom draselným vzniká: etylester dietyléter chloptán dichlorid kyseliny etánovej.
Dietyléter môže vzniknúť reakciou: metoxidu sodného a 1-chlórpropánu etoxidu draselného a chlóretánu CH3CH2OK a C2H5Cl NaOH a C2H5Cl.
Chlorid uhličitý: má triviálny názov fosgén je nepolárne rozpúšťadlo vzniká reakciou acetylidu vápenatého s vodou je nehorľavý.
Halogénderiváty uhľovodíkov môžeme pripraviť: radikálovou substitúciou z alkánov elektrofilnou substitúciou z alkénov elektrofilnou adíciou z nenasýtených uhľovodíkov elektrofilnou substitúciou z arénov.
O halogénderivátoch uhľovodíkov platí: nukleofilné substitúcie prebiehajú ľahšie na halogénalkánoch ako na halogénalkénoch ak je halogén naviazaný na aromatické jadro, neprebiehajú substitúcie nukleofilné ale elektrofilné SN na arylhalogenidoch a nenasýtených alkylhalogenidoch prebiehajú neochotne môžeme ich pripraviť polymerizáciou alkénov.
Eliminácie u halogénderivátov uhľovodíkov: nie sú možné prebiehajú len pri zvýšenej teplote a v prítomnosti dostatočne zásaditých činidiel prebiehajú pri zvýšenej teplote a v prítomnosti koncentrovanej kyseliny sírovej sú charakteristické reakcie halogénderivátov.
Elimináciou HCl z chlóretánu vzniká: acetylén etylén alkén alkán.
Vyberte reakcie, ktoré môžu prebiehať: alkén + HBr → brómalkán alkén + Br2 → dibrómalkán alkán + HCl → chlóralkán alkén + H2O → ketón.
Reakciou benzylchloridu s metoxidom sodným vzniká: ester propylbenzén metylbenzén éter.
Dietyléter môže vznikať reakciou: metoxidu sodného a 1-chlórpropánu metoxidu draselného a chlóretánu CH3CH2OK a C2H5Cl C2H5OH a C2H5Cl.
Reakcia alkylhalogenidu s alkoxidom je: elektrofilná adícia nukleofilná adícia nukleofilná substitúcia reakcia vzniku éteru.
Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, ktoré: majú atóm vodíka v molekule uhľovodíka nahradený -NO2 vznikajú SN z halogénderivátov uhľovodíkov a dusitanov vznikajú reakciou alkoholu s kyselinou dusitou majú v molekule nitrózoskupinu.
Nitrozlúčeniny vznikajú: elektrofilnou substitúciou na aromatickom jadre napríklad reakciou glycerolu s kyselinou dusičnou redukciou primárnych amínov reakciou primárnych amínov s kyselinou dusitou.
Nitrozlúčeniny vznikajú: reakciou halogénderivátov uhľovodíkov a alkalických dusitanov redukciou anilínu priamou reakciou uhľovodíkov so zriedenou kyselinou dusičnou pri vysokej teplote substitúciou atómu uhlíka dusíkom a následnou oxidáciou.
O nitrozlúčeninách platí: skupina –NO2 je silným nukleofilom skupina –NO2 vyvoláva záporný indukčný a záporný mezomérny efekt patria medzi najmenej polárne organické zlúčeniny skupina –NO2 sa ľahko oxiduje.
O nitroderivátoch platí: nitrobenzén sa redukuje vodíkom za prítomnosti katalyzátorov (Pt, Ni) na anilín nitroderiváty, ktoré obsahujú v molekule viac nitroskupín sú výbušné používajú sa hlavne na výrobu polymérov používajú sa na výrobu farieb, výbušnín a liekov.
Redukciou nitroarénov vznikajú: v kyslom prostredí amíny s charakteristickou skupinou –NH2 v neutrálnom prostredí hydroxylamíny s charakteristickou skupinou –NH-OH v alkalickom prostredí hydrazozlúčeniny –NH-NH- vždy vznikajú amíny bez ohľadu na pH prostredia.
Aminoderiváty: delíme na primárne, sekundárne a terciárne podľa typu uhlíka, na ktorom je naviazaná –NH2 skupina sú primárne, sekundárne alebo terciárne podľa toho, koľko atómov vodíka v amoniaku teoreticky nahradíme uhľovodíkovým zvyškom majú amfotérny charakter s kyselinami tvoria amóniové soli.
O vlastnostiach amínov neplatí: amíny s malým počtom atómov uhlíka v molekule sú rozpustné vo vode molekuly rozpustných amínov tvoria s molekulami vody vodíkové väzby všetky amíny majú amoniakálny zápach všetky amíny sú biele kryštalické látky.
Medzi primárne amíny patrí: (CH3)N NH2-(CH2)6-NH2 CH3-CH(CH3)-NH2 pyrol.
Zásadité vlastnosti aminoderivátov: podmieňuje voľný elektrónový pár na atóme dusíka závisia od charakteru jednoväzbovej skupiny naviazanej na atóme dusíka aminoskupiny vzrastajú v poradí fenylamín < metylamín < dimetylamín klesajú v poradí trietylamín > dietylamín > etylamín.
Z uvedených amínov je najzásaditejší: metylamín dimetylamín trimetylamín v dôsledku pôsobenia troch kladných indukčných efektov anilín.
Charakter amínov nemá zlúčenina: cholín anilín pyrán guanidín.
Zásaditý charakter anilínu ovplyvňuje: + I efekt - I efekt + M efekt - M efekt.
Najzásaditejší charakter má: anilín etándiamín hexándiamín dimetylamín.
O anilíne platí: má slabo kyslé vlastnosti je sekundárny amín má slabo zásadité vlastnosti reakciou s kyselinou chlorovodíkovou vzniká anilíniumchlorid.
Vznik anilínu z nitrobenzénu je: oxidácia redukcia diazotácia kopulácia.
Anilín: vzniká oxidáciou nitrobenzénu vzniká redukciou nitrobenzénu vodíkom má vzhľadom na kladný mezomérny efekt –NH2 skupiny slabo kyslý charakter má zásaditý charakter.
Dve aminoskupiny v molekule má: alanín anilín glycín lyzín.
O primárnych amínoch platí: reagujú s alkalickými dusitanmi za vzniku azozlúčenín reagujú napríklad s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku diazóniových solí reagujú s kyselinou dusitou za vzniku nitrózamínov sú menej zásadité ako sekundárne amíny.
Sekundárne amíny: sú zásaditejšie ako primárne amíny reagujú s dusitanom sodným v prostredí kyseliny chlorovodíkovej za vzniku n-nitrózamínov reagujú s dusitanmi v kyslom prostredí za vzniku diazóniových solí reagujú len s koncentrovanými minerálnymi kyselinami za vzniku amóniových solí.
Anilín pripravíme: redukciou nitrobenzénu reakciou brómbenzénu s amoniakom reakciou benzénu s alkalickými dusitanmi oxidáciou nitrobenzénu.
O azozlúčeninách platí: vznikajú reakciou aromatických amínov s fenolmi vznikajú reakciou diazóniových solí len s aromatickými fenolmi používajú sa na výrobu azofarbív obsahujú skupinu –N=N-, ktorá sa nazýva chromofórová skupina.
Vyberte správne tvrdenie: sekundárne amíny pôsobia ako elektrofilné činidlá amíny pôsobia ako nukleofilné činidlá diazotácia prebieha len pri vysokých teplotách primárne amíny reagujú s halogénderivátmi uhľovodíkov za vzniku sekundárnych amínov.
Diazóniové soli vznikajú: reakciou primárnych aromatických alebo alifatických amínov s NaNO2 v prostredí HCl vznikajú kopuláciou oxidáciou primárnych amínov reakciou primárnych amínov s alkalickým dusitanom v prostredí kyseliny chlorovodíkovej.
Diazóniové soli: aromatické diazóniové soli sú stabilnejšie ako alifatické vznikajú pri nízkych teplotách využívajú sa v organických syntézach sú nukleofilné činidlá.
O vlastnostiach amínov neplatí: metylamín sa uvoľňuje pri tepelnej úprave rybieho mäsa kadaverín a putrescín sa nazývajú aj mŕtvolné jedy z anilínu sa vyrábajú liečivá sulfónamidy anilín je silne zásaditý, lebo elektrónový pár na dusíku sa zapája do konjugácie s benzénovým kruhom.
Medzi prírodné amíny nepatrí: adrenalín furán chinín nikotín.
Prírodné amíny: sú zložkou živých organizmov vznikajú v organizme pri metabolizme aminokyselín sú napríklad adrenalín a acetylcholín sú napríklad aj karotény.
Alkaloidy obsahujú v molekule: fosfor dusík síru halogén.
Metyloranž je:
indikátor redoxných reakcií acidobázický indikátor
azofarbivo primárny amín
.
Kopulácia: je napríklad reakcia diazóniových solí s fenolom je rekacia diazóniových solí s amoniakom je reakcia vzniku azozlúčenín, ktoré sa používajú ako farbivá je redoxná reakcia.
Reakciou benzéndiazónium chloridu s benzénom vzniká: azobenzén anilínová čerň azozlúčenina diazóniová soľ
.
Dehydratáciou 2-pentanolu vzniká: 3-pentén pentán 2-pentanón alkén.
O hydroxyderivátoch uhľovodíkov platí: so stúpajúcim počtom –OH skupín v molekule vzrastá rozpustnosť vo vode fenoly sú biele kryštalické látky, ktoré sa na vzduchu farbia na ružovo až hnedočerveno medzi molekulami hydroxyderivátov uhľovodíkov a molekulami vody vznikajú vodíkové väzby všetky sú nepolárne látky.
Hydroxyderiváty uhľovodíkov delíme: podľa počtu –OH skupín na jedno-, dvoj- a viacsýtne na primárne, sekundárne a terciárne podľa počtu –OH skupín na jednom atóme uhlíka na alkoholy a fenoly, podľa hybridizácie atómu uhlíka, na ktorom je –OH skupina naviazaná podľa pôvodu na živočíšne a rastlinné.
O vlastnostiach hydroxyderivátov uhľovodíkov neplatí: nižšie alkoholy sú dobre rozpustné vo vode, pretože medzi molekulami alkoholu a vody vznikajú vodíkové väzby v porovnaní s príslušnými uhľovodíkmi majú vyššie teploty varu, lebo medzi molekulami nižších alkoholov sa tvoria vodíkové väzby medzi molekulami nižších hydroxyderivátov sa tvoria kyslíkové väzby vyššie alkoholy sú kvapaliny príjemného zápachu a omamných účinkov.
Metanol: je surovinou na výrobu formaldehydu pripravíme podľa rovnice: CO + 2 H2 → CH3-OH pri zvýšenej teplote za prítomnosti katalyzátora je pre človeka toxický, letálna dávka je 20 - 50 ml od etanolu sa líši hlavne zápachom.
Etanol: sa priemyselne vyrába hydratáciou eténu vzniká kvasením prírodných sacharidov je bezfarebná kryštalická látka dobre rozpustná vo vode sa používa ako rozpúšťadlo.
Glycerol: je zložkou lipidov je surovinou na výrobu výbušnín sa používa v medicíne na výrobu liekov je zložkou ekrazitu.
Etándiol vzniká: oxidáciou etánu oxidáciou eténu na etylénoxid a jeho následnou hydrolýzou hydrolýzou etylénoxidu v prítomnosti kyselín alebo zásad redukciou glycerolu.
Hydroxyderiváty uhľovodíkov: majú v molekule uhľovodíka nahradený jeden alebo viac atómov vodíka skupinou –OH môžu mať na jednom atóme uhlíka nahradený len jeden atóm vodíka –OH skupinou, inak sú nestabilné sú dvojsýtne, ak majú v molekule na sekundárnom atóme uhlíka –OH skupinu môžu mať na jednom atóme uhlíka maximálne tri –OH skupiny.
Prítomnosť –OH skupiny v molekule: podmieňuje amfotérny charakter hydroxyderivátov uhľovodíkov podmieňuje rozpustnosť nižších alkoholov vo vode spôsobuje, že alkoholy patria medzi stredne silné kyseliny spôsobuje len zásaditý charakter alkoholov.
Kyslosť alkoholov klesá v poradí: primárny alkohol > fenol > sekundárny alkohol voda > primárny alkohol > sekundárny alkohol > terciárny alkohol fenol > primárny alkohol voda > fenol.
Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku +M efektu hydroxylovej skupiny pretože voľný elektrónový pár kyslíka vstupuje do konjugácie s π-elektrónmi benzénového jadra lebo majú vyššiu molekulovú hmotnosť v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny.
O alkoholoch a fenoloch neplatí: fenoly sú dobre rozpustné vo vode so vzrastajúcim počtom –OH skupín v molekule fenolu sa zlepšuje rozpustnosť vo vode fenoly a alkoholy sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône a narkotických účinkov fenol je biela kryštalická látka, ktorá na vzduchu ružovie.
Hydroxyderiváty pripravíme: hydrogenáciou alkénov reakciou benzénu s vodou v prítomnosti HCl napríklad hydratáciou propénu redukciou aldehydov.
Zo sekundárneho alkoholu: dehydratáciou vznikne alkén oxidáciou vzniká karboxylová kyselina redukciou vzniká ketón oxidáciou vzniká ketón.
Oxidáciou propán-2-olu vzniká: acetón glycerol aldehyd ketón.
Oxidáciou etándiolu môže vzniknúť: glyoxál etylénglykol
kyselina glyoxalová
kyselina oxálová.
O terciárnom alkohole platí: vzniká reakciou sekundárneho alkoholu s vodou v kyslom prostredí je kyslejší ako primárny alkohol
je napríklad pyrogalol
nemôže sa oxidovať za vzniku aldehydu.
Reakciou kyseliny s alkoholom vzniká: alkoxid alkoxóniová soľ karboxylová kyselina alkohol s kyselinou nemôže reagovať lebo má mierne kyslý charakter.
Hydroxyderiváty uhľovodíkov sú podľa Brönsteda: len kyseliny len zásady amfolyty nemôžu prijať ani odštiepiť katión vodíka.
Glycerol je: trojsýtny alkohol terciárny alkohol opticky aktívny súčasťou kozmetických krémov.
Oxidáciou glycerolu: na primárnom uhlíku vzniká glyceraldehyd na sekundárnom uhlíku môže vznikať acetón na sekundárnom uhlíku môže vznikať dihydroxyacetón do druhého stupňa vzniká kyselina citrónová.
O glycerole platí: nachádza sa v organizme človeka ako koenzým vzniká v organizme pri proteosyntéze vzniká v organizme pri enzýmovej hydrolýze lipidov je súčasťou lipidov a nukleových kyselín.
Glycerín: je roztok glycerolu vo vode a používa sa v kozmetickom priemysle zvláčňuje pokožku vzniká redukciou glyceraldehydu je roztok glycerolu v alkohole.
Reakciou alkoholu s alkalickým hydroxidom vzniká: alkoxid napríklad alkoholát sodný fenoxid soľ alkoholu.
Zlúčenina CH3CH2OK : je etoxid draselný etanoát draselný etanolát draselný vzniká reakciou draslíka s etanolom.
Fenoxid draselný: pripravíme reakciou kyseliny benzoovej s draslíkom vzniká reakciou fenolu s hydroxidom draselným má v molekule iónovú väzbu vzniká reakciou toluénu s draslíkom.
Alkoxóniové soli vznikajú: oxidáciou alkoholov reakciou alkoholu s minerálnymi kyselinami reakciou kyseliny s fenoxidom redukciou karboxylových kyselín.
Fenoly sú kyslejšie ako alkoholy: v dôsledku konjugácie voľného elektrónového páru kyslíka a delokalizovaného oblaku π elektrónov na aromatickom jadre v dôsledku pozitívneho mezomérneho efektu –OH skupiny v dôsledku negatívneho mezomérneho efektu –OH skupiny nie sú kyslejšie, pretože kyslík je silne elektronegatívny a priťahuje si elektróny z aromatického jadra.
Metanol od etanolu rozlíšime: podľa vône reakciou s KMnO4 reakciou s I2 v prostredí alkalického hydroxidu jodoformovou reakciou.
Medzi fenoly zaraďujeme: kyselinu salicylovú krezol o-xylén hydrochinón.
Oxidáciou hydrochinónu vzniká: p-benzochinón m-benzochinón kyselina tereftalová nenasýtený diketón.
p-benzochinón vzniká: redukciou pyrogalolu dehydrogenáciou hydrochinónu dehydratáciou hydrochinónu oxidáciou hydrochinónu.
Vyberte správne tvrdenie: fenoly s FeCl3 dávajú farebné reakcie fenol je dobre rozpustný vo vode fenol vzniká oxidáciou kuménu úplnou hydrogenáciou fenolu vzniká cyklohexán.
