Peroxid vodíka H2O2 je oxidovadlom v reakciách: H2O2 + KI + H2SO4 → I2 + K2SO4 + H2O Ag2O + H2O2 → 2 Ag + H2O + O2 H2O2 + 2 FeSO4 + H2SO4 → Fe2(SO4)3 + 2 H2O 5 H2O2 + 2 KMnO4 + 3 H2SO4 → 5 O2 + 2 MnSO4 + K2SO4 + 8 H2O.
Pre H2O2 platí: v reakcii s KMnO4 sa kyslík peroxidu oxiduje aj redukuje v roztokoch sa chová ako slabá kyselina 30% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu 3% roztok sa používa v medicíne na dezinfekciu.
Ako oxidovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: MnO2 HNO3 H2S Br-.
Ako redukovadlo môže v chemických reakciách vystupovať: H2S KClO4 SO2 CO2.
Dismutácia je: redoxná reakcia, pri ktorej dochádza k výmene len jedného elektrónu 4 KClO3 → 3 KClO4 + KCl redoxná reakcia, pri ktorej sa jedna látka oxiduje aj redukuje 3 HNO2 → HNO3 + 2 NO + H2O.
Ako oxidovadlo aj ako redukovadlo môže vystupovať: kyselina dusičná kyselina sulfánová kyselina chloritá kyselina chloristá.
Reakcia Zn s kyselinou dusičnou je: dismutácia redoxná protolytická ide o prípravu roztoku.
Pre reakciu Zn + HNO3 → Zn(NO3)2 + H2 platí: Zn sa oxiduje, prijíma elektróny Zn sa oxiduje, je redukovadlo vodík sa redukuje, odovzdáva elektróny stechiometrické koeficienty sú: 1 + 2 → 1 + 2.
Pri elektrolýze vodného roztoku KCl: sa na anóde vylučuje draslík dochádza k redukcii draslíka na katóde v okolí katódy je pH roztoku väčšie ako 7 na anóde vzniká anión chlóru.
Pri reakcii jodidu sodného s peroxidom vodíka sa redukuje: jód kyslík sodík vodík.
Redukčné účinky nemá anión: dusičnanový sulfidový chloridový chlórnanový.
O zrážacích reakciách platí: prebiehajú rýchlo, pretože sa pri nich uvoľňuje veľké množstvo tepelnej energie prebiehajú pomaly, pretože prostredie je nehomogénne prebiehajú pomaly, pretože reaktanty sú málo rozpustné prebiehajú veľmi rýchlo, pretože vyžadujú nízku aktivačnú energiu.
Súčin rozpustnosti Ks: udáva rozpustnosť kvapalnej, plynnej alebo kryštalickej látky udáva maximálnu rozpustnosť soli za definovaných podmienok charakterizuje rozpustnosť danej soli vo vode závisí od teploty.
Mierou rozpustnosti látky je: množstvo látky, ktoré zostane nerozpustené v nasýtenom roztoku dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku hodnota jej solvatačného tepla koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach.
Mierou rozpustnosti látky je: koncentrácia jej nasýteného roztoku pri daných podmienkach dosiahnutie maximálneho osmotického tlaku roztoku hodnota rozpúšťacieho tepla danej látky (vo vode) množstvo tepla, ktoré sa uvoľní pri jej rozpúšťaní.
Nasýtený roztok soli vznikne ak: súčin koncentrácií voľných iónov soli v roztoku sa v rovnovážnom stave rovná jednej sa súčin rovnovážnych molárnych koncentrácií voľných iónov soli v roztoku umocnených ich stechiometrickými koeficientami rovná súčinu rozpustnosti danej látky v rovnovážnom stave je v roztoku koncentrácia rozpustenej soli a nerozpustenej látky vždy rovnaká za daných podmienok je v roztoku rozpustené maximálne množstvo látky dané hodnotou Ks.
Rozpustnosť AgCl v roztoku NaCl v porovnaní s destilovanou vodou: je znížená je zvýšená sa nezmení, NaCl rozpustnosť neovplyvní
sa zmenší ak pridáme katióny Ag+.
