Teorie práva a státověda

INFO
STADISTICS
RECORDS
Title of test:
Teorie práva a státověda

Description:
Otázky k testu, 6.12

Author:
AVATAR
Daniela Hořáková
(Other tests from this author)


Creation Date:
30/11/2019

Category:
Science
Click 'LIKE' to follow the bests test of daypo at facebook
Last comments
No comments about this test.
Content:
V zmysle ústavy SR je územie Slovenské republiky slobodné suverénne nedeliteľné jednotné zložené .
V zmysle ústavy SR hranice SR sa môžu meniť zákonom ústavným zákonom nariadením vlády rozhodnutím občanov v referende plebiscitom .
štátne občianstvo SR možno odňat len v prípadoch stanovených ústavou možno odňat občanovi, ktory sa dopustil závažnej trestnej činnosti nemožno odňat inka než so suhlasom občana možno odnať aj proti vôli občana, ak sa dopustil vlastizrady nemožno nikomu odnať proti jeho vôli .
V zmysle Ustavy SR nikomu nemožno nutit, aby konal niečo, čo neukládá ústava zákon právny poriadok ústavný zákon právo .
štátnymi symbolmi SR sú štátný znak štatná vlajka prezidentská štandarta štátná pečať štátne insígnie .
Základné práva a slobody sú v zmysle ústavy SR nedotknuteľné neodňateľné nescudziteľné nepremlčateľné nezrušiteľné .
V zmysle ústavy SR sú ľudia slobodní a rovní slobodní v konání a rovní v právách slobodní a rovní v dôstojnosti i v právách slobodní v konání a rôvni v dôstojnosti a i v právách slobodní, rovní a prirodzení.
V zmysle ustavy SR sa základné práva a slobody zaručuju na uzemí SR všetkým bez ohľadu na pohlavie rod mejetkové pomery vieru a náboženstvo životné úspechy či neúspechy .
V zmysle ústavy SR povinnosti možno ukladať len na základe zákona v jeho medziach pri zachování základných práv a svôbod pri zachování prirozených práv a svôbod ak tým nie je ohrozená bezpečňosť ak tým nie je ohrozený verejný poriadok .
Právo na život nepatri do první generácie ľudských práv patrí medzi základné ľudské práva a slobody ústava SR ho neupravuje Patrí medzi práva druhej generacie ľuských práv ústava SR ho priznává len občanom SR.
Do väzby možno vziať iba na čas a z dôvodou ustavých zákonem a to na základe rozhodnutia súdu rozhodnutia vyšetrovateľa návrhu vyšetrovateľa y rozhodnutí prokurátora rozhodnutia prokurátora rozhodnutia predsedu krajského súdu .
V zmysle ústavy SR výkon vlastnického práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie prírodu kulturné pamiatky životné prostredie národné tradicie .
V zmysle ústavy má každý právo na zachovanie osobnej cti dobrej povesti ľudské dôstojnosti dobrého mena osobnej hrdosti .
Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania nie je právom druhej generácie ľuských práv patrí do prvej generácie ľuských práv patrí medzi základné kulturné práva nepatrí medzi politické práva ústava SR ju priznává každému .
Nikomu nemožno v zmysle ústavy SR nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho vedomím politickým zájmem životnou filozofiou náboženským vyznaním svedomím.
Sloboda pohybu a pobytu nepatrí do druhej generácie ľuských práv ústava nepredpokládá jej obmedzenie z je obsahu vyplývý, že každý občan SR má právo na slobodný vstup na území SR je politickým právom ústava SR ju nepriznává cudzincom.
V zmysle ústavy SR vydávanie tlače podlieha povoľovaciemu konanie nie je súčasťou slobody prejavu je upravené v druhej hlave ústavy je súčasťou slobody vedeckého bádanie je založené na donucovacom principe.
Petičné právo nie je politickým právom nepatrí do druhej generacie ľuských práv možno sa ním obracať na politické strany musí sa dotýkať vecí verejného alebo spoločného záujmu ústava SR ho priznáva len občanom SR .
Petičným právom nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd dožadovať sa lepších pracovných podmienok kritizovať štátne orgány zasahovať do nezávislosti súdov riešiť veci dotýkajúce sa národnostných menšín žijúcich v SR .