Etanol je kvapalina a etán je plyn, pretože: etán má nižšiu molekulovú hmotnosť etanol je kyslejší medzi molekulami etanolu sa tvoria vodíkové väzby a medzi molekulami etánu nie medzi molekulami etánu pôsobia pevné kovalentné väzby.
Dimetyldisulfid vzniká: dehydratáciou metántiolu oxidáciou metántiolu redukciou metántiolu z organických peroxidov.
Disulfidová väzba: vzniká oxidáciou tiolov sa nachádza aj v molekulách bielkovín vzniká hydrogenáciou etántiolu sa podieľa na sekundárnej štruktúre bielkovín.
Metamérom dibutyléteru je: CH3– CH2– CH2–O–CH2– CH2– CH2– CH2–CH3 CH3– CH2– CH2– CH2– CH2– CH2–CH2–O–CH3 CH3– CH2– CH2–O–CH2– CH2–CH3 CH3– CH2– CH2– CH2– CH2– CH2– CH2–CHO.
O éteroch môžeme povedať: majú nižšie teploty varu ako príslušné alkoholy medzi molekulami éterov sa tvoria kyslíkové väzby na svetle môžu tvoriť výbušné peroxyzlúčeniny sú dobré rozpúšťadlá organických zlúčenín a môžu prijať katión vodíka na voľný elektrónový pár kyslíka.
Reakciou alkoholov s: alkalickými hydroxidmi vznikajú alkoxidy a voda alkalickými kovmi vznikajú alkoxidy a vodík aldehydmi v kyslom prostredí vznikajú poloacetály alebo acetály fenolmi vznikajú aldoly.
Oxidáciou primárneho alkoholu vzniká podľa podmienok reakcie: karboxylová kyselina ketón acetál aldehyd.
Reakciou hydroxyderivátov uhľovodíkov s: ketónmi vznikajú aldoly halogénvodíkovými kyselinami vznikajú alkoxóniové soli kyslíkatými minerálnymi kyselinami vznikajú estery aldehydmi vznikajú acetály.
Primárne alkoholy vznikajú: redukciou ketónov dehydrogenáciou aldehydov redukciou karboxylových kyselín do druhého stupňa hydrogenáciou aldehydov alebo ketónov.
Vinylalkohol: vzniká adíciou vody na acetylén vzniká adíciou vody na etylén vzniká dehydratáciou etanalu je nestabilný a prešmykuje na acetaldehyd.
Pre alkoholy platí: jednosýtne s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú bezfarebné kvapaliny príjemnej vône s najnižším počtom atómov uhlíka v molekule sú vo vode veľmi dobre rozpustné sú vo vode nerozpustné, pretože nedochádza k disociácii ich rozpustnosť vo vode stúpa s rastúcim počtom atómov uhlíka v molekule.
Alkoholy majú vyššie teploty varu v porovnaní so základnými uhľovodíkmi pretože: medzi molekulami alkoholov sa netvoria vodíkové väzby medzi molekulami alkoholov sa tvoria vodíkové väzby vzniká vodíková väzba medzi molekulami vody a –OH skupinou alkoholov majú vyššiu molekulovú hmotnosť.
Etándiol: je kvapalina sladkej chuti a používa sa ako sladidlo v potravinárstve používa sa na výrobu nemrznúcich zmesí vzniká kyslou alebo zásaditou hydrolýzou etylénoxidu je toxický.
Medzi aromatické alkoholy nepatrí: fenol hydroxyderivát, ktorý má –OH skupinu naviazanú na postrannom reťazci aromatického kruhu pyrokatechol benzylalkohol.
Alkoholy: sú amfotéry majú väčšiu polaritu väzby O-H ako voda ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanú na terciárnom uhlíku sú, po metanole, najkyslejšie ktoré majú hydroxylovú skupinu naviazanú na primárnom uhlíku sú, po metanole, najkyslejšie.
Medzi fenoly patria: pyrokatechol, o-krezol hydrochinón, rezorcinol benzylalkohol, o-xylén benzochinón, etylénglykol.
Fenol: je biela kryštalická látka vo vode málo rozpustná ľahšie odštiepi katión vodíka ako primárny alkohol je slabšia kyselina ako metanol používa sa v medicíne na dezinfekciu rán.
Alkoholy: dehydratáciou poskytujú alkény môžu vzniknúť reakciou halogénalkánov s NaOH v molekule obsahujú aspoň jednu nepolárnu –OH skupinu so silnými zásadami nereagujú.
O etántiole platí: je kvapalina príjemnej vône, preto sa používa na odorizáciu zemného plynu má v molekule dve -SH skupiny je sírna obdoba etylalkoholu dehydrogenáciou vzniká dietyldisulfid.
Reakciou etanolu s H2SO4 vzniká: pri zvýšenej teplote etén za studena ester CH3-CH2-O-SO3H pri nízkej teplote CH3-CH2-O-O-SO3H pri nízkej teplote.
Hydroxyderiváty uhľovodíkov poskytujú reakcie: produktom dehydrogenácie sekundárneho alkoholu je zlúčenina typu R-CO-R oxidáciou –OH skupiny v kyseline mliečnej vzniká oxoskupina produktom oxidácie primárneho alkoholu môže byť acetón fenol dáva dehydrogenáciou cyklohexanol.
Z uvedených reakcií môže prebiehať: oxidácia 1-propanolu (propán-1-olu) na propanal oxidácia formaldehydu na kyselinu mravčiu redukcia ketokyseliny na oxokyselinu redukcia metanalu na kyselinu metánovú.
Vyberte správne výroky o hydroxyderivátoch uhľovodíkov: sorbitol patrí k hydroxyderivátom uhľovodíkov elektrofilné substitúcie fenolov prebiehajú ľahšie ako nesubstituovaných arénov hydroxylové skupiny sa vyskytujú aj v molekulách sterolov, sacharidov, bielkovín, cholesterolu, vitamínu A, vitamínu E etylalkohol je jednosýtny sekundárny alkohol.
Vyberte, čo platí o fenole: reakciou s Cl2 v prítomnosti FeCl3 vzniká o-chlórfenol alebo p-chlórfenol reakciou s HCl vzniká fenyloxónium chlorid reakciou s metanolom vzniká fenylester reakciou s draslíkom vzniká fenoxid draselný.
Vyberte karbonylové zlúčeniny: CH3-CO-C6H5 acetofenón pyrogalol R-CO-O-R.
Vyberte, ktoré zo zlúčenín sú karbonylové zlúčeniny: CH2O NH2-CO-NH2 CH3-O-CH3 CH3-CO-CH3.
Pre karbonylové zlúčeniny platí: môžu byť primárne, sekundárne, terciárne, podľa počtu charakteristických skupín v molekule karbonylový uhlík je v hybridizácii sp2, preto má karbonylová skupina rovinnú štruktúru nespárený elektrón atómu uhlíka tvorí s nespáreným elektrónom atómu kyslíka π-väzbu majú charakteristickú skupinu --C=O.
O karbonylových zlúčeninách platí: majú nižšiu teplotu varu ako hydroxyderiváty uhľovodíkov, lebo medzi ich molekulami sa netvoria vodíkové väzby nižšie aldehydy a ketóny sú dobre rozpustné vo vode, lebo s molekulami vody tvoria vodíkové väzby okrem karbonylovej skupiny sa v ich molekule už nemôže nachádzať žiadny iný substituent všetky vznikajú oxidáciou primárnych alkoholov.
O reaktivite aldehydov a ketónov neplatí: závisí od charakteru jednoväzbových skupín, ktoré sú naviazané na karbonylovom uhlíku je približne rovnaká, pretože aldehydy aj ketóny obsahujú rovnakú karbonylovú skupinu aldehydy sú pri nukleofilných adíciách reaktívnejšie ako ketóny reaktivita karbonylových zlúčenín závisí od pozitívneho čiastkového kladného náboja na karbonylovom uhlíku.
Formaldehyd je reaktívnejší ako acetaldehyd, pretože: atómy vodíka formaldehydu majú malý +I efekt na funkčný uhlík má menšiu molekulovú hmotnosť je plyn D. +I efekt alkylovej skupiny acetaldehydu znižuje veľkosť čiastkového záporného náboja na jeho karbonylovom uhlíku
.
Acetón a vinylalkohol: sú optické izoméry sú tautoméry sú metaméry nie sú izoméry.
Reaktivitu karbonylových zlúčenín: môže ovplyvniť prítomnosť iných substituentov v molekule zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú + I efekt zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú – I efekt nemožno ovplyvniť naviazaním inej charakteristickej skupiny na alkylovom zvyšku.
Vyberte správne tvrdenie: alkoholy reagujú s aldehydmi v kyslom prostredí ketóny s alkoholmi reagujú zriedkavejšie, pretože alkoholy sú slabé nukleofily acetálová reakcia musí byť katalyzovaná alkalickým hydroxidom, aby sa zvýšila reaktivita karbonylového uhlíka acetálová reakcia prebieha len v kyslom prostredí.
Charakteristické reakcie aldehydov a ketónov sú: elektrofilné adície nukleofilné adície eliminačné reakcie elektrofilné substitúcie.
Aldehydy môžu reagovať: s alkoholmi v prítomnosti kyseliny sírovej spolu navzájom bez ohľadu na ich štruktúru s ketónmi v prítomnosti –OH ako katalyzátora s karboxylovými kyselinami za vzniku esterov.
655. Acetálová reakcia:
má význam v priemysle používa sa na ochranu aldehydovej skupiny pred oxidáciou prebieha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý potlačí disociáciu vodíka aldehydu prebieha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý zvyšuje reaktivitu karbonylového uhlíka.
O aldehydoch a ketónoch platí: vyššie aldehydy a ketóny sú súčasťou prírodných chuťových a vonných látok benzaldehyd je kvapalina horkomandľovej vône a nachádza sa napríklad v kôstkach horkých mandlí acetón vzniká v organizme pri glykolýze formaldehyd sa používa napríklad na výrobu lakov a plastov.
Formaldehyd: sa môže uvoľňovať z nového nábytku a spôsobovať bolesti hlavy a závraty sa nachádza v cigaretovom dyme je pre človeka toxický je biela kryštalická látka.
Formalín: je 3% roztok formaldehydu vo vode má baktericídne vlastnosti používa sa na uchovávanie biologického materiálu je 37% roztok formaldehydu vo vode.
Formaldehyd sa používa: na výrobu plastov na výrobu tmelov a lakov, ktoré sa používajú najmä v nábytkárskom priemysle v medicíne na dezinfekciu je jedovatý, preto sa v praxi nepoužíva.
Pre karbonylové zlúčeniny platí: v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α-uhlíka katión vodíka odštiepia vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka karbonylová skupina svojim - I efektom zväčšuje polaritu susednej väzby – C–H nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.
Aldolová kondenzácia: je reakcia medzi molekulami karbonylových zlúčenín v zásaditom prostredí reakcia začína na tom aldehyde alebo ketóne, ktorý je menej reaktívny a má na alfa uhlíku aspoň jeden atóm vodíka začína naviazaním elektrofilu na karbonylový uhlík môže byť reakcia medzi dvomi molekulami formaldehydu.
Aldolová kondenzácia medzi formaldehydom a benzaldehydom: začína vždy na formaldehyde, lebo je reaktívnejší začína vždy na benzaldehyde, lebo má väčšiu elektrónovú hustotu na benzénovom jadre nemôže prebiehať, lebo formaldehyd nemá α-uhlík a benzaldehyd nemá na α-uhlíku naviazaný atóm vodíka nemôže prebiehať, lebo formaldehyd a benzaldehyd majú α-uhlík, ale nie je na ňom naviazaný atóm vodíka.
Reaktivita aldehydov a ketónov klesá v poradí: acetaldehyd > acetón acetón > formaldehyd acetón > benzaldehyd benzaldehyd > formaldehyd.
Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie vzniká oxidáciou etanolu na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický .
Acetón:
je bezfarebný plyn charakteristického zápachu používa sa na výrobu lakov, farieb, rozpúšťadiel vzniká v organizme pri vážnej dehydratácii a pri metabolických dejoch u diabetikov
je prchavá nehorľavá kvapalina
.
O redoxných reakciách ketónov platí: pri redukcii ketónov v prítomnosti H+ vznikajú primárne alebo sekundárne alkoholy redukciou ketónov vznikajú sekundárne alkoholy ketóny sa v prítomnosti oxidačných činidiel oxidujú na primárne alkoholy ketóny sa za bežných podmienok neoxidujú.
O aldehydoch a ketónoch neplatí: aldehydy na rozdiel od ketónov sa veľmi ľahko oxidujú už aj slabými oxidačnými činidlami pri oxidácii aldehydov vznikajú karboxylové kyseliny väzba –C–C– je pevnejšia, preto sa oxidujú pri miernom zahriatí karbonylová skupina je veľmi reaktívna.
Prítomnosť aldehydov dokážeme: Tollensovým činidlom Fehlingovým činidlom biuretovou reakciou brómovou vodou.
Haloformová reakcia: je reakcia halogénu v zásaditom prostredí s karbonylovou zlúčeninou typu CH3–CO–R prebieha na α-uhlíku metylketónov a acetaldehydu podmienkou pozitívnej jodoformovej reakcie je prítomnosť metylovej skupiny na karbonylovom uhlíku je napríklad reakcia jódu s formaldehydom v prítomnosti NaOH.
Jodoformová reakcia: je reakcia jódu v zásaditom prostredí s ľubovoľnými aldehydmi alebo ketónmi za vzniku jodoformu je dôkazová reakcia prítomnosti skupiny –CO–CH3 ak je pozitívna, vzniká červená kryštalická látka CHI3 ak je pozitívna, vzniká žltá kryštalická látka, jodoform CHI3.
Acetály vznikajú: reakciou dvoch aldehydov reakciou 1 molu aldehydu a 2 molov alkoholu reakciou 1 molu aldehydu a 1 molu alkoholu elektrofilnou substitúciou.
Jodoformová reakcia umožňuje: odlíšiť metanol od etanolu
dokázať prítomnosť acetónu v moči odlíšiť formaldehyd od acetaldehydu dokázať prítomnosť močoviny.
Pre reakciu s Fehlingovým činidlom platí: prebieha v kyslom prostredí katión meďnatý sa oxiduje na katión meďný katión meďnatý sa redukuje na katión meďný aldehyd sa oxiduje na kyselinu.
Hydrogenáciou butanalu vzniká: kyselina butánová bután-1-ol bután-2-ol but-1-én.
Dimetylketón dáva farebnú pozitívnu reakciu: s Fehlingovým činidlom so Schiffovým činidlom s HNO3 jodoformovú.
Acetofenón vzniká zo styrénu: dehydrogenáciou hydratáciou a dehydrogenáciou hydratáciou a hydrogenáciou nedá sa pripraviť zo styrénu.
Reakcia vody s acetaldehydom: je posunutá na stranu reaktantov poskytuje kyselinu etánovú dáva poloacetál je reakcia vzniku 1,2-etándiolu.
Pri reakcii 2 molekúl acetaldehydu v alkalickom prostredí vzniká: kyselina etánová
dietylketón
3-hydroxybutanal
2-hydroxypentanal
.
Aldolová kondenzácia nemôže prebiehať, ak reaguje: metanal + metanal etanal + etanal propanal + propanal butanal + butanal.
Aldolová kondenzácia formaldehydu s benzaldehydom: prebieha už pri izbovej teplote neprebieha, pretože ani jeden reaktant nemá α-vodík začína na benzaldehyde je endotermická.
Aldolovou kondenzáciou vznikajú: poloacetály a acetály len ketály 3-hydroxyaldehydy zlúčeniny, ktoré majú v molekule hydroxyskupinu aj karbonylovú skupinu.
Karboxylové kyseliny: môžu byť mono-, di-, tri- až polykarboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka majú štipľavý zápach všetky sú dobre rozpustné vo vode, lebo majú v molekule polárnu skupinu s nižším počtom atómov uhlíka majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodíkové väzby.
Karboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka: sú rozpustné len v organických rozpúšťadlách sú dobre rozpustné vo vode, lebo medzi karboxylovými skupinami kyselín a vodou sa tvoria vodíkové väzby tvoria navzájom diméry, preto je ich teplota varu vysoká sú biele kryštalické látky.
Kyslý charakter karboxylových kyselín vyplýva: z toho, že všetky majú štipľavý zápach a kyslú chuť z presunu elektrónov čo sa prejaví na polarizácii väzby O–H z toho, že v dôsledku vysokej elektronegativity kyslíka vzniká mezomérny efekt, ktorý polarizuje väzbu O–H tak, že sa odštiepi protón z počtu atómov vodíka v molekule.