Pri určovaní množstva chloridov v moči možno použiť roztok: dusičnanu strieborného síranu sodného dusičnanu draselného Ag(NO3)2.
Z uvedených reakcií vyberte zrážacie reakcie: NaOH + HCl → NaCl + H2O Pb(NO3)2 + 2 KI → PbI2 + 2 KNO3 Zn + CuSO4 → ZnSO4 + Cu 2 NaHCO3 → Na2CO3 + H2O + CO2.
Pre hodnotu súčinu rozpustnosti Ks platí: Ks závisí len od teploty a typu rozpúšťanej látky čím je pri danej teplote hodnota Ks väčšia, tým je látka nerozpustnejšia charakterizuje rozpustnosť tuhých elektrolytov je konštanta, ktorá charakterizuje iónovú rovnováhu v roztokoch málo rozpustných elektrolytov.
Na základe známych hodnôt Ks pri teplote 25oC vyberte najlepšie rozpustnú látku: CaF2: Ks = 3,4.10-11 AgCl: Ks = 8,3.10-17 CaCO3: Ks = 4,5.10-9 BaSO4: Ks = 1,4.10-10.
Vyberte správne výroky: v roztoku sa začne vylučovať zrazenina, ak súčin koncentrácií voľných iónov v roztoku bude rovný jednej čím je hodnota súčinu rozpustnosti menšia, tým je látka menej rozpustná látka sa vo vode rozpúšťa dovtedy, kým hodnota súčinu jej iónov v roztoku nedosiahne hodnotu iónového súčinu vody rozpustnosť danej látky môžeme ovplyvniť pridaním jedného z jej iónov do roztoku.
Pri danej teplote je najmenej rozpustná zlúčenina: AgBr: ak Ks = 3,6 . 10-13 Ag2CrO4: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,32 . 10-2 g/l Ag2SO4: ak Ks = 7 . 10-5 AgOH: ak za daných podmienok je jeho rozpustnosť 3,95 . 10-3 g/l.
Prirodzená rádioaktivita: je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov sprevádzaný rádioaktívnym žiarením je samovoľný rozpad atómových jadier niektorých prvkov, pričom sa zvyšuje ich vnútorná energia je taký rozpad atómových jadier rádioaktívnych prvkov, pri ktorom sa energia uvoľňuje je charakterizovaná polčasom rozpadu.
Vyberte, čo neplatí o prirodzenej rádioaktivite: pri rádioaktivite sa mení iba štruktúra elektrónového obalu rádioaktivita nezávisí od vonkajších podmienok rádioaktivita závisí od toho, či je atóm súčasťou zlúčeniny alebo prvku objav rádioaktivity potvrdil nedeliteľnosť atómu.
Rádioaktívne žiarenie: alfa, beta a gama sa nedajú rozlíšiť podľa správania sa v elektrickom poli gama je elektromagnetické žiarenie s vlnovou dĺžkou 0,5 - 40 . 10-12 m alfa a beta je prenikavejšie ako gama gama je najprenikavejšie.
O rádioaktívnom žiarení môžeme povedať: žiarenie alfa je prúd atómových jadier hélia 4 He žiarenie beta vzniká rozpadom jedného neutrónu na protón a elektrón, ktorý sa potom vyžiari žiarenie alfa sa v elektrickom poli vychýli ako prúd záporných nábojov ak atóm vyžiari časticu beta vznikne prvok, ktorý v PSP stojí o jedno miesto doprava.
Vyberte správne tvrdenie: po vyžiarení častice alfa vznikne prvok, ktorý má protónové číslo menšie o dva a nukleónové číslo menšie o štyri ako pôvodný prvok žiarenie beta pohltí olovená platňa o hrúbke 1,5 mm žiarenie gama má rovnakú energiu ako svetelné žiarenie žiarenie alfa vzniká jadrovou premenou elektrónu na protón.
Počet atómov fosforu vo fosgéne je: 2 1 0 3.
Počet atómov kyslíka v molekule disiričitanu draselného je: 3 5 6 4.
Počet atómov vodíka v molekule síranu amónneho je: 3 4 6 8.
Atóm chrómu má oxidačné číslo VI v zlúčenine: KCr(SO4)2 Cr2(SO3)3 [Cr(NH3)6]Cl6 K2CrO4.