Peticiou sa možno obracať na štátne orgány záujmové združenia politické strany orgány územnej samosprávy cirkevné organizácie .
sloboda shromažďovania nepatrí do prvej generácie ľuských práv možno ju podmieňovať povolením orgánu verejnej správy nemožno ju podmieňovať je povolením policajného zákonu ústava SR predpokladá je možné obmedzenie ústava SR ju priznáva každému .
V zmysle ústavy SR je volebné právo všeobecné nezrušiteľné rovné priame tajné .
Právo zakladať politické strany v SR a združovať sa v nich majú fy. os. žijúce na území SR fy. os. žijúce na území SR, ktoré maju viac ako 18 rokov občania SR kolektívy občanov pracovné kolektívy .
Občanom SR patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým sk. sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo mať primerané zastúpenie v štátnych orgánoch právo mať primerané zastúpenie v orgánoch územnej samosprávy právo na vzdelanie v ich jazyku právo používať ich jazyk v úradnom styku právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín.
V zmysle ústavy SR výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viest k ohrozeniu verejného poriadku zvrchovanosti a územnej celistvosti SR Bezpečnosti a obranyschopnosti štátu suverenity SR demokratického zriadenia v SR .
V zmysle ústavy SR odborové organizácie nevznikajú na ochranu politických záujmov ich členov vznikajú nezávisle od štátu vznikajú nezávisle od politických strán štát nemôže obmedzovať ich počet financuje štát.
Právo na primerané hmotné zabezpečenie v zmysle ústavy SR patrí len občanom SR nemajú všetky fy. o. nachádzajúce sa na území SR patrí do druhej generácie ľudských práv nepatrí medzi základné ľudské práva obsiahnuté v ústave SR jeho obsahom je taká pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie zákl. životných podm. .
Právo na šrajk zaručuje ústava SR. Toto právo však nemajú v zmyzle ústavy lekari sudcovia prokurátori príslušníci Zboru požiarnej ochrany príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov .
Občania SR majú právo na bezplatné vzdelanie v stredných školách na súkromných školách ekon. zamerania podľa schopnosti občanov a možnosti spoločnosti na Vš na všetkých typoch škôl , ak dosahujú výborné výsledky v základných školách .
Sloboda vedeckého bádania a umenia je politickým právom patrí do druhej generácie ľudských práv ústava SR ju zaraduje medzi ľudské práva Patrí len občanom SK Nie je v ústave SK zakotvená .
Právo na mier nepatrí do tretej generácie ľudských práv je politickým právom ústava SR ho zakotvuje v druhej hlave nie je zakotvené v ústave SR patrí do skupiny kultúrných práv .
Právo na odpor nepatrí medzi politické práva jeho subjektom sú iba občania SR jeho subjektom nemôžu byť v zmysle Ústavy SR cudzinci možno ho použiť voči každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v Ústave SR Ústava SR ho neupravuje.
Iba občania SR majú v zmysle Ústavy SR právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí odporu voči vláde, ak sa zhoršia ich životné podmienky na prácu na ochranu zdravia na priaznivé životné prostredie.
V zmysle Ústavy SR nemá každý právo na vzdelanie na ochranu zdravia zakladať politické strany a hnutia na prácu voliť.
Azyl SR ho poskytuje cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd SR ho neposkytuje Ústava SR predpokladá možnosť odopretia azylu Ústava SR ho nezaraduje medzi politické práva Ústava SR ho priznáva všetkým občanom SR.
Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne, právne a demokraticky orientovanej trhovej ekonomiky sociálne, ekologicky a spravodlivo orientovanej trhovej ekonomiky sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky demokratickej, sociálnej a ekologicky orientovanej ekonomiky dynamickej, sociálnej a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.
V Slovenskej republike sa štátny rozpočet prijíma formou ústavného zákona organického zákona zákona vládneho nariadenia referenda.
Dane a poplatky sú v zmysle Ústavy SR štátne súkromné základné miestne dobrovoľné.
Predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR volí Národná rada SR menuje prezident SR volí vláda SR volia ho členovia NKÚ ustanovuje Ústavný súd SR.
Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. Správy predkladá Vláde SR Národnej rade SR Prezidentovi SR Najvyššiemu súdu SR Ústavnému súdu SR.
Územnú samosprávu v SR tvorí obec a vyšší územný celok. Územná samospráva sa v zmysle Ústavy SR uskutočňuje miestnym referendom orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku referendom na území vyššieho územného celku miestnym plebiscitom na zhromaždeniach obyvateľov vyššieho územného celku.
Orgánmi obce sú podľa Ústavy SR starosta a obecná rada starosta a obecný úrad obecné zastupiteľstvo, obecný úrad a starosta obecné zastupiteľstvo a starosta obecné zastupiteľstvo, obecná rada a starosta.
Starosta obce zastupuje obec navonok volia ho občania obce (obyvatelia obce) je výkonným orgánom obce vykonáva obecnú samosprávu volí ho obecné zastupiteľstvo.
V zmysle Ústavy SR obec je základom územnej samosprávy nie je právnickou osobou svoje potreby financuje predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj štátnych dotácií nemôže sa združovať s inými občanmi vo veciach územnej samosprávy jej nemožno ukladať žiadne povinnosti a obmedzenia.
V zmysle Ústavy SR výkon určených úloh štátnej správy možno na obec preniesť len ústavným zákonom nemožno na obec preniesť vôbec náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza rovnakým dielom štát a obec výkon štátnej správy prenesený na obec riadi a kontroluje vláda SR výkon štátnej správy prenesený na obec nekontroluje žiaden štátny orgán.
Národná rada SR je jediným ústavodarným orgánom SR je jedným zo zákonodarných orgánov SR má 150 poslancov nezasadá stále má právo veta voči nariadeniam Vlády SR .
Poslanci Národnej rady SR vykonávajú svoj mandát podľa vlastného svedomia a presvedčenia sú zástupcami občanov, ktorí ich môžu odvolať nie sú viazaní príkazmi občanov v zmysle Ústavy SR zodpovedajú za svoju poslaneckú činnosť politickým stranám, ktorých sú členmi skladajú sľub do rúk prezidenta SR.
Za poslanca NR SR možno zvoliť občana SR ktorý má volebné právo dovŕšil vek 23 rokov má ukončené stredoškolské vzdelanie má trvalý pobyt na území SR nebol súdne trestaný.
Poslanca Národnej rady SR nemožno trestne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu NR SR za hlasovanie v NR SR a jej výboroch možno trestne stíhať až po zániku jeho poslaneckého mandátu nemožno vziať ho do väzby bez súhlasu NR SR možno odsúdiť len za úmyselný trestný čin možno trestne stíhať a vziať do väzby aj bez súhlasu NR SR, ak sa dopustil zvlášť závažného trestného činu.
Poslanec Národnej rady SR má právo interpelovať vládu SR, člena vlády SR vo veciach ich pôsobnosti nemá právo interpelovať prezidenta SR má právo predkladať návrhy zákonov môže sa vzdať svojej funkcie poslanca má právo požadovať písomné správy od predsedu a členov Ústavného súdu SR vo veciach ich pôsobnosti.
Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR zvolá predseda NR SR predseda vlády SR prezident SR Ústavný súd SR Predsedníctvo NR SR.
Schôdze Národnej rady SR zvoláva jej predseda. Predseda NR SR zvolá schôdzu NR SR aj vtedy, ak o to požiada 1/3 poslancov NR SR 30 poslancov NR SR 1/5 poslancov NR SR predseda vlády SR prezident SR.
Súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých poslancov NR SR je potrebný na prijatie ústavy zmenu ústavy vyslovenie nedôvery vláde vypovedanie vojny inému štátu voľbu predsedu NR SR.
Schôdze Národnej rady SR zvoláva jej predseda sú verejné môžu byť aj neverejné zvoláva prezident SR konajú sa vždy počas párneho kalendárneho týždňa.
Do pôsobnosti Národnej rady SR patrí voliť a odvolávať predsedu Ústavného súdu SR vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR schvaľovať štátny rozpočet voliť sudcov Najvyššieho súdu rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda.
Do právomoci Národnej rady SR nepatrí vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR voliť sudcov Ústavného súdu SR menovať a odvolávať vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov zriaďovať zákonom ministerstvá voliť Generálneho prokurátora SR.