O karboxylovej skupine platí: karboxylový uhlík je v hybridizácii sp2 karboxylový uhlík vytvára tri σ a jednu π väzbu atóm uhlíka a dva atómy kyslíka tvoria pravidelný oktaéder voľné elektrónové páry kyslíka z –OH skupiny sa zapájajú do konjugácie s väzbou –C=O.
O vlastnostiach karboxylových kyselín neplatí:
nižšie karboxylové kyseliny tvoria diméry, preto ich teploty varu sú vysoké polarita skupiny –COOH spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo vode uhlíkový zvyšok karboxylovej kyseliny potláča rozpustnosť vo vode pretože všetky karboxylové kyseliny obsahujú skupinu –COOH, sú všetky dobre rozpustné vo vode.
Kyslosť karboxylových kyselín závisí: len od počtu karboxylových skupín v molekule len od dĺžky uhlíkového reťazca od koncentrácie a počtu skupín –COOH v molekule od dĺžky a charakteru uhlíkového reťazca.
O vlastnostiach karboxylovej skupiny –COOH platí: polarita väzby –OH podmieňuje odštiepenie H+ v anióne –COO- je záporný náboj rozložený rovnomerne na obidva kyslíky dĺžka väzieb –C–O v skupine –COOH je rovnaká a je to 0,127 mm všetky tri väzby na karboxylovom uhlíku sú usporiadané v priestore a zvierajú uhol 107°.
Silu karboxylových kyselín charakterizuje: pH koncentrácia hodnota Ka a pKa ionizačný stupeň.
Kyslosť karboxylových kyselín vzrastá v poradí: kyselina maslová < kyselina mravčia kyselina octová < kyselina oxálová kyselina šťavelová < kyselina mravčia kyselina mravčia < kyselina benzoová.
O karboxylových kyselinách môžeme povedať: v prírode sa väčšinou vyskytujú vo forme solí a derivátov v prírode sa nachádza voľne kyselina trifluóroctová kyselina jantárová sa vyskytuje v ovocí a vzniká aj pri metabolických dejoch v organizme vznikajú v prírode len rozkladom živočíšnych organizmov.
Medzi karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina pikrová kyselina močová kyselina arachová kyselina benzénsulfónová.
Kyselina mravčia: je bezfarebná kvapalina štipľavého zápachu a má leptavé účinky nachádza sa v telách mravcov, komárov, včiel a v žihľave, ale nemá praktické využitie využíva sa pri metalizácii kovov, spracovaní kože a syntéze zložitejších zlúčenín priemyselne sa vyrába z metanolu a oxidu uhoľnatého.
Vyberte nesprávne tvrdenie: konjugácia voľného elektrónového páru kyslíka –OH skupiny spôsobuje zmenšenie hodnoty δ+ na karboxylovom uhlíku a polarizáciu –OH skupiny karboxylový uhlík v dôsledku konjugácie elektrónového páru kyslíka, je voči nukleofilným činidlám menej reaktívny ako karbonylový uhlík charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú nukleofilné adície karboxylový uhlík je v hybridizácii sp.
Redukčné vlastnosti má: kyselina mravčia kyselina ftalová kyselina mliečna kyselina citrónová.
Oxidáciou kyseliny mravčej vzniká: následne aj kyselina uhličitá oxid uhličitý a voda formaldehyd kyselina karbámová.
Kyselina šťaveľová: je bezfarebná kvapalina nachádza sa v rastlinách, ako napríklad šťaveľ, špenát pre človeka je toxická, pretože šťaveľan sodný je súčasťou obličkových kameňov šťaveľan vápenatý je zložkou obličkových kameňov.
Kyselina citrónová: je kyselina propántriová je trojsýtna hydroxykyselina má baktericídne účinky a používa sa v potravinárskom priemysle na konzerváciu potravín znižuje zrážanlivosť krvi, lebo viaže vápenaté katióny v krvi.
Kyselina citrónová: nie je opticky aktívna je kyselina propántriová patrí medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín patrí medzi funkčné deriváty karboxylových kyselín.
Charakteristické reakcie karboxylových kyselín sú: neutralizácia elektrofilné substitúcie nukleofilné substitúcie dehydrogenácie.
O esterifikácii platí: je reakcia karboxylovej kyseliny a alkalického hydroxidu je reakcia alkoholov a karboxylových kyselín v kyslom prostredí prebieha adično-eliminačným mechanizmom je reakcia, pri ktorej môže reagovať len organická kyselina s alkoholom.
Neutralizácia je reakcia: karboxylovej kyseliny a R-OH
karboxylovej kyseliny s hydroxidmi
pri ktorej vzniká soľ kyseliny a voda
pri ktorej vzniká anhydrid kyseliny
.
Pre esterifikáciu karboxylových kyselín platí: reakčnú zmes je potrebné chladiť, lebo reakcia je silne exotermická
katión vodíka ako katalyzátor zvyšuje reaktivitu karboxylového uhlíka a potláča disociáciu kyseliny kyselina môže reagovať len s jednosýtnym alkoholom rovnovážny stav reakcie je posunutý na stranu reaktantov, preto je potrebné odoberať produkty.
Vyberte kyselinu, v ktorej sa prejaví najvýraznejší – I efekt na karboxylový uhlík: trichlóretánová dichlóretánová 4-chlórpentánová
octová.
Zlúčenina CH3—CH2–O–CO–CH2–CH2–CH3 vznikne reakciou: CH3—CH2–CO–O–CO–CH2–CH2–CH3 s metanolom CH3—CH2–CH2–CO– O–CO–CH2–CH2–CH3 s etanolom CH3—CH2–CH2–COCl s etanolom CH3—CH2–COOCl s propanolom.
Vyberte funkčné deriváty karboxylových kyselín: CH3CONa CH3CONH2 CH3CH2CH(Cl)COOH kyselina salicylová.
Označte zlúčeninu, ktorá predstavuje substitučný derivát karboxylovej kyseliny: glycín etanoát sodný kyselina vínna chlorid kyseliny propiónovej.
Medzi substitučné deriváty karboxylových kyselín patrí: kyselina jablčná kyselina jantárová kyselina glutámová kyselina glutárová.
Acylpyrín pripravíme reakciou: kyseliny ftalovej a etanolu kyseliny benzoovej a kyseliny octovej kyseliny salicylovej a kyseliny octovej anhydridu kyseliny salicylovej a etánovej.
Esterifikácia je reakcia medzi: metanolom a anhydridom karboxylovej kyseliny fenolom a chloridom kyseliny benzoovej benzoylchloridom a kyselinou octovou propanolom a benzoylchloridom.
Medzi viacsýtne karboxylové kyseliny nepatrí: kyselina malónová kyselina glukárová kyselina acetoctová
kyselina citrónová.
Propylester kyseliny octovej vzniká reakciou: kyseliny propánovej a chlóretánu anhydridu kyseliny octovej a propán-1-olu chloridu kyseliny etánovej a 1-propanolu acetaldehydu a kyseliny octovej.
Kyslosť viacsýtnych karboxylových kyselín: závisí len od počtu karboxylových skupín v molekule charakterizujeme hodnotou pKa adipovej a glutárovej je väčšia ako mravčej závisí od vzdialenosti karboxylových skupín v uhlíkovom reťazci.
Redukčné účinky má kyselina: mliečna mravčia fumarová pyrohroznová.
Vyberte správne tvrdenie: kyselina mliečna má dobré oxidačné aj redukčné účinky kyselina pyrohroznová vzniká dehydrogenáciou kyseliny malónovej dehydrogenáciou kyseliny 2-hydroxypropánovej vzniká kyselina pyrohroznová oxidáciou kyseliny octovej vzniká kyselina malónová.
O karboxylových kyselinách platí: dekarboxyláciou kyseliny propándiovej vzniká kyselina octová dehydratáciou kyseliny jablčnej vzniká kyselina maleínová dehydratáciou kyseliny vínnej vzniká kyselina akrylová hydratáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina olejová.
Podľa hodnôt pKa kyselín: jantárová 4,2 ; propénová 4,26 ; maslová 4,9 ; mravčia 3,68 ; octová 4,74 ; benzoová 4,19 rozhodnite, či platí: kyselina maslová je silnejšia ako kyselina jantárová kyselina jantárová je najslabšia kyselina mravčia je najsilnejšia všetky patria medzi silné karboxylové kyseliny.
Pre substitučné deriváty karboxylových kyselín platí: majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti ako pôvodné karboxylové kyseliny obidve charakteristické skupiny si zachovávajú svoje chemické vlastnosti a reaktivitu ich chemické vlastnosti závisia od typu charakteristickej skupiny a vzdialenosti od –COOH skupiny v uhlíkovom reťazci nemajú vôbec charakter karboxylových kyselín.
Aminokyseliny: sú funkčné deriváty karboxylových kyselín všetky majú len zásadité vlastnosti, lebo obsahujú zásaditú skupinu –NH2 obsahujú charakteristické skupiny, ktoré sú schopné odštiepiť aj viazať protón sú amfolyty.
Aminokyseliny sú amfolyty, pretože: vo vodnom prostredí nedisociujú obsahujú v molekule kyslú aj zásaditú charakteristickú skupinu sú schopné tvoriť vnútorný ión môžu byť kyslé, zásadité alebo neutrálne.
Izoelektrický bod pI aminokyseliny: je hodnota pKa, pri ktorej sa aminokyselina v elektrickom poli nepohybuje je rovnovážna konštanta aminokyseliny je hodnota pH prostredia, pri ktorej aminokyselina v roztoku tvorí amfión sa využíva pri elektroforetickej separácii aminokyselín.
O aminokyselinách platí: neesenciálne aminokyseliny nemusí človek prijímať v potrave, lebo si ich organizmus dokáže vytvoriť z dusíka, vodíka, uhlíka aminokyseliny, ktoré majú v molekule aromatické jadro, heterocyklus alebo rozvetvený reťazec sú esenciálne neesenciálne si organizmus dokáže vytvoriť transamináciou esenciálne si organizmus dokáže vytvoriť z neesenciálnych aminokyselín transamináciou.
Hydroxykyseliny : získame napríklad oxidáciou kyseliny pyrohroznovej sú napríklad kyselina mliečna a salicylová je napríklad kyselina hyalurónová, ktorá sa používa v kozmetike do krémov proti vráskam pripravíme napríklad aj oxidáciou glukózy.
Medzi dvojsýtne kyseliny patrí kyselina: linolénová tereftalová malónová oxálová.
Medzi nenasýtené karboxylové kyseliny patrí kyselina: acetylsalicylová pyrohroznová fumarová arachidónová.
Kyselina salicylová: je kyselina o-hydroxybenzoová
je funkčný derivát kyseliny benzoovej
reakciou s kyselinou etánovou vytvára acylpyrín
je funkčný derivát kyseliny octovej
.
Vyberte molekuly, ktoré sú opticky aktívne: kyselina vínna kyselina fumarová kyselina jantárová kyselina citrónová.
Kyslosť substitučných derivátov karboxylových kyselín závisí: od polohy substituenta vzhľadom na karboxylovú skupinu od počtu halogénov na uhlíkovom reťazci karboxylovej kyseliny len od dĺžky uhlíkového reťazca od charakteru substituenta.
Najsilnejšia bude kyselina: 3-chlórbutánová 2,2-dichlórbutánová trichlóroctová trifluóroctová.
Kyselina mliečna: je bezfarebná kvapalina má v molekule chirálny uhlík vzniká pri kvasení kapusty pri nadmernej fyzickej záťaži sa vytvára vo svaloch a je považovaná za príčinu „svalovice“.
Anión CH3-COO- je: acyl acetyl acetát pyruvát.
Funkčným derivátom kyseliny uhličitej je: guanidín fosgén močovina kyselina močová.
Funkčné deriváty karboxylových kyselín vznikajú reakciou: karboxylovej kyseliny s PCl3 alebo s PCl5 karboxylovej kyseliny s alkoholom v kyslom prostredí anhydridu karboxylovej kyseliny s vodou
acylchloridu s aldehydom.
O reaktivite funkčných derivátov karboxylových kyselín platí: amid je reaktívnejší ako ester anhydrid je reaktívnejší ako amid chloridy sú najreaktívnejšie a pri reakcii s alkoholmi nie je potrebný katalyzátor karboxylové kyseliny sú reaktívnejšie ako ich funkčné deriváty.
O esteroch karboxylových kyselín môžeme povedať: všetky sú vo vode dobre rozpustné, lebo tvoria vodíkové väzby medzi estery patria aj lipidy používajú sa v potravinárstve ako esencie, napríklad rumová, hrušková alebo ananásová ester kyseliny metakrylovej a metanolu sa používa na výrobu plexiskla.
Vyberte reakcie vzniku esteru karboxylových kyselín: karboxylová kyselina s amoniakom chlorid karboxylovej kyseliny s alkoholom anhydrid karboxylovej kyseliny s alkoholom tioester karboxylovej kyseliny s fenolom.
Vyberte správne tvrdenie: chloridy a anhydridy karboxylových kyselín sú reaktívnejšie ako karboxylové kyseliny esterifikácia chloridov a anhydridov karboxylových kyselín prebieha bez katalyzátora zásaditou hydrolýzou esterov vzniká karboxylová kyselina a alkohol zásaditou hydrolýzou vyšších mastných (karboxylových) kyselín vzniká mydlo.
Ako liečivá sa používajú: hydroxyderivát kyseliny salicylovej, ktorý má antipyretické účinky salicylamid, ktorý pôsobí ako analgetikum na CNS chlorid kyseliny salicylovej, ktorý pôsobí ako analgetikum kyselina p-aminosalicylová, ktorá sa používa pri liečbe tuberkulózy.
Vnútorný anhydrid vzniká: z dvoch molekúl kyseliny mravčej z jednej molekuly kyseliny maleínovej z jednej molekuly kyseliny tereftálovej z jednej molekuly kyseliny jantárovej.
1 mol anhydridu karboxylovej kyseliny vznikne z: 2 molov kyseliny ftalovej 2 molov kyseliny etánovej 1 molu kyseliny malónovej 2 molov kyseliny adipovej.
Kyselina p-aminobenzoová: je súčasťou vitamínu kyseliny listovej pôsobí na regeneráciu a syntézu červených krviniek je rastovým faktorom niektorých mikroorganizmov podporuje tvorbu a ukladanie lipidov do tukových tkanív.
Šťaveľan vápenatý: má vzorec (COOH)2Ca je zložkou obličkových kameňov má vzorec Ca(COO)2 je ester kyseliny šťaveľovej.
O kyseline šťaveľovej neplatí: vzniká oxidáciou metántiolu redukciou dáva 1,2-etándiol je biela kryštalická látka neobsahuje chirálny uhlík.
Kyselinu mravčiu a octovú rozlíšime: Biuretovou reakciou jodoformovou reakciou reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina mravčia reakciou s oxidačným činidlom, lebo redukčné účinky má len kyselina octová.
Všeobecný vzorec R–CO–O–CO–R zodpovedá: esteru diketónu anhydridu organickému peroxidu.
Adíciou vody na kyselinu akrylovú vzniká kyselina: jablčná mliečna pyrohroznová 2-hydroxypropánová.
Karboxylovú kyselinu obvykle pripravíme: kyslou hydrolýzou esterov oxidáciou primárneho alkoholu do druhého stupňa hydrolýzou triacylglycerolu v kyslom prostredí oxidáciou ketónov.
Kyselina etánová: vzniká v prírode kvasením sacharidov priemyselne sa vyrába oxidáciou butánu v prítomnosti katalyzátora bezvodá (100%) tuhne pri 16°C na látku podobnú ľadu, preto sa koncentrovaná kyselina octová nazýva „ľadová“ v laboratórnych podmienkach sa pripravuje redukciou acetaldehydu.
Dekarboxyláciou kyseliny: ftalovej vzniká fenol šťaveľovej vzniká kyselina metánová acetoctovej vzniká kyselina octová malónovej vzniká propánová.
Vyberte dvojsýtne karboxylové kyseliny a ich substitučné deriváty: kyselina malónová kyselina oxáloctová kyselina fumarová kyselina valérová.
Ako nukleofilná substitúcia prebieha reakcia karboxylových kyselín s: PCl5 za vzniku chloridov karboxylových kyselín, resp. acylchloridov NH3 za vzniku amóniových solí NH3 za vzniku amidov alkalickými hydroxidmi za vzniku esterov.
Vyberte reakcie prípravy funkčných derivátov karboxylových kyselín: CH3COOH + CH3COOH HOOC-CH2-CH2-COOH + CH3-OH redukcia HOOC-CH2-CH2-COOH na HOOC-CH2-CH2-CH2-OH dekarboxylácia kyseliny ftalovej na benzoovú.