Dihydrogénarseničnan horečnatý má vzorec: Mg(H2AtO4)2 Mg(H2AsO3)2 Mg(H2AsO4)2 Mg(H2AsO4).
Jodistan vápenatý má vzorec: Ca(IO3)2 Ca(IO4)2 CaIO4 CaI2O7.
Vanád má oxidačné číslo V v zlúčenine: AgVO3 Mg(VO2)2 Na2VO3 K[VCl6].
Fosfor má oxidačné číslo V v zlúčenine: Na3PO4 Ca3(PO3)2 ATP P4O10.
Mangán má oxidačné číslo VI v zlúčenine: K2MnO4 KMnO4 Al2(MnO4)3 MnO2.
Centrálny atóm má oxidačné číslo III v zlúčenine: [Cr(H2O)6]Cl3 Li[AlH4] [Ag(NH3)2]Cl Na3[CoF6].
Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: Na[Pb(OH)3] [Co(H2O)6]SO4 K3[Fe(CN)6] Li[BF4].
Centrálny atóm má oxidačné číslo II v zlúčenine: [Cu(NH3)4]SO4 K4[Fe(CN)6] [Fe(H2O)6]Cl3 H2[PtCl6].
Vyberte silné elektrolyty: CaCl2 C6H12O6 HNO2 NH4OH.
Medzi slabé elektrolyty patrí: NH4OH CH3COOH CuSO4 Ni(NO3)2.
Medzi neelektrolyty patrí: H2O C6H6 C6H12O6 HOOC-COOH.
Fyziologický roztok je: roztok glukózy s koncentráciou 0,3 mol . dm-3 roztok NaCl s koncentráciou 0,15 mol . dm-3 roztok glukózy s koncentráciou 0,15 mol . dm-3 roztok NaCl s koncentráciou 0,3 mol . dm-3.
Osmóza je: samovoľný prechod častíc rozpúšťadla cez semipermeabilnú membránu samovoľný prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu je opak difúzie dej, ktorý umožňuje, že samovoľne prechádzajú molekuly bielkovín z vonkajšieho priestoru do bunky.
Difúzia: po formálnej stránke je opakom osmózy je prechod častíc látky cez semipermeabilnú membránu v smere koncentračného spádu je prechod častíc látky z miesta s jej vyššou koncentráciou na miesto s jej nižšou koncentráciou vyplýva z tepelného pohybu častíc.
Osmóza: zabezpečuje prenos vody v organizme nezávisí od disociácie rozpustených látok závisí od koncentrácie rozpustených látok nie je dôležitá pre organizmus.
Osmóza: je dej, pri ktorom častice rozpúšťadla prechádzajú cez polopriepustnú membránu je opakom difúzie vyžaduje prítomnosť semipermeabilnej membrány je dej, pri ktorom častice rozpustenej látky prechádzajú cez polopriepustnú membránu.
Fyziologický roztok: je izotonický s vnútorným prostredím bunky izolované bunky pečene v ňom nemenia svoj objem je izotonický s roztokom sacharózy s koncentráciou 0,15 mol . l-1 je roztok glukózy.
Látková premena v živých sústavách využíva okrem jednoduchej difúzie: aktívny transport, ktorý podmieňuje prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu bez dodávania energie uľahčený transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov v smere koncentračného spádu, pričom nie je potrebné dodávať energiu uľahčený transport, ktorý smeruje proti difúzii, pričom sa energia musí dodávať aktívny transport, čo je prechod látky pomocou prenášačov proti koncentračnému spádu, ktorý vyžaduje dodávanie energie.
Vyberte, čo platí o osmotickom tlaku: je pri rovnakej koncentrácii rovnaký v roztoku elektrolytu aj neelektrolytu ak sa v roztoku nachádza elektrolyt aj neelektrolyt, osmotický tlak závisí len od koncentrácie elektrolytu pomocou osmotického tlaku môžeme zistiť molekulovú hmotnosť neelektrolytu podľa rovnice M = (i.m.R.T) / (π.V) je tlak, ktorým musíme pôsobiť na povrch roztoku, aby sa zabránilo prenikaniu rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu.
