651. Reaktivita karbonylových zlúčenín: môže ovplyvniť prítomnosť iných substituentov v molekule zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú +I efekt zvyšujú substituenty, ktoré vyvolávajú -I efekt nemožno ovplyvniť naviazaním inej charakteristickej skupiny na alkylovom zvyšku.
652. Vyberte správne tvrdenie: alkoholy reagujú s aldehydmi v kyslom prostredí ketóny s alkoholmi reagujú zriedkavejšie, pretože alkoholy sú slabé nukleofily acetálová reakcia musí byť katalyzovaná alkalickým hydroxidom, aby sa zvýšila reaktivita karbonylového uhlíka acetálová reakcia prebieha len v kyslom prostredí.
653. Charakteristické reakcie aldehydov a ketonov sú: elektrofilne adicie nukleofilne adicie eliminačné reakcie elektrofílne substitúcie.
654. Aldehydy môžu reagovať: s alkoholmi v prítomnosti kyseliny sírovej spolu navzájom bez ohľadu na ich štruktúru s ketonmi v prítomnosti -OH ako katalyzátora s karboxylovými kyselinami za vzniku esterov.
655. Acetálová reakcia: má význam v priemysle používa sa na ochranu aldehydovej skupiny pred oxidáciou prebiaha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý potlačí disociáciu vodíka aldehydu prebiaha len v prítomnosti H+ ako katalyzátora, ktorý zvyšuje reaktivitu karbonylového uhlíka.
656. Z uvedených zlúčenín vyberte acetály: A B C D.
657. Polacetál alebo acetál vzniká podľa reakčnej schémy: A B C D.
658. Vyberte reakcie, v ktorých ketony reaguju podla reakčnej schémy: A B C D.
659. O aldehydoch a ketonoch plati: Vyssie aldehydy a ketony su sucastou prirodnych chutovych a vonnych latok benzaldehyd je kvapalina horkomandlovej vone a nachadza sa napr. v kostkach horkych mandli aceton vznika v organizme pri glykoze formaldehyd sa pouziva napr. na vyrobu lakov a plastov .
660. Formaldehyd: sa moze uvolnovat z noveho nabytku a sposobovat bolesti hlavy a zavraty sa nachadza v cigaretovom dyme je pre cloveka toxicky je biela krystalicka latka.
661. Formalin: je 3% roztok formaldehydu vo vode ma baktericidne vlastnosti pouziva sa na uchovavanie biologickeho materialu je 37% roztok formaldehydu vo vode.
662. Formaldehyd sa pouziva: na vyrobu plastov na vyrobu tmelov a lakov, ktoré sa používajú najmä v nábytkárskom priemysle v medicine na dezinfekciu je jedovaty, preto sa v praxi nepoužíva.
663. Pre karbonylové zlúčeniny platí: v prítomnosti silnej zásady môžu odštiepiť z α-uhlíka katión vodíka odštiepi vodík z α-uhlíka, lebo zvýšená elektrónová hustota na karbonylovom uhlíku spôsobuje kyslosť tohto vodíka karbonylová skupina svojím -I efektom zväčšuje polaritu suusednej väzby -C-H nemôžu navzájom reagovať, lebo majú rovnakú charakteristickú skupinu.
664. Aldolová kondenzácia: je reakcia medzi molekulami karbonylových zlúčenín v zásaditom prostredí reakcia začína ma tom aldehyde alebo ketóne, ktorý je menej reaktívny a má na alfa uhlíku aspoň jeden atom vodíka začína naviazaním elektrofilu na karboxylový uhlík môže byť reakcia medzi dvomi molekulami formaldehydu.
665. Aldolová kondenzácia medzi formaldehydom a benzaldehydom: začína vždy na formaldehyde, lebo je reaktívnejší začína vždy na benzaldehyde, lebo má väčšiu elektrónovú hustotu na benzénovom jadre nemôže prebiehať, lebo formaldehyd nemá α-uhlík a benzaldehyd nemá na α-uhlíku naviazaný atóm vodíka nemôže prebiehať, lebo formaldehyd a benzaldehyd majú α-uhlík, ale nie je na ňom naviazaný atóm vodíka.
666. Reaktivita aldehydov a ketonov klesá v poradí: acetaldehyd > aceton aceton > formaldehyd aceton > benzaldehyd benzaldehyd > formaldehyd.