Heterocyklické zlúčeniny: sú cyklické zlúčeniny, ktoré majú v molekule nahradený aspoň jeden atóm vodíka dusíkom, kyslíkom alebo sírou majú v cykle nahradený aspoň jeden atóm uhlíka iným heteroatómom, najčastejšie dusíkom, kyslíkom alebo sírou sa používajú ako herbicídy a insekticídy môžu obsahovať v molekule okrem uhlíka aj atómy kremíka, pretože kremík má tiež schopnosť tvoriť reťaze.
Heterocykly majú význam ako: stavebné jednotky nukleových kyselín súčasť bielkovín, vitamínov, alkaloidov súčasť fosfolipidov surovina pre farmaceutický priemysel.
O vlastnostiach heterocyklov neplatí: musia mať v cykle najmenej tri atómy a najviac šesť
závisia len od charakteru heteroatómu
vzhľadom na prítomnosť heteroatómu majú všetky výraznejší aromatický charakter ako benzén
závisia od charakteru heteroatómu, veľkosti a charakteru cyklu .
Pre heterocykly platí: heterocykly, ktoré obsahujú v molekule dusík, majú vlastnosti amínov ako cyklické étery môžeme označiť heterocykly s kyslíkom ako heteroatómom všetky hetrocykly majú zásadité vlastnosti nemôžu byť nasýtené a nenasýtené.
Medzi päťčlánkové heterocykly s jedným heteroatómom patrí: tiazol pyrol imidazol tiofén.
Aromatický charakter heterocyklických zlúčenín: vzniká iba vtedy, ak počet π delokalizovaných elektrónov v cykle zodpovedá Hückelovmu pravidlu (4n+2)πe- vzniká vždy tak, že heteroatóm zapojí do konjugácie svoj voľný elektrónový pár furánu, tiofénu a pyrolu je rovnaký
klesá v poradí tiofén > pyrol > furán
.
Pyrol je súčasťou:
hemoglobínu a chlorofylu bilirubínu a žlčových kyselín žlčových farbív vitamínu B12.
Žlčové farbivá: vznikajú rozkladom hemoglobínu sú základom pre vznik žlčových kyselín majú v molekule 4 furánové jadrá obsahujú pyrolové jadrá.
Dva rovnaké heteroatómy obsahuje: tiofén imidazol tiazol oxirán.
K derivátom pyrolu nepatrí: bilirubín chlorofyl myoglobín kyselina cholová.
Pyrol nie je súčasťou molekuly: indolu purínu tryptofánu porfínu.
Pyrolové jadrá sú súčasťou molekuly: hemoglobínu vitamínu B12 žlčových kyselín kyseliny močovej.
Substitúcie elektrofilné: spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu najľahšie prebiehajú na tioféne spomedzi tiofénu, furánu a pyrolu takmer vôbec neprebiehajú na furáne prebiehajú tak, že na tiofén sa substituent naväzuje hlavne do polohy 2 na heterocykloch neprebiehajú.
Pyrolidín: vzniká hydrogenáciou pyrolu vzniká oxidáciou pyrolu má v molekule dva heteroatómy má aromatický charakter.
O pyrole a pyridíne platí: majú zásadité vlastnosti líšia sa vznikom aromatického charakteru majú odlišné acidobázické vlastnosti pyridín je zásaditý.
O pyridíne platí: voľný elektrónový pár sa nezapája do konjugácie aromatický charakter vzniká tak, že päť nespárených elektrónov 5-ich atómov uhlíka a jeden nespárený elektrón atómu dusíka vytvárajú delokalizovaný oblak do delokalizácie π-elektrónov sa z atómu dusíka zapája voľný elektrónový pár, preto sa zvyšuje elektrónová hustota a prejavuje sa zásaditý charakter elektrofilné substitučné reakcie na pyridíne prebiehajú ľahšie ako na benzéne.
Heteroatóm pyridínu môže svojím voľným elektrónovým párom reagovať: s alkylhalogenidmi s alkalickými hydroxidmi a vytvára sodné alebo draselné soli s halogenidmi karboxylových kyselín s aniónmi kyselín za vzniku pyridíniových solí.
Pyridín: na rozdiel od pyrolu má zásaditý charakter dehydrogenáciou dáva piperidín ľahko sa oxiduje hydrogenáciou dáva piperidín.
Kyselina nikotínová: je derivátom pyrimidínu v organizme sa mení na nikotínamid je známa ako niacín môže vznikať v organizme aj z tryptofánu, ak je dostatok vitamínu B1, B2 a B6.
Pyridín: reaguje s kyselinami za vzniku solí redukciou dáva piperidín nie je súčasťou izochinolínu obsahuje v molekule dva atómy dusíka.
Vyberte molekuly, ktoré obsahujú kyslík: pyrol pyridín pyrán porfín.
Kyselina barbitúrová je derivátom: pyridínu piperidínu pyrimidínu pyrolu.
Kyselina barbitúrová vzniká: reakciou kyseliny maleínovej a močoviny reakciou kyseliny malónovej a močoviny oxidáciou pyrimidínu redukciou tymínu.
Katalytická hydrogenácia prebieha najľahšie na: tioféne furáne pyrole pyrolidíne.
Hydrogenáciou: furánu vzniká tetrahydrogénfurán tiofénu vzniká tetratiofén pyrolu vzniká piperidín
zaniká aromatický charakter heterocyklu.
O heterocykloch platí: pyridín je šesťčlánkový heterocyklus s dvoma atómami dusíka v molekule uracil, cytozín a tymín sú deriváty pyrimidínu kyselina nikotínová a nikotínamid sú deriváty pyrolu kyselina barbitúrová vzniká kondenzáciou kyseliny malónovej a močoviny.
Dva kondenzované cykly v molekule obsahuje: kyselina močová a kofeín adenín a guanidín adenín a guanín cytozín a kyselina barbitúrová.
Tautomérne formy tvorí: tymín uracil pyridín kyselina močová.
Päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: majú v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp2 alebo sp3 majú v molekule len atómy uhlíka v hybridizácii sp2 preto sú rovinnými útvarmi s väzbovými uhlami 120° nemôžu mať aromatický charakter sú napríklad pyrol, tiofén, furán.
Síru ako heteroatóm obsahuje: furán tiazol tiofén imidazol.
Vyberte správne tvrdenie: od pyrazolu a tiazolu sú odvodené niektoré liečivá, ktoré tlmia bolesť a znižujú teplotu od tiazolu sú odvodené penicilíny, sulfónamidy a tiamín pyrazol je súčasťou vitamínu H a histidínu pyrazol obsahuje v molekule jeden atóm kyslíka a jeden atóm dusíka.
Šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny s jedným heteroatómom: všetky majú ako heteroatóm dusík sú napríklad 2H-pyrán, 4H-pyrán a pyridín väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp väčšina má v molekule atómy uhlíka v hybridizácii sp2.
Kyselina močová: vzniká u človeka ako produkt rozpadu pyrimidínových látok je dobre rozpustná vo vode je hlavnou zložkou moču je konečným produktom látkovej premeny purínových látok u človeka.
O kyseline močovej a močovine platí: líšia sa rozpustnosťou vo vode kyselina močová môže kryštalizovať v kĺboch močovina je hlavnou zložkou moču obidve vznikajú rozkladom purínových látok.
Alkaloidy: sú prírodné látky zásaditého charakteru všetky vyvolávajú halucinácie sú analeptiká pôsobiace na CNS sú aj kofeín, teofylín, teobromín.
Alkaloidy sa používajú: kodeín, ktorý patrí medzi ópiové alkaloidy, tlmí kašeľ ako analeptiká, stimulujú centrálnu nervovú sústavu kofeín a morfín tlmia bolesť nikotín tlmí bolesť hlavy.
K alkaloidom s cyklom tropánu patrí: kofeín atropín kodeín kokaín.
Chinolínový alebo izochinolínový cyklus neobsahuje: kodeín morfín nikotín teobromín.
Kyselina lysergová je derivátom: pyridínu indolu chinolínu pyrolidínu.
Kofeín a teobromín sú derivátmi: indolu piperidínu pyridínu purínu.
Kodeín je derivátom: indolu purínu izochinolínu tropánu.
Základná stavebná jednotka makromolekulovej látky: je pravidelne sa opakujúca časť makromolekuly, ktorá má rovnaké chemické zloženie najjednoduchšie zoskupenie atómov, ktoré sa pravidelne opakuje polyetylénového typu je totožná so štruktúrnou jednotkou je molekula, ktorá obsahuje dvojitú väzbu alebo dve reaktívne charakteristické skupiny.
Základná stavebná jednotka: polypropylénu je -[CH2-CH(CH3)]- polyterpénu je -[CH2-C(CH3)=CH-CH2]- musí byť vždy totožná so štruktúrnou jednotkou polyetylénu je -[CH3-CH2]-.
Štruktúrna jednotka: je časť makromolekuly s rovnakým chemickým zložením predstavuje najjednoduchšie usporiadanie stavebných jednotiek, ktoré sa pravidelne opakuje je napríklad typu -[ A-B-C ]- je len taká molekula, ktorá má násobnú väzbu.
Polymerizácia: je reakcia dvoch rovnakých monomérov s násobnou väzbou môže byť radikálová alebo iónová má adično-eliminačný mechanizmus je napríklad príprava polystyrénu.
Polykondenzácia: prebieha stupňovitým spôsobom má adično-eliminačný mechanizmus je reakcia prípravy polyamidov môže byť aj reťazová.
Syntetický kaučuk sa vyrába: polymerizáciou but-1,3-diénu alebo jeho derivátov polykondenzáciou izoprénu a chloroprénu kopolymerizáciou butadiénu a styrénu kopolymerizáciou but-1,3-diénu a kyseliny adipovej.
Polyadícia je reakcia: dvoch monomérov s reaktívnymi charakteristickými skupinami, z ktorých jedna je donorom a druhá akceptorom katiónu vodíka len radikálová vzniku polystyrénu vzniku polyuretánu.
Fenoplasty, bakelity sa pripravujú: z fenolu a močoviny z fenolu a metanalu z formaldehydu a tiomočoviny z formaldehydu a fenolu.
Aminoplasty sa pripravujú:
polykondenzáciou diamidu kyseliny uhličitej a formaldehydu polyadíciou kyseliny močovej a formaldehydu polymerizáciou močoviny a metanalu kopolymerizáciou formaldehydu a butadiénu.
Sacharidy: sú zložené len z atómov uhlíka, vodíka a kyslíka v molekule obsahujú atómy uhlíka, vodíka, kyslíka a dusíka sú hydroxyaldehydy alebo hydroxyketóny obsahujú v molekulách ako heteroatómy síru alebo fosfor.
O význame sacharidov neplatí: sú súčasťou rastlinných a živočíšnych tiel tvoria zásobné látky v organizme v organizme sa nemôžu metabolizovať na iné látky dôležité pre organizmus sú neutrálnou zložkou nukleových kyselín.
Pre sacharidy platí: v prírode vznikajú fotosyntézou cyklické môžeme považovať aj za heterocykly delíme ich podľa počtu monosacharidových jednotiek na monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy všetky monosacharidy a oligosacharidy majú sladkú chuť.
Monosacharidy: môžu mať v molekule 3 až 9 atómov uhlíka pri hydrolýze sa štiepia na jednoduchšie cukry pri hydrolýze sa už nemôžu štiepiť na jednoduchšie sacharidy takmer všetky majú sladkú chuť.
O monosacharidoch môžeme povedať: sú to biele kryštalické látky dobre rozpustné vo vode vo vode disociujú sú dobre rozpustné vo vode, lebo s vodou netvoria vodíkové väzby pri zvýšenej teplote v prostredí minerálnej kyseliny hydrolyzujú na CO2 a H2O.
Viac ako jeden chirálny atóm uhlíka sa nachádza v molekule: aldotriózy ketotriózy ketohexózy galaktózy.
D-glukóza a L-glukóza sa líšia: počtom chirálnych atómov uhlíka v molekule len polohou hydroxylovej skupiny na druhom atóme uhlíka polohou hydroxylovej skupiny na poslednom chirálnom atóme uhlíka smerom otáčania roviny polarizovaného svetla.
Aldóza, ktorá má v molekule dve –OH skupiny: oxidáciou poskytuje kyselinu glycerovú redukciou dáva glycerol sa nazýva etylénglykol sa nazýva aldodióza.
Redukciou monosacharidu vznikajú: viacsýtne alkoholy poloacetály látky, ktoré nereagujú so Schiffovým činidlom napríklad ribitol, glucitol alebo galaktitol.
Cyklické formy monosacharidov vznikajú z ich necyklických foriem: vplyvom ultrafialového žiarenia intramolekulovou poloacetálovou reakciou intramolekulovou esterifikáciou reakciou –OH skupiny na poslednom chirálnom uhlíku s karbonylovou skupinou.
Rovnaká priestorová orientácia poloacetálového hydroxylu a hydroxylu na poslednom chirálnom uhlíku umožňuje vznik: α-D-glukopyranózy α-L-glukopyranózy β-D-glukopyranózy β-L-glukopyranózy.
Anoméry: sú optické izoméry sú látky, ktoré stáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava sú látky, ktoré stáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol len doľava sú látky, ktoré nestáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava.
Anoméry: sú optické izoméry, lebo otáčajú rovinu polarizovaného svetla o rovnaký uhol doľava alebo doprava sú opticky aktívne, ale nie sú optické izoméry
líšia sa polohou poloacetálového hydroxylu na danom atóme uhlíka nie sú opticky aktívne.
Kyselina glukárová: má v molekule dve aldehydové skupiny má v molekule jednu aldehydovú a jednu karboxylovú skupinu má v molekule dve karboxylové skupiny vzniká pôsobením silných oxidačných činidiel na glukózu.
Kyselina glukónová: je produkt oxidácie glukózy silnými oxidačnými činidlami vzniká už miernou oxidáciou glukózy vzniká len v prítomnosti enzýmu nemá chirálny uhlík.
Aldárová kyselina môže vzniknúť: pôsobením veľmi silných oxidačných činidiel na aldohexózu len pôsobením redukčných činidiel v prítomnosti enzýmov len pôsobením oxidačných činidiel v prítomnosti enzýmov nemôže vzniknúť z glukózy.
Cyklická forma monosacharidov je: glykozid ester acetál poloacetál.
Glucitol: je polyalkohol vzniká redukciou glukózy alebo fruktózy má v molekule len jednu karbonylovú skupinu nemá redukčné účinky.
Ribitol a galaktitol : patria medzi hydroxyderiváty vzniknú oxidáciou príslušných monosacharidov pôsobením bežných oxidačných činidiel sú produkty redukcie ribózy a galaktózy oxidáciou do druhého stupňa poskytujú príslušné kyseliny.
Manitol vzniká: redukciou maltózy hydrolýzou maltózy redukciou manózy oxidáciou manózy.
Fruktóza dáva pozitívnu reakciu: s Molischovým činidlom nitrochrómovú s Fehlingovým činidlom s brómovou vodou.
Prítomnosť monosacharidu vo vzorke dokážeme: roztokom jódu zmesou kyseliny HNO3 a K2CrO4 Fehlingovým alebo Tollensovým činidlom jodoformovou reakciou.
Prítomnosť všetkých/akýchkoľvek sacharidov v analyzovanej vzorke sa dokáže: Selivanovým činidlom jódovou tinktúrou Molischovým činidlom biuretovou reakciou.
Polysacharidy vo vzorke dokážeme: Fehlingovým činidlom Molischovým činidlom reakciou s roztokom jódu roztokom KMnO4.
Redukujúce sacharidy odlíšime od neredukujúcich: Fehlingovým činidlom Tollensovým činidlom nitrochrómovou reakciou reakciou s roztokom jódu.
Glukózu v moči dokážeme: Selivanovým činidlom Molischovým činidlom Fehlingovým činidlom Tollensovým činidlom.
Cyklická forma glukózy sa prejaví: zmenou rozpustnosti monosacharidu tým, že s Fehlingovým činidlom reaguje až pri vyššej teplote zmenou optickej aktivity tým, že netvorí O-glykozidové väzby.
Z glukózy v glykolýze môže vzniknúť: glukóza-6-fosfát fruktóza-1,6-bisfosfát glucitol O-glykozidová väzba
.
Esterifikáciou glukózy vzniká: len glukóza-1-fosfát len glukóza-6-fosfát podľa podmienok reakcie glukóza-1,6-bisfosfát fosfoesterová väzba na ľubovoľnom atóme uhlíka glukózy.
L-glukóza: má –OH skupinu na poslednom chirálnom uhlíku vľavo je fyziologicky dôležitý monosacharid pre ľudský organizmus pri cukrovke sa nachádza aj v moči pacienta je pravotočivá forma glukózy.