Návrhy zákonov môžu Národnej rade SR podávať (majú zákonodarnú iniciatívu) prezident SR predseda Národnej rady SR vláda SR výbory NR SR poslanci NR SR.
Zákony Národnej rady SR podpisujú predseda NR SR prezident SR vláda SR predseda Ústavného súdu SR predseda vlády SR.
Právo veta, t. j. právo vrátiť NR SR zákon s pripomienkami, má prezident SR predseda Ústavného súdu SR Ústavný súd SR vláda SR Najvyšší kontrolný úrad SR.
Na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov NR SR nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov NR SR 3/5 väčšiny všetkých poslancov NR SR 3/5 väčšiny prítomných poslancov NR SR 2/3 väčšiny prítomných poslancov NR SR.
Predseda Národnej rady SR je volený nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov NR SR zodpovedný je len NR SR prijíma sľub poslancov NR SR neprijíma sľub predsedu Ústavného súdu vyhlasuje voľby do NR SR.
Funkčné obdobie predsedu Národnej rady SR je štvorročné je päťročné nemá časové obmedzenie trvá dovtedy, kým si novozvolená NR SR nezvolí nového predsedu trvá do troch mesiacov po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej NR SR.
NR SR zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne, kontrolné a výkonné orgány iniciatívne, kontrolné a poradné orgány iniciatívne, kontrolné, výkonné a poradné orgány kontrolné a výkonné orgány iniciatívne a kontrolné orgány.
Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody dane poplatky odvody štátny rozpočet.
Referendum vyhlasuje prezident SR ak o to petíciou požiada aspoň 250 000 občanov o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov sa na tom uznesie NR SR o to požiada vláda SR o to požiada Ústavný súd SR.
Referendum v zmysle Ústavy SR potvrdí sa ním ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku zúčastniť sa na ňom môže každý občan SR, ktorý dosiahol vek 18 rokov musí sa vykonať do 60 dní od jeho vyhlásenia prezidentom SR nemôže sa konať v deň volieb do NR SR v tej istej veci ho možno opakovať najskôr po uplynutí 5 rokov od jeho vykonania.
Voľby prezidenta SR volia ho občania v nepriamych dvojstup nových voľbách kandidáta na funkciu prezidenta môže navrhnúť najmenej 5 poslancov NR SR kandidáta môžu navrhovať aj občania formou petície (najmenej 15 000) voľby prezidenta sú vždy dvojkolové v prvom kole je za prezidenta SR zvolený kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.
Prezident SR sa po svojom zvolení ujíma funkcie zložením sľubu: sľub skladá pred Národnou radou SR do rúk jej predsedu sľub skladá napoludnie v deň, v ktorom konci volebné predchádzajúceho prezidenta sľub skladá pred Národnou radou SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR sľub skladá v deň, kedy bol za prezidenta zvolený sľub skladá v deň vzniku Slovenskej republiky.
Prezident SR pri výkone svojej funkcie je viazaný príkazmi občanov môže kedykoľvek rozpustiť NR SR má právo predkladať návrhy zákonov Národnej rade SR, t. j. má právo zákonodarnej iniciatívy je hlavným veliteľom ozbrojených síl udeľuje amnestiu vo veciach priestupkov.
Do právomoci prezidenta SR nepatrí: povyšovať generálov menovať dekanov fakúlt zvolávať ustanovujúcu schôdzu NR SR podpisovať zákony prijaté NR SR prijímať nariadenia s mocou zákona.
Pred skončením funkčného obdobia možno prezidenta SR odvolať: 3/5 väčšinou všetkých poslancov NR SR rozhodnutím Ústavného súdu SR Ľudovým hlasovaním rozhodnutím Najvyššieho súdu SR nadpolovičnou väčšinou všetkých členov NR SR.
Prezident SR nesmie vykonávať inú platenú funkciu môže byť zároveň poslancom NR SR nemôže odmietnuť zloženie sľubu (po svojom zvolení) pred NR SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR môže sa svojej funkcie vzdať stíhať ho možno aj za úmyselné porušenie Ústavy SR.