Difúzia: je prechod častíc rozpúšťadla z miesta s vyššou koncentráciou rozpúšťanej látky na miesto s jej nižšou koncentráciou je samovoľný prechod častíc látky v smere koncentračného spádu nastane napríklad pri rozpúšťaní kryštalického KMnO4 vo vode je formálne opakom dialýzy.
Osmotický tlak: je určený koncentráciou všetkých osmoticky aktívnych častíc v roztoku krvi človeka ja podmienený najmä minerálnymi soľami krvi človeka je približne 780 kPa elektrolytov je menší ako neelektrolytov pri rovnakej koncentrácii.
O osmóze platí: ak dáme bunky do silne hypotonického prostredia, po chvíli prasknú veľkosť červených krviniek po ich vložení do fyziologického roztoku zostane nezmenená osmotický tlak nezávisí od počtu častíc v roztoku, ktoré vzniknú v roztoku po rozpustení elektrolytu v danom rozpúšťadle a jeho ionizácii nie je dôležitá pri aplikácii injekcie do žily.
Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: N, P, B, C, O C, H, O, N P, Ca, S, N C, Mg, H, N.
Medzi biogénne mikroprvky patrí: Mn, Zn, Se, Mo Cu, Cd, Fe, As Pd, Hg, Fe, Cu C, H, O, N.
Organické zlúčeniny: sú len zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v živých organizmoch sú zlúčeniny, ktoré vo svojich molekulách obsahujú najmä uhlík, vodík, ale aj kyslík, dusík, fosfor a síru typu uhľovodíkov, okrem metánu a jeho derivátov, majú vo svojej molekule uhlíkový reťazec nemôžeme ich pripraviť aj z anorganických zlúčenín.
Uhlík v organických zlúčeninách: môže byť len v hybridizácii sp3 môže byť v hybridizácii sp3, sp2, sp tvorí najčastejšie dvojité a trojité väzby je štvorväzbový.
Elektrónová konfigurácia atómu uhlíka v základnom stave je: 1s2 2s1 2p3 1s2 2s2 2p2 1s2 2s2 2p1 2p1 2p1 [He] 2s2 2p2.
Atóm uhlíka je: primárny, ak v molekule zlúčeniny priamo viaže jeden atóm uhlíka sekundárny, ak sa viaže s tromi ďalšími atómami uhlíka terciárny, ak sú na tento atóm naviazané tri rôzne substituenty nulárny, keď sa nachádza v nezlúčenom stave.
Medzi primárne biogénne makroprvky patrí: selén fosfor dusík železo.
Medzi biogénne mikroprvky nepatrí: bárium zinok arzén meď.
Uhlík v organických zlúčeninách: tvorí 4 jednoduché väzby, ak sa nachádza v hybridizácii sp2 sa môže viazať tak, že tvorí väzbové uhly 109o je štvorväzbový, preto nemôže tvoriť väzbové uhly 120o ak je v hybridizácii sp tvorí väzbové uhly 180o
.
Atómy uhlíka sa môžu medzi sebou navzájom spájať väzbou: vodíkovou kovalentnou nepolárnou násobnou kovalentnou iónovou.
Organické zlúčeniny: obsahujú vo svojich molekulách prevažne nepolárne kovalentné väzby nie sú dobre rozpustné vo vode, ale rozpúšťajú sa v polárnych rozpúšťadlách prevažne sú rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách, napríklad v benzéne alebo iných kvapalných uhľovodíkoch sú horľavé a pri ich spaľovaní vzniká CO2 a voda.
Vyberte správne dvojice:.
O chemických vzorcoch v organickej chémii platí: používame len sumárne, molekulové vzorce, ktoré určujú počet jednotlivých atómov v molekule nestačí poznať len molekulový vzorec, lebo v organickej chémii je dôležité poznať aj štruktúru molekuly štruktúrny vzorec vyjadruje poradie, spôsob a typ viazania jednotlivých atómov v molekule štruktúrny elektrónový vzorec uvádza aj usporiadanie valenčných elektrónov v atóme alebo molekule.
Molekulový vzorec: vyjadruje len typy atómov v molekule vyjadruje typy atómov a ich počet v molekule je napríklad CH3-CH2-OH, C2H5OH je napríklad C6H12O6, C3H7Cl.