Ribóza a deoxyribóza sa líšia: typom karbonylovej skupiny
tým, že deoxyribóza obsahuje keto-skupinu a ribóza je aldopentóza
len tým, že deoxyribóza, na rozdiel od ribózy, nemá na druhom atóme uhlíka v molekule –OH skupinu prítomnosťou kyslíka na druhom atóme monosacharidu ribózy
.
α-D-fruktóza-6-fosfát: vzniká esterifikáciou fruktózy fosfánom vzniká reakciou hydroxylu na šiestom atóme uhlíka fruktózy a kyseliny fosforečnej nevzniká, pretože na šiestom atóme uhlíka nie je naviazaný poloacetálový hydroxyl vzniká esterifikáciou primárnej –OH skupiny na šiestom atóme uhlíka fruktózy kyselinou H3PO4.
Vyberte správne tvrdenie: esterifikácia môže prebiehať len na poloacetálovom hydroxyle monosacharidu v molekule glukózy sa môže esterifikovať poloacetálový hydroxyl alebo primárny hydroxyl na šiestom uhlíku esterifikovať sa môže vždy len jedna –OH skupina v molekule monosacharidu glyceraldehyd sa nemôže esterifikovať.
Glykozidy môžu vznikať: reakciou každého sacharidu s alkoholom reakciou medzi dvomi monosacharidmi reakciou ľubovoľného primárneho hydroxylu s alkoholom len reakciou poloacetálového hydroxylu s alkoholom.
Glykozidová väzba: môže vzniknúť medzi poloacetálovým hydroxylom a –OH skupinou alkoholu môže vzniknúť medzi poloacetálovým hydroxylom jedného monosacharidu a poloacetálovým alebo primárnym hydroxylom druhého monosacharidu je kovalentná väzba a pri jej vzniku sa uvoľňuje molekula vody je koordinačná, čiže donorno-akceptorná väzba.
Propyl-β-D-glukopyranozid vznikne: reakciou propanolu a β-D-glukopyranózy reakciou poloacetálového hydroxylu glukózy v polohe β a –OH skupiny propanolu neutralizáciou propanolu s kyselinou glukónovou propanol nemôže reagovať s glukózou, lebo nemá poloacetálový hydroxyl.
O sacharóze môžeme povedať: nazýva sa repný cukor a je to najsladší sacharid má v molekule glykozidovú väzbu, ktorá vznikla naviazaním poloacetálového hydroxylu glukózy s primárnym hydroxylom na druhom atóme uhlíka fruktózy má v molekule glykozidovú väzbu, ktorá vznikla naviazaním poloacetálového hydroxylu glukózy s poloacetálovým hydroxylom na druhom atóme uhlíka fruktózy typ glykozidovej väzby sacharózy je α1→β2.
O ribóze platí: je súčasť DNA je ketopentóza nachádza sa v ATP je medziprodukt glykolýzy.
Mliečny cukor je: redukujúci disacharid galaktóza aldohexóza laktóza.
Redukujúce vlastnosti má: hydrolyzát škrobu laktóza maltáza sacharóza.
Sacharóza je neredukujúci disacharid preto, lebo: glykozidová väzba vznikla medzi dvomi poloacetálovými hydroxylmi nemá v molekule voľný poloacetálový hydroxyl nereaguje s Fehlingovým činidlom nemôže tvoriť estery.
Pri reakcii glukózy s Fehlingovým činidlom: sa glukóza redukuje katión meďnatý sa redukuje na katión meďný vzniká červená zrazenina Cu2O sa meď oxiduje.
Podstatou dôkazu prítomnosti glukózy Fehlingovým činidlom je: že glukóza sa oxiduje katión meďnatý sa oxiduje katión meďnatý sa redukuje poloacetálový hydroxyl sa redukuje.
Dihydroxyacetón: je najjednoduchšia ketóza oxiduje sa na kyselinu glycerovú vzniká v organizme pri glykolýze vzniká oxidáciou glycerolu na sekundárnom uhlíku.
Maltóza: je glukopyranozyl-glukopyranóza sa skladá z dvoch molekúl α-D-glukopyranózy naviazaných väzbou α(1→4) je sladový cukor a vzniká štiepením škrobu amylázou sa skladá z galaktopyranózy a glukopyranózy.
Maltóza: je neredukujúci disacharid, lebo nemá voľný poloacetálový hydroxyl v molekule má glykozidovú väzbu α(1→4), preto má voľný poloacetálový hydroxyl je redukujúci monosacharid je redukujúci disacharid.
Mliečny cukor: má rovnaké zloženie ako maltóza, líši sa len typom glykozidovej väzby je zložený z β-D-galaktopyranózy a α-D-glukopyranózy má v molekule väzbu α(1→4) a β(1→4) má v molekule väzbu β(1→4).
O laktóze platí: v molekule má voľný poloacetálový hydroxyl, preto je redukujúci disacharid je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu glykozidová väzba β(1→4) je príčinou, že nemá redukčné účinky pôsobením maltázy sa štiepi na glukózu a galaktózu.
Vyberte správne tvrdenie o disacharidoch: sú biele kryštalické látky dobre rozpustné vo vode maltóza je najsladší disacharid laktóza a maltóza sú redukujúce disacharidy, lebo v molekule majú voľný poloacetálový hydroxyl vo vodnom roztoku disociujú na monosacharidy.
Škrob: je polysacharid rastlinného pôvodu skladá sa z amylózy a amylopektínu obsahuje glykozidové väzby α(1→4) a β(1→4) obsahuje glykozidové väzby α(1→4) a α(1→6).
Škrob, celulóza a glykogén: sa líšia len miestom výskytu nelíšia sa zložením líšia sa typom glykozidovej väzby všetky obsahujú glykozidové väzby α(1→4) a α(1→6).
Škrob a glykogén: sú zložené z α-D-glukofuranózy obsahujú glykozidové väzby α(1→4) a α(1→6) sa líšia výskytom, škrob je rastlinný polysacharid a glykogén je živočíšneho pôvodu sa líšia rozpustnosťou vo vode.
Vyberte správne tvrdenie: glykogén a amylopektín sa z chemického hľadiska líšia len počtom glykozidových väzieb α(1→6) amylopektín a glykogén sú vetvené, na rozdiel od celulózy a amylózy na rozdiel od glykogénu amylopektín má sladkú chuť glykogén je redukujúci sacharid.
Vyberte, čo neplatí: amylóza obsahuje glykozidové väzby len typu α(1→4) amylopektín sa od glykogénu z chemického hľadiska líši iba počtom väzieb α(1→6) glykogén a celulóza majú rovnaké vlastnosti, lebo obsahujú väzby α(1→4) a β(1→6) glykogén je silne rozvetvený.
Glykogén: je polysacharid živočíšneho pôvodu je zásobná látka a ukladá sa v tukových tkanivách môže byť svalový a pečeňový sa nachádza aj v niektorých rastlinách.
Maltóza: v ľudskom organizme vzniká zo škrobu pôsobením amylázy vzniká oxidáciou manitolu maltázou sa štiepi na oxid uhličitý, vodu a energiu je redukujúci disacharid.
Celulóza na rozdiel od škrobu: je rozpustná vo vode obsahuje glykozidové väzby β(1→4) je pre človeka nestráviteľná, lebo amyláza štiepi len α-glykozidové väzby možno ju dokázať roztokom jódu.
Pre polysacharidy platí: glykogén na rozdiel od škrobu a celulózy dokážeme Fehlingovým činidlom polysacharidy nemajú redukčné účinky nemajú sladkú chuť glykogén je zásobná látka živočíchov.
Derivátom sacharidu je: manitol kyselina glutárová kyselina glukárová sacharóza.
Glukóza z disacharidov a polysacharidov môže vzniknúť: redukciou hydrolýzou v kyslom prostredí hydrolýzou v prítomnosti enzýmu disacharidázy resp. amylázy a disacharidázy pôsobením trypsínu.
V živočíšnom organizme sa netvorí: arabinóza laktóza ribóza celulóza.
O celulóze platí: je lineárny polysacharid vo vode tvorí koloidný roztok je najrozšírenejší polysacharid v biosfére využíva sa na výrobu viskózového hodvábu.
V metabolizme sacharidov má dôležitú úlohu: tiamín pyridoxín retinol vitamín K.
Oxidáciou monosacharidu: v prítomnosti enzýmov vznikajú urónové kyseliny pôsobením silných oxidačných činidiel vznikajú aldárové kyseliny vznikajú aldónové kyseliny sa štiepi uhlíkový reťazec a vznikajú nižšie aldehydy a ketóny.
Sacharóza: sa skladá z α-D-glukopyranózy a β-D-fruktofuranózy je neredukujúci disacharid lebo v molekule nemá poloacetálový hydroxyl je redukujúci disacharid lebo glykozidová väzba vznikla medzi poloacetálovým hydroxylom glukózy a poloacetálovým hydroxylom fruktózy ani po hydrolýze nedáva pozitívnu reakciu s Fehlingovým činidlom.
Acylglyceroly sú: estery vyšších karboxylových kyselín a terciárneho alkoholu estery vyšších karboxylových kyselín a trojsýtneho alkoholu étery vyšších karboxylových kyselín étery vyšších karboxylových kyselín a jednosýtnych alkoholov s dlhým uhlíkovým reťazcom.
Medzi funkcie lipidov v organizme nepatrí: sú zdrojom energie a zásobnou látkou zabezpečujú tepelnú izoláciu a vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolárne látky ako B – vitamíny obaľujú nervové vlákna a tvoria bunkové membrány sú súčasťou jadrovej RNA.
O jednoduchých lipidoch platí: obsahujú esterovo viazanú glukózu obsahujú väzbu -O-CO- môžu obsahovať zvyšok H3PO4 sú prijímané v potrave v podobe acylglycerolov.
Lipidy v organizme človeka: sú súčasťou bunkových membrán vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú nepolárne látky, ako napríklad vitamíny a liečivá sa zúčastňujú na proteosyntéze triacylglyceroly sa štiepia pôsobením lipázy na glycerol a mastné kyseliny.
Zložené (komplexné) lipidy delíme podľa zloženia na: fosfolipidy glykolipidy živočíšne a rastlinné tuhé a kvapalné.
Podľa obsahu alkoholovej zložky jednoduché lipidy delíme na: acylglyceroly vosky tuky oleje.
Súčasťou lipidov môžu byť karboxylové kyseliny, ktoré: majú lineárny alebo rozvetvený reťazec majú v molekule párny počet atómov uhlíka sú jednosýtne sú nasýtené a nenasýtené.
Medzi nenasýtené mastné kyseliny patrí kyselina: linolová arachová maslová olejová.
Neesenciálne mastné kyseliny sú: kyselina arachidónová kyselina asparágová kyselina steárová kyselina palmitová.
Vyberte ktorá mastná kyselina je esenciálna pre človeka: C17H31COOH C17H29COOH C15H31COOH C18H30O2.
Dve a viac dvojitých väzieb v molekule má kyselina: olejová linolénová arachidónová elaidová.
Vyberte esenciálne mastné kyseliny: CH3–(CH2)7 –CH=CH–(CH2)7–COOH CH3–(CH2)4–CH=CH–CH2–CH=CH–(CH2)7–COOH CH3–CH2 –CH=CH–CH2–CH=CH–CH2–CH=CH–(CH2)7–COOH CH3–CH2 –CH=CH–CH(CH3)–CH=C(CH3)–CH(CH3)–CH=CH–(CH2)7–COOH.
O vlastnostiach lipidov platí: sú hydrofóbne v studenej vode sú nerozpustné, ale v teplej vode sa rozpúšťajú nemusíme ich prijímať v potrave, lebo náš organizmus si ich vie všetky vytvoriť vo vode sú nerozpustné, môžu tvoriť micely.
Estery vyšších karboxylových kyselín a glycerolu: sú štiepené amylázou majú konzistenciu, ktorá závisí od pomeru nasýtených a nenasýtených vyšších karboxylových kyselín sú súčasťou steroidov môžu byť v organizme enzýmovo rozložené na svoje zložky.
Teplota topenia lipidov: závisí len od dĺžky reťazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny závisí len od počtu nenasýtených väzieb v molekule závisí od dĺžky reťazca esterifikovanej karboxylovej kyseliny a od počtu nenasýtených väzieb v jej molekule je tým nižšia, čím je reťazec karboxylových kyselín kratší a čím má viac nenasýtených väzieb v molekule.
O mastných kyselinách platí, že sú to: všetky karboxylové kyseliny, ktoré sú nerozpustné vo vode nerozvetvené karboxylové kyseliny, ktoré majú aspoň 16 atómov uhlíka a párny počet uhlíkov nerozvetvené karboxylové kyseliny s minimálne šestnástimi atómami uhlíka v molekule aromatické karboxylové kyseliny.
Esenciálne mastné kyseliny: si organizmus vie vytvoriť dehydrogenáciou nasýtených karboxylových kyselín a nemusíme ich prijímať v potrave majú v molekule aromatický kruh alebo heterocyklus majú v molekule dve a viac dvojitých väzieb sú dôležité pri metabolizme nasýtených mastných kyselín a cholesterolu.
Úplnou hydrogenáciou kyseliny C19H31COOH vznikne: kyselina olejová kyselina linolová kyselina arachová nasýtený uhľovodík.
Reakciou C17H29COOH + 2 H2 vzniká: kyselina linolová kyselina olejová kyselina oktadecénová nasýtená mastná kyselina.
O lipidoch platí: nenasýtené karboxylové kyseliny v molekulách nestužených lipidov sú cis- izoméry pri čiastočnom stužovaní lipidov vznikajú trans- izoméry mastných kyselín oleje lisované za studena nie sú vhodné na fritovanie tie, ktoré obsahujú vysoké percento nenasýtených mastných kyselín sú termostabilné.
Acylglyceroly: môžu byť mono-, di-, tri-acylglyceroly sú jednoduché, ak v molekule obsahujú len nasýtené mastné kyseliny sú zmiešané ak je glycerol esterifikovaný aspoň dvomi rôznymi mastnými kyselinami obsahujú v molekule okrem vyššej karboxylovej kyseliny aj jednosýtny alkohol s dlhým uhlíkovým reťazcom.
V molekule jednoduchého lipidu sa nachádza väzba: karboxyfosfoesterová esterová O-glykozidová peptidová.
Triacylglycerol: obsahuje v molekule tri karboxylové kyseliny viazané na terciárny alkohol má karboxylové kyseliny viazané karboxyesterovými väzbami má v molekule aj fosfoesterovú väzbu je 1,2,3-propántriol.
Zlúčenina 2-stearylglycerol: monoacylglycerol sa skladá zo stearylalkoholu a glycerolu
je glycerol esterifikovaný na dvoch atómoch uhlíka
je glycerol, ktorý má esterifikovanú hydroxylovú skupinu na sekundárnom uhlíku
.
Acylglyceroly vo svojej molekule môžu mať: esterifikovanú jednu, dve alebo všetky tri hydroxylové skupiny
esterifikované len primárne hydroxylové skupiny
rovnaké alebo rôzne acyly vyšších karboxylových kyselín
len acyly nasýtených mastných kyselín
.
Jednoduché lipidy:
obsahujú okrem alkoholovej zložky aj glycerol
v molekule obsahujú len alkoholovú zložku a zložku vyššej karboxylovej kyseliny
sú napríklad vosky
sú aj acylcholesteroly, pričom acyly pochádzajú z vyšších karboxylových kyselín
.
Esterové väzby v molekule triacylglycerolu sa štiepia: hydrolýzou v prítomnosti lipázy oxidáciou v prítomnosti oxidoreduktázy kyslou alebo zásaditou hydrolýzou dekarboxyláciou.
Starnutie lipidov: je oxidácia nenasýtených väzieb v molekule lipidu je dej, pri ktorom sa oxidujú dvojité väzby v uhlíkových reťazcoch lipidu, pričom vznikajú nižšie aldehydy a ketóny sa nazýva aj žltnutie lipidov, lebo vzniknuté aldehydy a ketóny majú žltú farbu a zapáchajú nespôsobujú aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí.
Vyberte, ako chránime lipidy pred starnutím: pridaním antioxidantov, napríklad vitamínu A, E alebo β-karoténu len znížením teploty a ochrannou dusíkovou atmosférou katalytickou hydrogenáciou rastlinných olejov adíciou vodíka na nenasýtené väzby v molekule lipidu.
Stužovanie lipidov: je katalytická dehydrogenácia olejov je radikálová substitúcia prebieha stupňovitým spôsobom znehodnocuje biologickú hodnotu rastlinných olejov.
Hydrolýza triacylglycerolov: je opakom neutralizácie glycerolu prebieha v kyslom prostredí a je opakom esterifikácie môže byť kyslá alebo zásaditá v organizme prebieha len zásaditá hydrolýza.