667. Acetaldehyd: je bezfarebná kvapalina charakteristického zápachu má vlastnosti podobné formaldehydu, ale miernejšie vzniká oxidáciou etanolu na rozdiel od formaldehydu nie je pre človeka toxický.
668. Aceton: je bezfarebný plyn charakteristického zápachu používa sa na výrobu lakov, farieb, rozpušťadiel vzniká v organizme pri vážnej dehydratácii a pri metabolických dejoch u diabetikov je prchavá nehorľavá kvapalina.
669. Zlúčenina (obrázok) vznikne: vnutornou polacetálovou reakciou aldehydu obsahujúceho dve -OH skupiny acetálovou reakciou formaldehydu a 1,3-propandiolu reakciou hydroxylovej skupiny na 5. uhlíku s aldehydovou skupinou 3,5-dihydroxypentnalu vzniká oxidáciou 1,3-dihydroxycyklohexánu.
670. Vyberte správnu aldolovú reakciu: A B C D.
671. O redoxných reakciách ketonov plati: pri redukcii ketonov v pritomnosti H+ vznikajú primárne alebo sekundárne alkoholy redukciou ketonov vznikajú sekundárne alkoholy ketony sa v pritomnosti oxidacnych činidiel oxidujú na primárne alkoholy ketony sa za beznch podmienok neoxiduju.
672. O aldehydoch a ketonoch neplatí: aldehydy na rozdiel od ketonov sa vemi lahko oxiduju uz aj slabými oxidačnými činidlami pri oxidácii aldehydov vznikajú karboxylové kyseliny väzba -C-C- je pevnejšia, preto sa oxidujú pri miernom zahriatí karbonylová skupina je velmi reaktivna.
673. Prítomnosť aldehydov dokážeme: Tollensovým činidlom Fehlingovým činidlom biuretovou reakciou brómovou vodou.
674. Haloformová reakcia: je reakcia halogénu v zásaditom prostredí s karbonylovou zlúčeninou typu CH3-CO-R prebieha na α-uhlíku metylketonov a acetaldehydu podmienkou pozitívnej jodoformovej reakcie je prítomnosť metylovej skupiny na karbonylovom uhlíku je napr. reakcia jodu s formaldehydom v pritomnosti NaOH.
675. Vyberte reaktanty, ktorých reakciou vzniká zlúčenina (obrázok): p-chlortoluen a metanol p.chlorbenzaldehyd a etanol p-chlorbenzaldehyd a etanal pentan-3-on a 4-chlorfenol.
676. Vyberte zlúčeninu, ktorá je vhodná na prípravu aldolu: A B C D.
677. Jodoformova reakcia: je reakcia jodu v zasaditom prostredí s lubovolnymi aldehydmi alebo ketonmi za vzniku jodoformu je dokazova reakcia pritomnosti skupiny -CO-CH3 ak je pozitivna, vzniká červená kryštalická látka CHI3 ak je pozitivna, vzniká žltá kryštalická látka, jodoform CHI3.
678. Vyberte reakcie, ktorými sa dokazuje pritomnost aldehydu: A B C D.
679. Priebeh jodoformovej reakcie vyjadruje reakcna schema: A B C D.
680. Vyberte zluceninu, ktorá dava pozitivnu jodoformovú reakciu: A B C D.
681. Acetály vznikajú: reakciou dvoch aldehydov reakciou 1 molu aldehydu a 2 molov alkoholu reakciou 1 molu aldehydu a 1 molu alkoholu elektrofilnou substituciou.
682. Jodoformova reakcia umožňuje: odlíšiť metanol od etanolu dokázať prítomnosť acetónu v moči odlišiť formaldehyd od acetaldehydu dokázať prítomnosť močoviny.
683. Pre reakciu s Fehlingovym činidlom platí: prebieha v kyslom prostredí kation meďnatý sa oxiduje na kation meďný kation meďnatý sa redukuje na kation meďný aldehyd sa oxiduje na kyselinu.