Volebné obdobie prezidenta SR je: 4-ročné 5-ročné 7-ročné 10-ročné nie je Ústavnou stanovené.
Tá istá osoba môže byť za prezidenta SR zvolená: najviac jedno funkčné obdobie najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach najviac dvakrát za svoj život najviac v troch po sebe nasledujúcich obdobiach neobmedzený počet krát.
O obžalobe prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy alebo vlastizradu rozhoduje: Národná rada SR generálny prokurátor SR Ústavný súd SR Najvyšší súd SR vláda SR .
Vláda SR je podľa Ústavy SR: vrcholný orgán výkonnej moci najvyšší orgán výkonnej moci jedným z najvyšších orgánov výkonnej moci najvyšším orgánom štátnej exekutívy najvyšším orgánom administratívnej činnosti.
Vláda SR sa skladá: z predsedu, podpredsedov, ministrov a štátnych tajomníkov z predsedu, podpredsedov, ministrov a štátnych sekretárov z predsedu, podpredsedov a ministrov z predsedu, ministrov a štátnych tajomníkov z predsedu, podpredsedov, stálych a mimoriadnych ministrov.
Za predsedu vlády môže byť podľa Ústavy SR vymenovaný každý občan SR, ktorý je voliteľný do NR SR ktorý je voliteľný do NR SR a dosiahol vek najmenej 35 rokov majúci vysokoškolské vzdelanie ktorý bol aktívny v oblasti štátnej politiky najmenej 10 rokov ktorý má právo voliť do NR SR a orgánov samosprávy obcí a dosiahol vek 30 rokov.
Predsedu vlády menuje a odvoláva: prezident SR prezident SR na návrh a so súhlasom NR SR prezident SR na návrh NR SR a so súhlasom politickej strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách predseda Ústavného súdu na návrh NR SR politická strana, ktorá vyhrala parlamentné voľby.
Vláda SR po svojom vymenovaní prezidentom SR: do 60 dní je povinná predstúpiť pred NR SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery do 30 dní je povinná predstúpiť pred NR SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery v čo najkratšom čaše predloží NR SR svoj program a požiada ju o vyslovenie dôvery nemusí žiadať NR SR o súhlas so svojim programom do 30 dní musí konzultovať svoj program s prezidentom SR.
Vláda SR nie je za výkon svojej funkcie zodpovedná NR SR môže kedykoľvek požiadať NR SR o vyslovenie dôvery nemôže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde môže kedykoľvek podať demisiu do rúk prezidenta SR môže žiadať prezidenta SR, aby sa zúčastnil na jej rokovaní, pričom tento je povinný žiadosti vyhovieť.
Národná rada SR môže vysloviť nedôveru len celej vláde SR nemôže vysloviť nedôveru jednotlivému členovi vlády môže vysloviť nedôveru predsedovi vlády môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády môže kedykoľvek vysloviť nedôveru vláde SR.
Vláda SR rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov programe vlády SR a o jeho plnení o zásadných otázkach vnúť. a zahraničnej politiky o udelení amnestie vo veciach priestupkov o tom, že požiada o vyslovenie dôvery.
Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať: vyhlášky dekréty zákony - dekréty nariadenia výnosy.
Vláda SR je schopná uznášať sa, ak je prítomná: nadpolovičná väčšina jej členov 2/3 väčšina jej členov 3/5 väčšina jej členov iba ak sú prítomní všetci členovia vlády ak je prítomný predseda vlády a ministri najdôležitejších rezortov.
Člen vlády Slovenskej republiky: môže podať demisiu prezidentovi SR môže podať demisiu prezidentovi SR, ale iba vtedy, ak s tým súhlasí predseda vlády môže podať demisiu prezidentovi SR, ak s tým súhlasí nadpolovičná väčšina členov vlády nemôže podať demisiu môže sám požiadať NR SR o vyslovenie dôvery.
Nariadenie vlády SR: môže vláda vydať z vlastnej vôle, ak s ním vyjadrí súhlas 3/5 väčšina členov vlád podpisuje predseda vlády nemusí byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR môže byť vydané vládou, len v prípadoch, kde to výslovne stanovuje osobitný ústavný zákon podpisuje prezident SR.