Pre hydrolýzu lipidov platí: v kyslom prostredí vznikne glycerol a mastná kyselina v zásaditom prostredí vznikne soľ glycerolu a mastná kyselina v prítomnosti NaOH vznikne sodná soľ karboxylovej kyseliny a alkohol v zásaditom prostredí sa nazýva zmydelňovanie.
Mydlo je napr: palmitan sodný octan draselný všetky sodné soli karboxylových kyselín
CH3-(CH2)16-COONa.
Pracie účinky mydla sú založené: na prítomnosti polárnej a nepolárnej časti molekuly palmitanu sodného na tom, že hydrofóbna časť molekuly mydla sa orientuje do nepolárnej štruktúry nečistoty na tom, že hydrofilná časť molekuly mydla sa nachádza na povrchu micely na tom, že sa mydlo v tvrdej vode zráža.
Úplnou hydrogenáciou kyseliny linolovej vzniká kyselina: palmitová olejová steárová linolénová.
Produktom hydrolýzy fosfolipidov nemôže byť: kyselina trihydrogénfosforečná cholín glycerol cetylalkohol.
Mydlo vzniká: hydrolýzou triacylglycerolu v prítomnosti NaCl hydolýzou lipidov v prítomnosti NaOH hydrolýzou lipidu v prítomnosti alkalického hydroxidu a enzýmu hydrolázy reakciou kyseliny palmitovej s hydroxidom sodným.
Vosky: sú jednoduché lipidy sú estery jednosýtnych alkoholov s dlhým reťazcom a mastných kyselín môžu obsahovať cetylalkohol alebo cerylalkohol sú len živočíšneho pôvodu.
Zložené lipidy: obsahujú v molekule len glycerol esterifikovaný kyselinou trihydrogénfosforečnou sú napríklad fosfolipidy, ktoré môžu obsahovať aj cholín, serín alebo etanolamín sú napríklad estery glycerolu a kyseliny fosforečnej obsahujú v molekule napríklad galaktózu alebo bielkovinovú časť.
O zložených lipidoch platí: môžu mať emulgačné vlastnosti niektoré sa nazývajú aj membránové lipidy sú len fosfolipidy sú to napríklad cholesterolestery.
Vyberte zložené lipidy: fosfolipidy lecitíny cholín zmiešané triacylglyceroly.
Fosfolipidy: majú v molekule kyselinu fosforečnú viazanú O-glykozidovou väzbou majú esterifikovanú jednu –OH skupinu na primárnom uhlíku glycerolu kyselinou fosforečnou môžu obsahovať v molekule aj polárne zložky: cholín, serín, etanolamín majú v molekule fosfoesterovú väzbu.
V molekule triacylglycerolu sa nachádzajú väzby: kovalentné fosfoesterové P-glykozidové esterové.
O fosfolipidoch platí: obsahujú glycerol esterifikovaný kyselinou fosforečnou a cholínom okrem glycerolu a mastnej kyseliny obsahujú len etanolamín alebo serín obsahujú v molekule glycerol, mastné kyseliny, kyselinu trihydrogénfosforečnú okrem glycerolu a mastnej kyseliny môžu obsahovať aj etanolamín, cholín alebo serín.
Fosfolipidy: majú aj polárnu časť v molekule môžu obsahovať vo svojej molekule etanolamín, cholín a serín obsahujú vo svojej molekule treonín môžu obsahovať 3 zvyšky H3PO4.
V nepolárnej časti fosfolipidu sa nachádza: uhlíkový reťazec mastnej kyseliny cholín etándiol etanolamín.
Lipoproteíny: obsahujú v molekule okrem alkoholovej a kyselinovej zložky aj proteínový zvyšok v krvnej plazme sa podieľajú napríklad na transporte cholesterolu sa nachádzajú v bunkových membránach v molekule obsahujú aj glukózu alebo galaktózu.
Vyberte správne tvrdenie: fosfolipidy podmieňujú semipermeabilitu bunkových membrán medzi lipoproteíny patrí HDL a LDL, čo sú lipoproteíny, ktoré sa líšia hustotou lipoproteíny sú esenciálne látky, ktoré musíme prijímať v potrave glykolipidy majú veľký význam pri imunologických procesoch na povrchu buniek.
Pri metabolizme lipidov sú v organizme potrebné: lipázy, ktoré štiepia esterové väzby lipidov žalúdočné kyseliny a pepsín, ktoré štiepia mastné kyseliny žlčové kyseliny, ktoré emulgujú lipidy β-karotén a vitamín C.
O cholesterole platí: je odvodený od cyklopentanoperhydrofenantrénu môže byť esterifikovaný vyššou karboxylovou kyselinou nemôže vznikať v organizme človeka, do organizmu sa dostáva len potravou v organizme sa nachádza voľný aj esterifikovaný.
O cholesterole platí: je súčasťou bunkových membrán vzniká z neho inzulín a glukagón z cholesterolu vznikajú žlčové kyseliny je súčasťou bilirubínu a biliverdínu.
Z cholesterolu v organizme vznikajú: pohlavné hormóny žlčové farbivá vitamín A žlčové kyseliny.
Žlčové kyseliny: majú kratší bočný reťazec ako cholesterol pôsobia ako enzým pri trávení tukov sú produkty redukcie cholesterolu obsahujú v molekule porfín.
Monoterpén: obsahuje jeden izoprén je zlúčenina, ktorá obsahuje 6 atómov uhlíka má v molekule systém konjugovaných väzieb je limonén alebo mentol.
K tetraterpénom nepatrí: limonén β-karotén vitamín A kaučuk.
Fytol patrí medzi: monoterpény diterpény triterpény tetraterpény.
V cholesterole môže byť esterifikovaná/-ý: len poloacetálový hydroxyl karboxylová skupina glycerolom hydroxylová skupina na treťom atóme uhlíka nemôže byť esterifikovaný.
Pre steroidy platí: sú živočíšneho alebo rastlinného pôvodu patria k nim hormóny, žlčové kyseliny, alkaloidy a niektoré vitamíny majú v molekule heterocyklus majú aromatický charakter.
O steroloch môžeme povedať: fytosterol je živočíšneho pôvodu ergosterol sa nachádza v kvasniciach ožiarením ergosterolu UV žiarením vzniká vitamín B12 ožiarením ergosterolu UV žiarením vzniká ergokalciferol - vitamín D2.
Žlčové kyseliny: sa tvoria v pečeni z cholesterolu vznikajú rozkladom hemoglobínu sú súčasťou tukových tkanív, kde vznikajú z cholesterolu tvoria sa hlavne v tenkom čreve.
Žlčové kyseliny v organizme sú potrebné: pri tvorbe steroidných hormónov pri trávení a vstrebávaní lipidov na emulgáciu triacylglycerolov na hydrolýzu bielkovín nerozpustných vo vode.
Medzi steroidné hormóny nepatria: hormóny kôry nadobličiek kortikosteroidy inzulín a glukagón cholesterol.
Proteíny sa skladajú: len z α-aminokyselín len z neutrálnych aminokyselín ako serín, valín alebo glycín z neutrálnej zložky sacharidu, zásaditej bázy a kyslej zložky, ktorú predstavujú aminokyseliny z aminokyselín, ktoré majú v molekule vždy jednu –COOH skupinu a jednu skupinu –NH2.
Proteinogénne aminokyseliny: sú len L- alebo D-α-aminokyseliny niektoré môžu v molekule okrem aminoskupiny obsahovať aj amidovú alebo guanidylovú skupinu niektoré môžu obsahovať aj skupinu –SH alebo –OH okrem skupín –NH2 a –COOH už neobsahujú inú charakteristickú skupinu.
Esenciálne aminokyseliny: musíme prijímať v potrave majú jednu –NH2 skupinu naviazanú na β-uhlíku sú napríklad fenylalanín, tryptofán a lyzín všetky majú v molekule heterocyklus.
Atóm síry obsahuje molekula: asparagínu metionínu serínu cysteínu.
Heterocyklus sa nachádza v molekule: tyrozínu tryptofánu histidínu asparagínu.
O aminokyselinách platí: nachádzajú sa len v potravinách živočíšneho pôvodu z glukogénnych si organizmus dokáže vytvoriť glukózu neesenciálne vznikajú v organizme transamináciou z oxokyselín v ľudskom organizme metabolizujú na močovinu.
O tyrozíne neplatí: je hormónom, ktorý sa tvorí v štítnej žľaze v organizme môže vzniknúť z fenylalanínu je hydroxyderivát fenylalanínu nemá aromatický charakter.
Medzi kyslé aminokyseliny zaraďujeme:
kyselinu glutárovú kyselinu glutámovú kyselinu asparágovú kyselinu askorbovú.
Zásaditý charakter má aminokyselina: lyzín, prolín, histidín
histamín, arginín, asparagín lyzín, histidín, arginín ktorá má v molekule viac skupín –NH2 ako skupín –COOH.
Charakteristické reakcie aminokyselín sú: dehydratačné dekarboxylačné a deaminačné redoxné kondenzačné a transaminačné.
Transaminácia: je reakcia prípravy neesenciálnej aminokyseliny prebieha v prítomnosti derivátu vitamínu B6 ako koenzýmu transaminázy je redukcia aminoskupiny je napríklad reakcia vzniku tryptofánu.
Väzba –CO–NH–: je koordinačná väzba vzniká kondenzáciou dvoch aminokyselín, pričom sa uvoľní molekula vody vzniká reakciou medzi skupinami –COOH dvoch aminokyselín vzniká reakciou skupiny –NH2 jednej aminokyseliny a skupiny –COOH druhej aminokyseliny.
O peptidovej väzbe platí: je pevná kovalentná väzba má rovinnú štruktúru môžeme ju dokázať biuretovou reakciou je veľmi stabilná a štiepi sa len pri denaturácii.
Hodnota pI: je disociačná konštanta aminokyseliny pre esenciálne kyseliny je rovná 7 je hodnota pH prostredia, pri ktorej sa aminokyselina nachádza prevažne vo forme amfiónu je charakteristická pre každú aminokyselinu.
Valín pri pH = 2 sa nachádza vo forme: (CH3)2CHCH(NH3+)COOH (CH3)2CHCH(NH2)COO– nedisociovanej (CH3)2CHCH(NH3+)COO–.
V zásaditom prostredí sa serín vyskytuje hlavne ako: CH2(OH2+)CH(NH2)COOH CH2(O–)CH(NH2)COOH CH2(OH)CH(NH2)COO– amfión.
Pri elektroforéze aminokyselín pri pH = 7 k anóde pôjde najviac: fenylalanín lyzín kyselina glutámová valín.
Proteíny v organizme človeka: majú stavebnú a pohybovú funkciu možno nahradiť lipidmi alebo polysacharidmi majú transportnú, regulačnú a obrannú funkciu sú dôležitou súčasťou nukleových kyselín, tvoria neutrálnu zložku nukleotidov.
Primárna štruktúra proteínov: udáva biologickú hodnotu bielkoviny a podmieňuje jej vyššie štruktúry je daná sekvenciou aminokyselín v polynukleotidovom reťazci je stabilizovaná vodíkovými väzbami medzi molekulami aminokyselín je daná poradím aminokyselín viazaných peptidovými väzbami.
Pre peptidovú väzbu neplatí: porucha v primárnej štruktúre spôsobuje genetickú mutáciu je veľmi stabilná a neštiepi sa pri denaturácii ak sa vyskytne porucha v poradí aminokyselín, môže sa to prejaviť ochorením organizmu nazýva sa aj amidová väzba.
Sekundárna štruktúra proteínov: predstavuje geometrické usporiadanie peptidových reťazcov je stabilizovaná vodíkovými väzbami medzi atómami kyslíka a vodíka peptidových väzieb má formu ľavotočivej závitnice alebo skladaného listu je stabilizovaná vodíkovými väzbami, ktoré sa tvoria medzi bočnými reťazcami aminokyselín.
O geometrickom usporiadaní polypeptidu platí: má formu α-helixu, ak vodíkové väzby vznikajú medzi kyslíkom a vodíkom peptidových väzieb v rámci jedného polypeptidového reťazca bočné reťazce aminokyselín sa v rámci závitnice viažu van der Waalsovými silami bočné reťazce aminokyselín sa na sekundárnej štruktúre nezúčastňujú a smerujú do priestoru mimo závitnice nezaniká denaturáciou.
Štruktúra β-skladaného listu: vzniká medzi dvoma peptidovými reťazcami, ktoré prebiehajú voči sebe paralelne alebo antiparalelne je tvorená van der Waalsovými silami medzi reťazcami bočné reťazce aminokyselín –R sa nepodieľajú na sekundárnej štruktúre a smerujú nad a pod rovinu β-skladaného listu je pevnejšia ako α-helix.
Vyberte nesprávne tvrdenie: atómy peptidovej väzby ležia v jednej rovine a nachádzajú sa prevažne v trans- konfigurácii pre sekundárnu štruktúru nie je rozhodujúce usporiadanie atómov v okolí peptidovej väzby sekundárna štruktúra môže byť tvorená nielen vodíkovými väzbami ale aj N-glykozidovou väzbou medzi skupinami –NH2 a –COOH v prípade prolínu môžu mať atómy peptidovej väzby aj cis- konfiguráciu.
Terciárna štruktúra proteínu: nemá už vplyv na biologickú funkciu bielkoviny je stabilizovaná nekovalentnými medzimolekulovými väzbami medzi bočnými reťazcami aminokyselín je stabilizovaná aj koordinačnými väzbami je stabilizovaná van der Waalsovými silami, vodíkovými, iónovými a disulfidovými väzbami.
O terciárnej štruktúre proteínu platí: je fibrilárna, ak nekovalentné väzby pôsobia medzi viacerými polypeptidovými reťazcami je fibrilárna, ak polypeptidové reťazce sú pospájané vodíkovými a koordinačnými väzbami ak sa tvoria nekovalentné väzby v rámci jedného polypeptidového reťazca, ide o globulárnu štruktúru udáva konečný tvar všetkých proteínov.
Pre kvartérnu štruktúru proteínov platí: predstavuje definitívne usporiadanie bielkovinových podjednotiek v priestore kvartérnu štruktúru majú len proteíny pozostávajúce z bielkovinových podjednotiek je stabilizovaná polárnymi a nepolárnymi kovalentnými väzbami medzi bielkovinovými podjednotkami bielkovinové podjednotky môžu byť spojené nekovalentnými väzbami.
O proteínoch platí: nachádzajú sa v krvi zdravého človeka nachádzajú sa vo vyšších množstvách v moči zdravého človeka plnohodnotné sú len rastlinného pôvodu sú súčasťou nukleových kyselín.
Históny: nachádzajú sa v jadrách buniek sú proteíny, ktoré obsahujú vyšší podiel zásaditých aminokyselín v bunkovom jadre sa viažu s nukleovými kyselinami majú kyslý charakter.
Denaturácia bielkovín: spôsobuje zánik biologickej aktivity proteínu, pričom biologická hodnota zostáva zachovaná môže spôsobiť zánik všetkých štruktúr proteínu okrem primárnej štruktúry je len nevratná je vratná alebo nevratná, podľa toho, či sa po odstránení denaturačného faktora obnoví biologická aktivita proteínu.
Denaturačným faktorom bielkovín nie je: prítomnosť katiónov Mg2+, Ca2+, Na+ mechanický faktor, napríklad tlak, silné trepanie, rezanie a podobne prítomnosť enzýmov organická zlúčenina, napríklad močovina, alifatický alkohol.
Bielkoviny sa nevratne denaturujú: silnými kyselinami roztokmi solí alkalických kovov roztokom chloridu olovnatého transferázami.
Enzým: je biokatalyzátor, ktorý reakcie nielen urýchľuje ale aj reguluje rovnako ako anorganický katalyzátor znižuje hodnotu aktivačnej energie na rozdiel od anorganického katalyzátora je potrebné ho počas reakcie dodávať pôsobí iba aktívnym centrom, nie celým povrchom ako anorganický katalyzátor .
Pre enzýmy platí: každý enzým obsahuje proteínovú zložku – apoenzým môže okrem apoenzýmu obsahovať aj neproteínovú organickú časť, ktorá sa nazýva koenzým koenzýmom nemôžu byť vitamíny, NAD+ kofaktorom enzýmu býva najčastejšie Cd2+, Hg2+.
Aktívne centrum enzýmu je: časť enzýmu, kde sú vytvorené len vhodné väzbové podmienky na naviazanie substrátu miesto enzýmu, kde sú vytvorené vhodné väzbové a priestorové podmienky na naviazanie substrátu vždy totožné s alosterickým centrom miesto, kde je naviazaný koenzým.