684. Hydrogenáciiou butanalu vzniká: kyselina butánová bután-1-ol bután-2-ol but-1-én.
685. Dimetylketon dava farebnu pozitivnu reakciu: s Fehlingovým činidlom so Schiffovým činidlom s HNO3 jodoformovú.
686. Acetofenón vzniká zo styrénu: dehydrogenáciou hydratáciou a dehydrogenáciou hydratáciou a hydrogenáciou nedá sa pripraviť zo styrénu.
687. Reakcia vody s acetaldehydom: je posunutá na stranu reaktantov poskytuje kyselinu etánovú dáva poloacetál je reakcia vzniku 1,2-etándiolu.
688. Pri reakcii 2 molekul acetaldehydu v alkalickom prostredi vzniká: kyselina etánová dietylketon 3-hydroxybutanal 2-hydroxypentanal.
689. Aldolová kondenzácia nemôže prebiehať, ak reaguje: metanal + metanal etanal + etanal propanal + propanal butanal + butanal.
690. Aldolová kondenzácia formaldehydu s benzaldehydom: prebieha už pri izbovej teplote nepriebieha, pretože ai jeden reaktant nemá α-vodík začina na benzaldehyde je endotermická.
691. Aldolovou kondenzáciou vznikajú: polacetály a acetály len ketály 3-hydroxyaldehydy zlúčeniny, ktoré majú v molekule hydroxyskupinu aj karbonylovú skupinu.
692. Karboxylové kyseliny: môžu byť mono-, di-, tri- až polykarboxylové kyseliny s nižšou počtom atomov uhlika maju štipľavý zápach všetky sú dobré rozpustné vo vode, lebo majú v molekule polárnu skupinu s nižším počtom atómov uhlíka majú vyššie teploty varu ako príslušné uhľovodíky, lebo medzi ich molekulami sa tvoria vodikove väzby.
693. Karboxylové kyseliny s nižším počtom atómov uhlíka: sú rozpustné len v organických rozpúšťadlách sú dobré rozpustné vo vode, lebo medzi karboxylovými skupinami kyselín a vodou sa tvoria vodíkové väzby tvoria navzájom diméry, preto je ich teplota varu vysoká sú biele kryštalické látky.
694. Kyslý charakter karboxylových kyselín vyplýva: z toho, že všetky majú štipľavý zápach a kyslú chuť z presunu elektrónov čo sa prejaví na polarizácii väzby O-H z toho, že v dôsledku vysokej elektronegativity kyslíka vzniká mezomérny efekt, ktorý polarizuje väzbu O-H tak, že sa odštiepi protón z počtu atómov vodíka v molekule.
695. O karboxylovej skupine platí: karboxylový uhlík je v hybridizácii sp2 karboxylový uhlík vytvára tri σ a jednu π väzbu atom uhlika a dva atomy kyslika tvoria pravidelny oktaeder voľné elektronove páry kyslíka z -OH skupiny sa zapájajú do konjugácie s väzbou -C=O.
696. O vlastnostiach karboxylových kyselín neplatí: nižšie karboxylové kyseliny tvoria diméry, preto ich teploty varu sú vysoké polarita skupiny -COOH spôsobuje rozpustnosť kyseliny vo vode uhlíkový zvyšok karboxylovej kyseliny potláča rozpustnosť vo vode pretože všetky karboxylové kyseliny obsahujú skupinu -COOH, sú všetky dobre rozpustné vo vode.
697. Kyslosť karboxylových kyselín závisí: len od počtu karboxylových skupín v molekule len dlžky uhlikoveho reťazca od koncentrácie a počtu skupín -COOH v molekule od dlžky a charakteru uhlikoveho reťazca.
698. O vlastnostiach karboxylovej skupiny -COOH platí: polarita väzby -OH podmieňuje odštiepenie H+ v anione -COO- je záporný náboj rozložený rovnomerne na obidva kyslíky dlžka väzieb -C-O v skupine -COOH je rovnaká a je to 0,127 nm všetky tri väzby na karboxylovom uhlíku sú usporiadané v priestore a zvierajú uhol 107°.
699. Silu karboxylových kyselín charakterizuje: pH koncentrácia hodnota Ka a pKa ionizačný stupeň.
700. Kyslosť karboxylových kyselín vzrásta v poradí: kyselina maslová < kyselina mravčia kyselina octová < kyselina oxálová kyselina šťavelová < kyselina mravčia kyselina mravčia < kyselina benzoová.
|