Ústavný súd SR: je najvyššou odvolacou inštanciou v sústave súdov SR je nezávislým súdnym orgánom ochrany zákonnosti je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti skladá sa z 13 sudcov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslancov NR SR.
Sudcov Ústavného súdu SR: menuje prezident SR na návrh vlády SR volí NR SR menuje prezident SR podľa vlastnej úvahy menuje prezident SR na návrh NR SR volí vláda SR.
Za sudcu Ústavného súdu SR môže byť vymenovaný občan SR: voliteľný do NR SR ak dosiahol vek 50 rokov ak má vysokoškolské právnické vzdelanie je najmenej 20 rokov činný v právnickom povolaní aspoň 10 rokov vykonával funkciu sudcu.
Sudcovia Ústavného súdu SR skladajú sľub do rúk: prezidenta SR predsedu Ústavného súdu SR predsedu NR SR predsedu vlády SR predsedu Najvyššieho súdu SR.
Predsedu Ústavného súdu SR menuje zo sudcov Ústavného súdu: prezident SR predseda NR SR predseda vlády SR predseda Najvyššieho súdu SR predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR.
Súhlas na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu SR alebo na jeho vzatie do väzby dáva Ústavný súd SR Národná rada SR Prezident SR Vláda SR Najvyšší súd SR.
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky: môže byť členom politickej strany, avšak nemôže vykonávať stranícku funkciu vykonáva funkciu ako svoje povolanie nemôže vykonávať zároveň pedagogickú činnosť nemôže byť v pracovnom pomere s inou organizáciou nemôže vykonávať zároveň funkciu poslanca NR SR.
Prezident SR odvolá sudcu Ústavného súdu SR: na základe odsudzujúceho právoplatného rozsudku pre úmyselný trestný čin ak sudcovi vysloví nedôveru Národná rada SR na základe disciplinárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie sudcu ak Ústavný súd SR oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR.
Ústavný súd SR začne konanie, ak podá návrh: najmenej 1/5 poslancov NR SR najmenej 1/3 poslancov NR SR predseda vlády SR vláda SR generálny prokurátor SR.
Ústavný súd SR rozhoduje o: súlade zákonov s ústavou a ústavnými zákonmi sťažnostiach proti výsledku referenda návrhoch zákonov obžalobe NR SR proti prezidentovi SR vo veciach vlastizrady súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s ústavou a zákonmi.
Ústavný súd Slovenskej republiky: rozhoduje kompetenčné spory medzi najvyššími štátnymi orgánmi rozhoduje o tom, čí predmet referenda, ktoré má prezident SR vyhlásiť je v zhode s ústavou alebo úst. zákonom nepodáva výklad ústavy a ústavných zákonov, ak je vec sporná dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR rozhoduje o sporoch medzi najvyššími št. orgánmi.
99. Ústavný súd SR rozhoduje formou: nálezu nariadenia uznesenia rozsudku vyhlášky.
Sudcov všeobecných súdov: volí NR SR menuje prezident SR na návrh NR SR - menuje prezident SR na návrh Súdnej rady SR menuje prezident SR na návrh vlády SE menuje vláda SR na návrh Súdnej rady SR.
Súdna rada SR: má 21 členov predsedu Súdnej rady menuje prezident SR z jej členov troch členov Súdnej rady SR volí NR SR vláda SR vymenúva päť členov Súdnej rady SR funkčné obdobie členov Súdnej rady je päť rokov.
Prezident SR na návrh Súdnej rady SR sudcu odvolá: a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za akýkoľvek trestný čin b) ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas jedného roka, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti c) d) na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie e) ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za akýkoľvek trestný čin ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej počas jedného roka, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti ak dosiahol 65 rokov na základe disciplinárneho rozhodnutia pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie ak zanikla jeho voliteľnosť do NR SR.
Predseda Najvyššieho súdu SR: vymenúva ho prezident SR na návrh Najvyššieho súdu SR jeho funkčné obdobie je päť rokov tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu najviac v dvoch sebe idúcich obdobiach nemôže byť odvolaný zo svojej funkcie pred uplynutím funkčného obdobi svojej funkcie sa môže vzdať.
Report abuse Terms of use
We use cookies to personalize your experience. If you continue browsing you will be accepting its use. More information.