Pri enzýmovej reakcii sa substrát viaže: na enzým pevnými kovalentnými väzbami na enzým takým spôsobom, že jeho príslušné charakteristické skupiny sú komplementárne so štruktúrou aktívneho centra enzýmu na alosterické centrum enzýmu na enzým nekovalentnými väzbami.
Substrátová špecifickosť enzýmu: súvisí s apoenzýmom spôsobuje, že enzým urýchľuje premenu len určitého substrátu súvisí s optickou aktivitou proteínu umožňuje štiepenie β-glykozidových väzieb α-amylázou.
Špecifickosť enzýmu: účinková súvisí so štruktúrou alosterického centra enzýmu účinková súvisí s koenzýmom účinková predstavuje schopnosť enzýmu katalyzovať len jednu z termodynamicky možných premien substrátu je spôsobená presnými interakciami substrátu s enzýmom.
Špecifickosť enzýmov: môže byť len substrátová, pretože každý enzým je špecifický k príslušnému substrátu
je substrátová, účinková a stereošpecifická
stereošpecifickosť súvisí s konformačnou izomériou
stereošpecifickosť v praxi znamená, že enzým katalyzuje len premenu určitého optického izoméru
.
Rýchlosť enzýmovej reakcie neovplyvňuje: koncentrácia enzýmu a substrátu veľkosť povrchu enzýmu teplota a pH prostredia hodnota pI aminokyselín, z ktorých sa skladá apoenzým.
Vyberte správne tvrdenie: rýchlosť enzýmovej reakcie je priamo úmerná koncentrácii substrátu, kým sa nedosiahne saturačný bod pH optimum je hodnota pH, pri ktorej je daná enzýmová reakcia najrýchlejšia všetky enzýmové reakcie prebiehajú najrýchlejšie pri pH = 7 pri teplote 37°C je rýchlosť všetkých enzýmových reakcií najvyššia.
O enzýmových reakciách platí: väčšina enzýmov je najaktívnejšia pri pH = 9 extrémne hodnoty pH a teplota nad 60 °C spôsobujú denaturáciu enzýmu prebiehajú väčšinou v prostredí s nízkou koncentráciou substrátu ale pri zvýšenom tlaku prebiehajú pomalšie ako reakcie katalyzované anorganickým katalyzátorom.
Aktiváciu enzýmu môže vyvolať: odštiepenie nízkomolekulovej časti peptidového reťazca chemická modifikácia, napríklad fosforylácia naviazanie alosterického aktivátora na aktívne centrum enzýmu pôsobenie katiónov niektorých kovov ako napríklad Zn2+, Mg2+, Cd2+.
Aktiváciu enzýmu môže vyvolať: prítomnosť katiónov, napríklad Zn2+, Mg2+ odštiepenie časti aktívneho centra naviazanie alosterického aktivátora vytvorenie kovalentných väzieb medzi aktivátorom a substrátom.
Pepsín: sa v organizme syntetizuje ako pepsinogén pri aktivácii sa znižuje jeho molekulová hmotnosť katalyzuje štiepenie aminokyselín katalyzuje štiepenie polysacharidov.
Inhibícia enzýmu: môže byť vratná alebo nevratná je kompetitívna alebo nekompetitívna nemôže byť alosterická môže byť len nevratná.
Ku kompetitívnej inhibícii enzýmu dochádza, ak: inhibítor a substrát majú podobnú štruktúru a konkurujú si o naviazanie na aktívne centrum enzýmu sa dá odstrániť zmenou štruktúry aktívneho centra substrátu ju možno odstrániť znížením koncentrácie substrátu enzým nie je úplne špecifický pre daný substrát.
Kompetitívna inhibícia enzýmu: môže byť vratná dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie substrátu dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie enzýmu dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie enzýmu alebo substrátu.
Vyberte správne tvrdenie: kompetitívna inhibícia enzýmu sa využíva napríklad pri liečení bakteriálnej nákazy sulfónamidmi pri alosterickej inhibícii enzýmu sa alosterický inhibítor naviaže na alosterické centrum enzýmu, a tak spôsobí napríklad zmenu izomérie jeho aktívneho centra alosterická inhibícia enzýmu je len nevratná enzýmy nemôžu regulovať biochemické procesy.
Nekompetitívna inhibícia enzýmu: inhibítor sa viaže na aktívne miesto enzýmu dá sa odstrániť zvýšením koncentrácie substrátu je napríklad otrava niektorými jedmi je typ inhibície, pri ktorom sa môže inhibítor naviazať na niektorú reaktívnu funkčnú skupinu enzýmu, čím sa poruší afinita enzýmu k substrátu.
Pri nekompetitívnej inhibícii enzýmu: ťažkými kovmi sa inhibítor viaže nevratne ťažkými kovmi dochádza k denaturácii enzýmu sa inhibítor viaže len na alosterické centrum ťažkými kovmi sa inhibítor viaže vratne.
Pre inhibíciu enzýmov neplatí: inhibítory spomaľujú alebo úplne zastavujú enzýmovú reakciu alosterický inhibítor sa viaže vždy na aktívne centrum enzýmu pri kompetitívnej inhibícii dochádza vždy k denaturácii enzýmu pri biochemických procesoch produkt jednej reakcie môže pôsobiť ako inhibítor predchádzajúcej reakcie.
O klasifikácii enzýmov platí: hydrolázy katalyzujú štiepenie peptidových, esterových a O-glykozidových väzieb oxidoreduktázy katalyzujú prenos fosfátovej skupiny z ATP na glukózu transferázy katalyzujú prenos aminoskupiny pri transaminácii alebo prenos fosfátovej skupiny z ATP na glukózu lyázy katalyzujú hydrolytické štiepenie väzby C–H.
Hydrolázy štiepia: nekovalentné väzby v proteínoch O-glykozidové väzby esterové väzby v lipidoch vodíkové väzby.
Hydroláza: katalyzuje dehydratáciu substrátu jej koenzýmom je FAD je napríklad lipáza katalyzuje štiepenie peptidovej väzby.
Oxidoreduktázy: katalyzujú len oxidácie substrátu katalyzujú všetky redoxné deje majú ako koenzýmy FAD, NAD+ umožňujú oxidáciu aldehydu na etanol.
Izomerázy katalyzujú: vzájomné premeny izomérov napríklad premenu glukóza-6-fosfátu na fruktóza-6-fosfát napríklad premenu ribózy na deoxyribózu nielen izomerizačné ale aj polymerizačné reakcie.
O ligázach a lyázach platí: ligázy katalyzujú syntézu dvoch substrátov v prítomnosti ATP ligázy katalyzujú syntézu dvoch substrátov v prítomnosti NAD+ lyázy nehydrolyticky štiepia väzbu medzi atómami uhlíka lyázy a ligázy môžu katalyzovať rovnaké typy reakcií.
V oboch daných koenzýmoch oxidoreduktáz: NAD+, FAD sa nachádza: pyridín purín vitamín PP ribóza.
Nukleové kyseliny: zodpovedajú za organizáciu a reprodukciu živej hmoty sú polypeptidy obsahujú kyslú, neutrálnu a zásaditú zložku sú biomakromolekulové látky a ich štruktúrnou jednotkou sú peptidy.
DNA sa líši od RNA: len obsahom pentózy, DNA obsahuje deoxyribózu a RNA ribózu výskytom v bunkovom jadre obsahom dusíkatých báz
štruktúrou.
O zložení nukleotidu platí: obsahuje H3PO4 naviazanú fosfoesterovou väzbou na purínovú alebo pyrimidínovú bázu báza sa viaže N-glykozidovou väzbou na prvý uhlík pentózy pentóza sa viaže fosfoesterovou väzbou na kyselinu fosforečnú kyslá a zásaditá zložka nukleotidu sa viaže amidovou väzbou.
Polynukleotid vzniká:
kondenzáciou nukleotidov polymerizáciou nukleotidov tak, že nukleotidy sa navzájom viažu 3´, 5´-fosfodiesterovou väzbou polyadíciou nukleozidov.
Nukleotidy a nukleozidy: sa líšia obsahom kyslej zložky v bunkách sa nachádzajú aj voľné a plnia rôzne funkcie sa nenachádzajú voľne v bunkách vo svojich molekulách majú zásadité bázy viazané makroergickou väzbou, preto môžu prenášať v organizme energiu.
ATP: je adenozíntrifosfát a v organizme pri biochemických procesoch prenáša energiu uvoľňuje energiu štiepením N-glykozidovej väzby uvoľňuje energiu podľa schémy ATP → ADP → AMP, pričom sa odštiepia dve molekuly H3PO4 obsahuje tri makroergické väzby.
Kyselina H3PO4: je súčasťou molekuly AMP, NAD+ je to trojsýtna stredne silná kyselina; tvorí len 2 typy solí: fosforečnany a hydrogénfosforečnany je zložkou membránových lipidov a súčasťou nukleových kyselín má význam v metabolizme sacharidov.
Makroergické zlúčeniny: sú napriklad ATP, GTP, NAD+, FAD obsahujú v molekule makroergickú väzbu uvoľňujú energiu pri hydrolytickom štiepení fosfoesterovej väzby sú napríklad ATP, GTP, acetyl-CoA.
O štruktúre DNA platí: primárna štruktúra je daná sekvenciou nukleotidov, ktoré sú viazané intramolekulovou 3´, 5´-fosfodiesterovou väzbou porucha v poradí nukleotidov spôsobuje genetické mutácie obsahuje štyri typy nukleotidov: adenínový, cytozínový, guanínový a uracilový má podobnú primárnu, sekundárnu, terciárnu a kvartérnu štruktúru ako proteíny .
Komplementarita báz: je daná prítomnosťou charakteristických skupín báz, medzi ktorými sa môžu tvoriť vodíkové väzby znamená, že medzi adenínom a cytozínom sa tvoria vždy dve vodíkové väzby znamená, že cytozín a guanín sa navzájom spájajú tromi vodíkovými väzbami znamená zameniteľnosť časti reťazca DNA časťou reťazca mRNA.
Vyberte nesprávny výrok: komplementarita báz sa uplatňuje medzi kodónom a antikodónom v procese proteosyntézy kodón a antikodón sa viažu esterovou väzbou v makromolekule DNA je vždy pomer báz A : U = 1 : 1 na komplementarite báz je založená transkripcia.
Sekundárna štruktúra DNA: je dvojitý α-helix je podmienená komplementaritou purínových a pyridínových báz vzniká vytvorením vodíkových väzieb medzi purínovými a pyrimidínovými dusíkatými bázami dvoch polynukleotidových reťazcov je tvorená vodíkovými väzbami, van der Waalsovými silami a disulfidovými väzbami.
Súčasťou DNA nie je: guanidín guanín ribóza kyselina trihydrogénfosforečná.
Medzi nukleozidy nepatrí (otázka rozlišuje nukleozidy a deoxynukleozidy): adenozín tymidín guanidín uridín.
Mediátorová RNA (mRNA): vzniká v cytoplazme má štruktúru dvojitého α-helixu obsahuje adenín, guanín, cytozín a tymín je jednovláknová a tvorí sa v bunkovom jadre.
Transferová RNA (tRNA): má sekundárnu štruktúru „ďatelinového listu“ pri transkripcii prenáša nukleotidy na miesto tvorby mediátorovej RNA na dlhšom konci má vždy triplet CCA, na ktorý sa viaže aminokyselina obsahuje kodón.
Vyberte správne výroky o RNA : na mRNA sa nachádzajú kodóny sekundárna štruktúra rRNA je dvojitý α-helix a v miestach, kde je porušená komplementarita báz sa tvoria oválne výbežky, laloky rRNA sa tvorí v ribozómoch rRNA je len dvojvláknová.
tRNA: má vždy na jednom z koncov adenínový nukleotid pri translácii má aminokyselinu naviazanú esterovou väzbou na treťom uhlíku ribózy adenínového nukleotidu koncového tripletu CCA pri translácii má aminokyselinu naviazanú esterovou väzbou na antikodón pri translácii má aminokyselinu naviazanú esterovou väzbou na prvom uhlíku ribózy adenínového nukleotidu koncového tripletu CCA.
Transkripcia:
je preklad poradia nukleotidov do poradia aminokyselín
je prepis genetickej informácie z DNA na mRNA na základe komplementarity báz
prebieha v bunkovom jadre
prebieha aj v cytoplazme
.
Aminoacyl-tRNA vzniká: tak, že na dlhšom konci tRNA sa aktivovaná aminokyselina naviaže na posledný adenínový nukleotid esterovou väzbou na tretí uhlík ribózy
naviazaním aktivovanej aminokyseliny na antikodón naviazaním aminokyseliny amidovou väzbou na kyselinu fosforečnú posledného nukleotidu naviazaním aminokyseliny N-glykozidovou väzbou na adenín posledného nukleotidu dlhšieho ramienka.
Translácia: je preklad poradia nukleotidov do poradia aminokyselín peptidového reťazca začína vždy na štart kodóne AUG na začiatku translácie sa metionyl-tRNA nachádza na peptidylovom mieste ribozómu medzi iniciátorom a štart kodónom sa vytvorí peptidová väzba.
O peptidylovom (P) a aminoacylovom (A) mieste ribozómu môžeme povedať:
peptidylové miesto P je miesto, kde sa nachádza iniciátor alebo tRNA s narastajúcim peptidovým reťazcom acylové miesto A obsadzuje vždy nový aminoacyl-tRNA pri elongácii musí byť v ribozóme obsadené len P miesto P miesto sa v priebehu elongácie mení na A miesto.
O elongácii platí: je predlžovanie peptidového reťazca je predlžovanie mRNA pri elongácii musí byť obsadené P aj A miesto ribozómu je časť transkripcie.
Terminácia je: ukončenie transkripcie daná prítomnosťou stop kodónov, ku ktorým nie je komplementárny žiadny antikodón dej, pri ktrorom terminačné faktory uvoľnia vzniknutý peptidový reťazec záverečná fáza tvorby mRNA.
Štart kodón je: UAA UGA AUG GUA.
Štart kodón: je iniciačný kodón určuje naviazanie metionyl-tRNA na mRNA určuje naviazanie metionyl-tRNA na rRNA nie je komplementárny k žiadnemu kodónu, len dodáva energiu na transláciu.
Stop kodóny sú: UAA, AUG, UGA UAA, UAG, UGA nie sú komplementárne k žiadnemu antikodónu komplementárne len k metionyl-tRNA.
Genetická informácia bunky človeka je zakódovaná v: histónoch chromozómoch tRNA DNA.
O antikodóne platí: nenachádza sa v DNA ale v mRNA skladá sa z troch pyrimidínových alebo dvoch purínových nukleotidov určuje poradie aminokyselín v mRNA vodíkovými väzbami sa viaže na kodón v mRNA.
Metabolická dráha: je súbor biochemických reakcií, ktoré na seba nadväzujú je súbor reakcií, pričom produkt jednej reakcie je východiskovou látkou nasledujúcej reakcie je napríklad reakcia neutralizácie alebo komplexotvornej reakcie je vždy vratná.
Metabolické dráhy môžu byť: len anabolické, pri ktorých z jednoduchých látok vznikajú látky zložité, napríklad proteosyntéza len katabolické, pri ktorých sa zložité látky v organizme rozkladajú za vzniku energie anabolické, katabolické a amfibolické redoxné a hydrolytické.
Medzi amfibolické reakcie zaraďujeme: tvorbu glykogénu glykolýzu β-oxidáciu mastných kyselín transamináciu.
Vyberte správne tvrdenie: Gibbsova energia je energia využiteľná aj na mechanickú prácu prenos voľnej energie zabezpečujú makroergické zlúčeniny, napríklad ATP, NAD, GTP amfibolické reakcie nemajú výraznejší energetický prínos pre organizmus katabolický rozklad prebieha vždy až po aktivácii substrátu a takto je regulovaná premena substrátu na produkt.
Mechanizmus redoxných dejov je založený na prenose: atómov vodíka na pyridínovom jadre NAD+ atómov vodíka na purínovom jadre NAD+ atómov vodíka na pyrimidínovom jadre NAD+
atómov vodíka na purínovom jadre NADP.
Endergonické procesy: prebiehajú len v anaeróbnych podmienkach prebiehajú len pri zníženej teplote sú napríklad anabolické metabolické dráhy získavajú energiu štiepením makroergických väzieb.
O exergonických a exotermických reakciách platí: nelíšia sa ničím v obidvoch typoch sa uvoľňuje teplo, ale exergonické reakcie prebiehajú len v živých sústavách pri exergonických reakciách sa uvoľňuje Gibbsova energia, ktorá sa ukladá do ATP pri exotermických reakciách sa uvoľňuje reakčné teplo, ktoré sústava odovzdá okoliu.