Štruktúrny vzorec: vyjadruje poradie, spôsob a typ viazania jednotlivých atómov v molekule nazýva sa aj konštitučný vzorec vyjadruje okrem väzieb aj počet valenčných elektrónov a elektrónové páry vyjadruje celkové usporiadanie molekúl v priestore.
Kovalentná väzba v organických zlúčeninách môže pôsobením činidiel: zanikať vždy len homolyticky sa štiepiť homolyticky alebo heterolyticky, podľa charakteru väzby zanikať len heterolyticky nemôže zanikať, je vždy potrebná prítomnosť katalyzátora.
Homolyticky sa štiepi: každá kovalentná väzba vplyvom radikálového činidla len nepolárna kovalentná väzba jednoduchá alebo násobná nepolárna kovalentná väzba polárna alebo nepolárna kovalentná väzba.
Homolyticky sa štiepi väzba: tak, že väzbový elektrónový pár sa rozloží rovnomerne medzi obidva atómy tak, že celý väzbový elektrónový pár prejde na radikál pôsobením radikálového činidla alebo dodaním energie za vzniku radikálov len jednoduchá.
Heterolyticky sa štiepi: napr. nepolárna jednoduchá kovalentná väzba medzi atómami uhlíka len polárna jednoduchá kovalentná väzba jednoduchá polárna kovalentná väzba alebo násobná nepolárna väzba v prítomnosti heterolytického činidla akákoľvek kovalentná väzba, podmienkou je len prítomnosť vhodného činidla.
Heterolyticky sa štiepi: polárna kovalentná väzba tak, že väzbový elektrónový pár sa presunie na stranu elektronegatívnejšieho atómu v prítomnosti heterolytického činidla napríklad väzba C = C napríklad násobná väzba medzi atómami uhlíka pôsobením NaOH aj väzba C-H v molekule benzénu vplyvom nukleofilného činidla.
O chemických vlastnostiach organických zlúčenín platí: závisia len od druhu atómov v reťazci závisia od štruktúry molekuly závisia od typu charakteristických skupín v molekule hlavne závisia od počtu uhlíkov v molekule.
Reaktivitu organických zlúčenín ovplyvňuje: prítomnosť násobnej väzby indukčný efekt len počet atómov uhlíka v reťazci mezomérny efekt.
Násobná kovalentná väzba medzi atómami uhlíka: môže zanikať homolyticky aj heterolyticky, podľa toho, aké činidlo vyvolá zánik väzby je tvorená napr. jednou väzbou σ a jednou väzbou π napriek tomu, že je nepolárna, môže zanikať pôsobením heterolytického činidla, pretože predstavuje zvýšenú elektrónovú hustotu je tvorená len dvomi väzbami π.
Väzba C = C môže zanikať: len pôsobením UV žiarenia pôsobením elektrofilného činidla vždy za vzniku biradikálu pôsobením molekuly vody v prítomnosti H+ ako katalyzátora.
Homolytické činidlo: jeCl•;H• môže byť Br2 v prítomnosti UV žiarenia je aj Cl2 v prítomnosti FeCl3 môže byť len ultrafialové žiarenie, ionizačné žiarenie alebo zvýšená teplota.
Radikálové činidlo: je málo reaktívna častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom je veľmi reaktívna častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom je častica s minimálne jedným nespáreným elektrónom, preto má záporný náboj väčšinou nie je elektricky nabitá častica.
Heterolyticky môže zanikať väzba medzi atómami: C-Br akýmikoľvek C-NO2 C-C.
Elektrofilné činidlo: sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je zvýšená elektrónová hustota sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je znížená elektrónová hustota môže byť len katión môže byť len anión.
Elektrofilným činidlom nemôže byť: katión Na+, pretože má konfiguráciu vzácneho plynu a je nereaktívny H+, NO2 + častica s čiastkovým kladným nábojom δ+ H2O, NH3.
Nukleofilné činidlo: je napríklad molekula s voľným elektrónovým párom môže byť len anión alebo katión môže byť len anión sa naväzuje na tú časť molekuly, kde je čiastkový kladný náboj.