Degradácia živín prijímaných v potrave:
nastáva priamo v bunkách za vzniku acetyl-CoA začína už v ústnej dutine, kde enzýmy štiepia bielkoviny a sacharidy začína v tenkom čreve a pokračuje v hrubom čreve sacharidov začína v ústach, tukov a bielkovín v žalúdku a pokračuje v tenkom čreve.
Krebsov cyklus: prebieha v mitochondriách, kde sa nachádzajú enzýmy a koenzýmy oxidoreduktáz prebieha v ribozómoch má katabolický efekt, ale napriek tomu patrí medzi amfibolické metabolické dráhy slúži v organizme ako hlavný zdroj na získavanie energie.
Význam citrátového cyklu pre organizmus je v tom, že: medziprodukty cyklu organizmus využíva napríklad na tvorbu neesenciálnych aminokyselín vznikajú redukované koenzýmy NADH a FADH2 je hlavný zdroj energie pre celý organizmus je zdroj kyseliny citrónovej.
V citrátovom cykle prebiehajú reakcie: fosforylácie deaminácie dehydrogenácie dekarboxylácie.
O citrátovom cykle platí: začína kondenzáciou acetyl-CoA s kyselinou oxáloctovou kondenzáciou acetyl-CoA s kyselinou oxáloctovou vzniká kyselina citrónová kyselina citrónová v cykle hydrolyzuje na kyselinu 2-oxoglutárovú dehydrogenáciou a dekarboxyláciou kyseliny 2-oxoglutárovej vzniká priamo kyselina .
Citrátový cyklus:
prebieha v cytoplazme prebieha v mitochondriách je lokalizovaný v ribozómoch prebieha aj v bunkovom jadre.
O citrátovom cykle platí: dehydrogenáciou a dekarboxyláciou kyseliny citrónovej vzniká kyselina 2-oxoglutárová konečným produktom cyklu je voda a energia výsledným produktom Krebsovho cyklu je kyselina oxáloctová je hlavným zdrojom energie pre organizmus.
O význame citrátového cyklu platí: z medziproduktov citrátového cyklu môžu v organizme vzniknúť napríklad neesenciálne aminokyseliny, glukóza je zdrojom redukovaných koenzýmov je zdroj kyseliny citrónovej vzniká 8 molekúl ATP.
KOR – koncový oxidačný reťazec je:
lokalizovaný na vnútornej membráne mitochondrií postupný prenos atómov vodíka z oxidovaných koenzýmov a prenos elektrónov cez cytochrómy na kyslík postupný prenos vodíkov z redukovaných koenzýmov, prenos elektrónov cez cytochrómy na kyslík transportovaný do buniek hemoglobínom a jeho následná reakcia s voľnými protónmi za vzniku vody lokalizovaný v cytoplazme.
Vyberte správne tvrdenie o dýchacom reťazci: postupný prenos elektrónov z atómov vodíka na kyslík cez systém cytochrómov umožňuje bunke uvoľnenú energiu využiť na tvorbu ATP ak by došlo k priamemu prenosu elektrónov z vodíka na kyslík, uvoľnila by sa taká veľká energia, že bunka by ju nedokázala uložiť do ATP a celá by sa premenila na teplo nie je potrebný postupný prenos elektrónov z vodíka na kyslík, lebo reakcia je amfibolická redukované koenzýmy NAD+ a FAD sa oxidujú v koncovom oxidačnom reťazci na NADP+ a FADH2.
Pri glykolýze dochádza k: fosforylácii glukózy v prítomnosti voľnej kyseliny H3PO4 aktivácii a fosforylácii glukózy v prítomnosti ATP, aby sa zabránilo jej prechodu cez membránu vzniku glukóza-6-fosfátu izomerizácii glukózy na galaktózu.
Glykolýza: prebieha v mitochondriách je lokalizovaná v cytoplazme je lokalizovaná v ribozómoch prebieha aj v bunkovom jadre.
Vyberte správne tvrdenie: v glykolýze po dehydrogenácii a fosforylácii glyceraldehyd-3-fosfátu na 1,3-bisfosfoglycerát a následnom prenose fosfátu z 1,3-bisfosfoglycerátu na ADP vzniká ATP fruktóza-1,6-bisfosfát vzniká izomerizáciou a ďalšou fosforyláciou glukóza-6-fosfátu fruktóza-1,6-bisfosfát vzniká pôsobením H3PO4 na fruktózu v pentózovom cykle
v prvej fáze glykolýzy sa spotrebujú 2 ATP.
Kyselina pyrohroznová: v anaeróbnych podmienkach sa redukuje na kyselinu mliečnu Bv živočíšnom organizme v aeróbnych podmienkach dekarboxyluje na acetaldehyd v aeróbnych podmienkach z nej vzniká dekarboxyláciou a oxidáciou acetyl-CoA, ktorý vstupuje do citrátového cyklu vzniká redukciou kyseliny mliečnej.
V procese glykolýzy sú nevratné reakcie: glukózy s ATP, za vzniku glukóza-6-fosfátu fruktózy s ATP, za vzniku fruktóza-1,6-bisfosfátu oxidácie kyseliny mliečnej na kyselinu pyrohroznovú dihydroxyacetónfosfátu na glyceraldehyd-3-fosfát.
O glykolýze platí: kyselina pyrohroznová sa v anaeróbnych podmienkach redukuje na kyselinu mliečnu je anabolická metabolická dráha z pyruvátu vzniknutom v glykolýze následne v anaeróbnych podmienkach vzniká v kvasinkách etanol je amfibolická reakcia.
Vznik glukóza-6-fosfátu a fruktóza-6-fosfátu pri glykolýze je katalyzovaný: oxidoreduktázou ligázou hydrolázou transferázou a izomerázou.
Pri tvorbe kyseliny mliečnej v glykolýze ide o: redoxnú reakciu hydratáciu aeróbnu reakciu anaeróbnu reakciu.
Pri alkoholovom kvasení: je medziproduktom kyselina pyrohroznová z kyseliny pyrohroznovej vzniká acetaldehyd dochádza k anaeróbnej reakcii etanol vzniká dehydrogenáciou acetaldehydu.
Lipidy: vznikajú v organizme aj premenou zo sacharidov, ak sú v potrave v nadbytku sa enzýmom lipázou štiepia na glycerol a vyššie karboxylové kyseliny sa štiepia v žalúdku na acetyl-CoA všetky musíme prijímať v potrave, organizmus si ich nevie vytvoriť.
Lipidy: v bunkových štruktúrach organizmu môžeme nahradiť sacharidmi v organizme tvoria prostredie, v ktorom sa rozpúšťajú látky nerozpustné vo vode, napr. vit. skupiny B sú dôležitou súčasťou bunkových membrán v ľudskom tele chránia dôležité orgány.
V molekule lipidu sa nachádza: karboxylová kyselina s počtom uhlíkov 15 nerozvetvená monokarboxylová kyselina s párnym počtom atómov uhlíka rozvetvená monokarboxylová kyselina napríklad kyselina stearová, linolénová, arachidónová.
Acylglycerol: obsahuje v molekule len mastnú kyselinu naviazanú na trojsýtny alkohol peptidovou väzbou obsahuje v molekule len mastnú kyselinu naviazanú na trojsýtny alkohol esterovou väzbou obsahuje v molekule aj cholín má v molekule fosfoesterovú väzbu.
Medzi esenciálne mastné kyseliny patria: kyselina olejová, linolová a linolenová mastné kyseliny s najmenej dvomi dvojitými väzbami kyselina palmitová, arachová, maleínová kyselina linolová a linolénová.
Lipidy: sú menej významný zdroj energie ako sacharidy ktoré obsahujú nasýtené vyššie karboxylové kyseliny sú hlavnou zložkou tukových tkanív v tukových tkanivách sú prevažne fosfolipidy ktoré obsahujú nenasýtené vyššie karboxylové kyseliny sú hlavnou zložkou tukových tkanív.
Vosky: sú estery vyšších karboxylových kyselín a jednosýtnych alkoholov s dlhým reťazcom sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu obsahujú v molekule terciárny alkohol patria medzi zložené lipidy.
Starnutie lipidov:
je oxidácia násobných väzieb vzdušným kyslíkom, pričom sa trhajú dlhé reťazce mastných kyselín spôsobujú aj mikroorganizmy vo vlhkom a teplom prostredí je dehydrogenácia lipidov v prítomnosti katalyzátora spomalíme pridaním vitamínu D alebo beta karoténu.
Pre triacylglyceroly platí: ich kyslou hydrolýzou vzniká mydlo môžu byť jednoduché alebo zmiešané podľa obsahu alkoholu môžu byť jednoduché alebo zmiešané podľa obsahu mastnej kyseliny ich zásaditou hydrolýzou vzniká mydlo.
β-oxidácia mastných kyselín: prebieha rovnako ako citrátový cyklus a dýchací reťazec v mitochondriách po aktivácii mastnej kyseliny dochádza k dehydrogenácii v prítomnosti FAD za vzniku nenasýtenej mastnej kyseliny je dej, pri ktorom postupnou oxidáciou vyššej karboxylovej kyseliny na β-uhlíku vzniká ako konečný produkt ketokyselina sa nazýva aj Lynnenova špirála, lebo prebieha dovtedy, kým sa karboxylová kyselina nerozštiepi na molekuly acetyl-CoA.
Acetyl-CoA: vzniká ako medziprodukt degradácie sacharidov, lipidov a bielkovín je neaktívna forma kyseliny octovej neobsahuje makroergickú väzbu v citrátovom cykle kondenzuje s kyselinou oxáloctovou za vzniku kyseliny citrónovej.
Medzi makroergické zlúčeniny patrí: GTP AMP acetyl-CoA FAD.
Acetyl-CoA vzniká: ako medziprodukt degradácie len lipidov ako medziprodukt degradácie len sacharidov štiepením acetoacetyl-CoA β-oxidáciou mastných kyselín.
Pre trávenie lipidov: je potrebná hydroláza sú dôležité žlčové farbivá sú dôležité žlčové kyseliny je potrebná transferáza.
Cyklopentanoperhydrofenantrén je zlúčenina, od ktorej môžeme odvodiť: hormóny pankreasu estradiol cholesterol kyselinu cholovú.
Medzi hlavný koncový produkt metabolizmu bielkovín v organizme človeka patrí: močovina kyselina močová amoniak diamid kyseliny uhličitej.
Konečným produktom odbúravania purínových báz je: iminomočovina kyselina karbámová kyselina močová močovina.
Ako vitamíny označujeme látky: organického pôvodu, ale nedajú sa zaradiť medzi bielkoviny, lipidy alebo sacharidy len anorganického pôvodu ktoré v organizme plnia väčšinou funkciu koenzýmov ktorých je v organizme viac ako 0,005 % z celkovej hmotnosti organizmu.
O vitamínoch platí: vitamíny, ktoré sú pre ľudský organizmus nevyhnutné, nie sú vždy esenciálne aj pre zvieratá a mikroorganizmy sú zdrojom energie pre organizmus rozdeľujeme ich podľa pôvodu na rastlinné a živočíšne rozdeľujeme ich podľa rozpustnosti na rozpustné vo vode a v tukoch.
Nadbytok vitamínov v organizme: nemá nepriaznivé účinky, lebo vitamíny sa v organizme nekumulujú môže mať toxické účinky, ak ide o vitamíny rozpustné v tukoch spôsobuje vedľajšie nepriaznivé účinky v prípade vitamínov rozpustných vo vode nemôže nepriaznivo pôsobiť, lebo vitamíny sú len koenzýmy a nezasahujú veľmi do biochemických procesov v organizme.
Avitaminóza: je úplný nedostatok vitamínu môže spôsobiť vážne ochorenie organizmu až jeho zánik stav, keď zastúpenie vitamínov v organizme klesne pod hodnotu 0,15 % hmotnosti organizmu je len prechodný nedostatok vitamínu.
Provitamín: je neaktívna forma vitamínu vitamínu A je cholekalciferol retinolu je β-karotén vitamínu PP je pepsín.
Medzi vitamíny rozpustné v tukoch nepatrí: tiamín tokoferol vitamín D2 kyselina listová.
Vyberte správne pomenovanie vitamínov: B3 – tiamín B2 – riboflavín niacín – vitamín E retinol – vitamín A.
Vitamín A: vzniká v organizme symetrickým štiepením molekuly β-karoténu pri jeho nedostatku vzniká krivica jeho hypovitaminóza spôsobuje zhoršené videnie za šera je v nadbytku toxický.
Medzi antioxidanty patrí: vitamín A, E, C a selén Zn, Mg a vitamín C Na, K, a vitamín C len vitamín C.
O vitamíne D a E platí: majú steroidnú štruktúru tokoferol pôsobí ako antioxidant vitamín D podporuje vstrebávanie vápnika a fosforu z potravy vitamín D podporuje uvoľňovanie vápnika a fosforu z kostí a zubov.
Vitamín K: ovplyvňuje zrážanlivosť krvi vplýva na tvorbu protrombínu jeho nedostatok spôsobuje šeroslepotu
znižuje zrážanlivosť krvi.
O vitamínoch skupiny B platí: sú synergické okrem jednej charakteristickej skupiny majú rovnaké chemické zloženie všetky sa navzájom ovplyvňujú a nadbytok jedného spôsobí nedostatok iného vitamínu danej skupiny takmer všetky sa rozkladajú pôsobením alkoholu, liekov na spanie, estrogénov, liekov obsahujúcich síru a vplyvom fajčenia.
Vitamín B1: reguluje oxidáciu živín a získavanie energie je súčasťou FAD zabezpečuje energiu pre centrálny nervový systém je termostabilný.
Vitamín B6: je derivát pyridínu je súčasť koenzýmu aminotransferáz vyskytuje sa len v rastlinnej potrave sa v organizme mení na nikotínamid.
Anémiu môže spôsobiť nedostatok: vitamínu F niacínu kobalamínu kyseliny listovej.
Hypovitaminóza je: aktuálny nedostatok vitamínu neúčinná forma vitamínu aktuálny nadbytok vitamínu dlhodobý nedostatok vitamínu.
Biuretovu reakciu nedáva: tyroxín testosterón inzulín adrenalín.
Pozitívnu Biuretovu reakciu dáva: vazopresín inzulín kalciferol tyroxín.
Vyberte správne tvrdenia: A B C D.
Vyberte konštitučné izoméry : A B C D.
Asymetrický uhlík sa nachádza v molekule: A B C D.
Vyberte reakcie, v ktorých prevažne vzniká daný produkt: A B C D.
Vyberte reakciu prípravy 1,2-dichlórbutánu: A B C D.
Alkíny reagujú podľa reakčnej schémy: A B C D.
Benzén reaguje podľa reakčnej schémy: A B C D.
Vyberte správne reakcie: A B C D.
Vyberte správne reakčné schémy: A B C D.
Medzi nukleofilné substitúcie patrí reakcia: A B C D.
Vyberte správne reakčné schémy: A B C D.
Vyberte aromatické alkoholy: A B C D.
Vyberte sekundárne alkoholy: A B C D.
Vyberte viacsýtne stabilné hydroxyderiváty: A B C D.
Pre karbonylové zlúčeniny platí: A B C D.
Z uvedených zlúčenín vyberte acetály : A B C D.
Poloacetál alebo acetál vzniká podľa reakčnej schémy: A B C D.
Vyberte reakcie, v ktorých ketóny reagujú podľa reakčnej schémy: A B C D.
Zlúčenina vznikne: vnútornou poloacetálovou reakciou aldehydu obsahujúceho dve –OH skupiny acetálovou reakciou formaldehydu a 1,3-propándiolu reakciou hydroxylovej skupiny na 5. uhlíku s aldehydovou skupinou 3,5-dihydroxypentanalu vzniká oxidáciou 1,3-dihydroxycyklohexánu.
Vyberte správnu aldolovú reakciu: A B C D.
Vyberte reaktanty, ktorých reakciou vzniká zlúčenina p-chlórtoluén a metanol p-chlórbenzaldehyd a etanol p-chlórbenzaldehyd a etanal pentán-3-ón a 4-chlórfenol.
Vyberte zlúčeninu, ktorá je vhodná na prípravu aldolu: A B C D.
Vyberte reakcie, ktorými sa dokazuje prítomnosť aldehydu: A B C D.
Priebeh jodoformovej reakcie vyjadruje reakčná schéma: A B C D.
Vyberte zlúčeninu, ktorá dáva pozitívnu jodoformovú reakciu: A B C D.
Vyberte správne reakcie, pri ktorých vznikajú funkčné deriváty karboxylových kyselín: A B C D.
Opticky aktívna zlúčenina je: A B C D.
Označte zmiešané acylglyceroly mastných kyselín: A B C D.
Skupina je súčasťou molekuly: asparagínu kyseliny asparágovej arginínu glutamínu.
|