Nukleofilným činidlom môže byť: katión vodíka alebo katión draslíka anión atóm s elektrónovým zriedením H2O alebo NH3.
Indukčný efekt: vzniká v dôsledku prítomnosti elektronegatívnejšieho atómu, resp. polárnej väzby ide o posun elektrónov σ-väzieb v uhlíkovom reťazci ovplyvňuje celú molekulu s rastúcou dĺžkou reťazca stráca intenzitu.
Indukčný efekt môže byť: kladný, ak atómy alebo skupiny spôsobia zvýšenie elektrónovej hustoty na susednom atóme záporný, ak atómy alebo skupiny spôsobia zvýšenie elektrónovej hustoty na susednom atóme vždy len záporný, pretože ide o posun elektrónov kladný alebo záporný.
Kladný indukčný efekt vyvolá: -CH3 -R -COOH -SO3H.
Záporný indukčný efekt vyvolá: -Cl -R -NH2 -OH.
Mezomérny efekt: vzniká posunom polárneho efektu po π väzbách je slabší ako indukčný s rastúcou dĺžkou konjugovaného systému nestráca na intenzite nemá vplyv na reaktivitu molekuly.
O mezomérnom efekte môžeme povedať: je kladný, ak atóm alebo skupina atómov poskytuje elektróny do konjugácie, teda dochádza k posunu elektrónov po konjugovanom systéme smerom k uhlíku záporný vzniká vtedy, ak atóm alebo skupina atómov elektróny z konjugácie odťahuje, teda dochádza k posunu elektrónov po konjugovanom systéme smerom od uhlíka ovplyvňuje napríklad kyslosť fenolov pôsobí len na aromatickom jadre.
Substitúcia: je typ reakcie, pri ktorom dochádza k nahradeniu jedného atómu uhlíka v uhľovodíkovom reťazci iným atómom je typ reakcie, pri ktorom dochádza k nahradeniu atómu alebo skupiny atómov iným atómom alebo inou skupinou atómov je reakcia, pri ktorej nevzniká vedľajší produkt podľa typu činidla môže byť elektrofilná, nukleofilná, radikálová.
O adičných reakciách platí: adícia je reakcia, pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov naväzuje na násobnú väzbu v molekule pri adičných reakciách sa násobnosť väzby znižuje a nevzniká vedľajší produkt môžu byť len elektrofilné nemôžu byť radikálové.
Pri adícii sa väzby medzi atómami uhlíka: skracujú predlžujú excitujú nemenia.
Spontánny (samovoľný) prešmyk je reakcia: ktorá prebieha vždy spolu s elimináciou pri ktorej dochádza k stabilizácii molekuly, pričom sa jej vnútorná energia znižuje pri ktorej dochádza napríklad k zmene konštitučnej izomérie exotermická alebo endotermická.
O oxidácii a redukcii organických zlúčenín platí: v živých organizmoch ide najmä o priamy prenos elektrónu oxidácia je dehydrogenácia alebo oxygenácia redukcia je hydratácia alebo deoxygenácia redukcia je hydrogenácia alebo deoxygenácia
.
Medzi eliminačné reakcie patrí: vznik eténu z etanolu vznik vinylchloridu z etínu redukcia propénu na propán vznik kyseliny buténdiovej z kyseliny jablčnej.
Adícia je reakcia: pri ktorej nevzniká vedľajší produkt pri ktorej sa atóm alebo skupina atómov naväzuje na násobnú väzbu pri ktorej sa znižuje násobnosť väzby nemôže byť nukleofilná.
Adičné reakcie: sú charakteristické pre všetky uhľovodíky sú charakteristické pre nenasýtené uhľovodíky na benzénovom jadre prebiehajú ako elektrofilné adície alkénov a alkínov sú elektrofilné adície.
Substitučné reakcie: sú reakcie, pri ktorých dochádza k naviazaniu atómov alebo skupiny atómov na násobnú väzbu môžu byť radikálové, elektrofilné alebo nukleofilné sú reakcie, pri ktorých dochádza k nahradeniu atómu alebo skupiny atómov iným atómom alebo inou skupinou atómov sú len homolytické.
|
