TPSV 2. část

INFO
STADISTICS
RECORDS
Title of test:
TPSV 2. část

Description:
test k uvodu do tpsv 2cast

Author:
AVATAR
Daniela Hořáková
(Other tests from this author)


Creation Date:
01/12/2019

Category:
Others
Click 'LIKE' to follow the bests test of daypo at facebook
Last comments
No comments about this test.
Content:
104. Sudca všeobecného súdu: prezident SR ho menuje do funkcie sudcu na 15 rokov po vymenovaní skladá sľub do rúk predsedu Najvyššieho súdu SR výkon jeho funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci nemôže byť členom politickej strany svojej funkcie sa môže vzdať.
105. Sudcovia všeobecných súdov vyhlasujú rozsudky: vo svojom mene a vždy verejne v mene Slovenskej republiky a verejne, ak to ustanoví zákon v mene Slovenskej republiky a verejne, ak o to žiada aspoň jedna z procesných strán v mene nezávislého súdu a verejne v mene SR a vždy verejne.
106. Prokuratúra SR chráni: práva fyzických osôb a štátu práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu práva fyzických osôb, právnických osôb a štátu práva fyzických a právnických osôb práva a zákonom chránené záujmy právnických a fyzických osôb.
107. Generálneho prokurátora Slovenskej republiky: volí Národná rada SR volí Národná rada SR na návrh vlády SR menuje prezident SR podľa vlastnej úvahy menuje prezident SR na návrh vlády SR menuje prezident SR na návrh Národnej rady SR.
108. Generálneho prokurátora odvoláva: Ústavný súd SR na návrh Národnej rady SR Ústavný súd SR na návrh prezidenta SR Národná rada SR 3/5 väčšinou svojich členov Národná rada SR na návrh vlády SR Prezident SR na návrh Národnej rady SR.
109. Sídlom Generálnej prokuratúry SR je (sú): Bratislava Banská Bystrica Košice Nitra Trenčín.
110. Funkcia poslanca Národnej rady SR je nezlučiteľná: s funkciou prezidenta SR s funkciou sudcu s funkciou vojaka z povolania s funkciou rektora vysokej školy s funkciou prokurátora.
111. Súdy v zmysle Ústavy SR: rozhodujú o občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach nemôžu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy svoju pôsobnosť vykonávajú oddelenie od iných štátnych orgánov vždy rozhodujú o senátoch môžu podávať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom SR, ak sa domnievajú, že iný všeobecne záväzný predpis odporuje zákonu.
112. Verejný ochranca práv: volí ho NR SR jeho funkčné obdobie je 7 rokov kandidátov na funkciu verejného ochrancu práv môže navrhovať najmenej 20 poslancov NR SR kandidát na túto funkciu musí dosiahnuť v deň volieb najmenej 40 rokov z funkcie ho nemožno odvolať.
113. Ústava Slovenskej republiky bola prijatá (schválená) Národnou radou SR: 1. 9. 1992 1. 9. 1993 1. 10. 1992 1. 1. 1992 15. 9. 1993.
114. Ústava Slovenskej republiky sa skladá z preambuly a: 9 hláv 7 hláv 8 hláv 10 hláv 11 hláv.
115. Ako sa "vzory", t. j. určíte štandardné spôsoby myslenia a správania stávajú spoločenskými normami? ich inštitucionalizovaním ich presným, jasným vyjadrením a usporiadaním vyhlásením v zbierke spoločenských noriem ich pretlmočením do jazyka poézie Dôležitosťou pre pravidelné, harmonické, fungovanie spoločnosti.
116. Aké sú znaky spoločenských noriem, pravidiel? vzťahujú sa na určíte subjekty, za určitých okolností a podmienok sú pravidlami duševného života stanovujú ako sa správať sú výzvou, apeláciou na spôsob správania, nezáväznou stanovujú aj sankciu za porušenie pravidla správania sa.
117. Aké sú znaky spoločenských noriem, ktoré obsahujú všeobecné pravidlá? vzťahujú sa na konkrétnu osobu upravujú správanie v individuálnej, jedinečnej situácii majú všeobecnú pôsobnosť vzťahujú sa na každú osobu, ktorá sa ocitne v predvídanej situácii regulujú všetky prípady rovnakého druhu.
118. Aký význam majú pre život ľudí, vzťahy v spoločnosti, všeobecné spoločenské normy? sú určitým vzorom, schémou správania sa umožňujú predvídať správanie iných, aj neznámych jednotlivcov znemožňujú nažívanie v spoločnosti bránia normálnemu fungovaniu spoločnosti umožňujú prijať nám vlastnú civilizáciu a stotožniť sa s ňou.
119. Okolo akej uznávanej spoločenskej hodnoty sú sústredené, resp. z akej hodnoty pramenia morálne normy? z hodnoty poriadku z hodnoty spravodlivosti z hodnoty krásna z hodnoty dobra z hodnoty viery.
120. Ako sa nazývajú spoločenské normy ktoré pramenia, resp. sú zoskupené okolo hodnoty krásna? etické environmentálne estetické morálne ekumenické.
121. Aké spoločenské hodnoty majú byť vyjadrené a chránené právnymi normami? krásna múdrosti poriadku spravodlivosti mamonárstva.
122. Ako sa vyvíjalo postupne v spoločnosti, v spoločenských skupinách, prostriedky presadzovania žiaduceho správania sa v nej? vylúčením neposlušných zo svojho stredu s tým, že ich nechala zahynúť postupným vytváraním civilizovaného prostriedku a to práva regulovaním hnevu bohov na páchateľov vytváraním inštitúcií šamanov a medici manov vytvorením systému noriem, ktorým riadila svoje vzťahy.
123. Aké zmeny pre riadenie spoločných vecí umožnilo dovŕšenie neolitickej revolúcie, ktorá dovolila vyčleniť skupinu ľudí, ktorá sa venovala výlučné vládnutie? vznikla tu verejná autoritu jednotlivec alebo skupina bola schopná usmerňovať správanie ľudí zrušila sa tým sila, kt. garantovala dodržiavanie práva verejná autorita sa zmenila postupne do podoby štátu spoločnosť prekonala štát a zaviedla vlastnú samosprávu.
124. Akými znakmi sa od ostatných normatívnych systémov spoločnosti odlišuje právo? zvláštnou formou, ktorú ustanoví štát má písanú podobu monizmom platí len potiaľ pokiaľ je v súlade s morálkou spätosťou so štátom.
125. Čo znamená princíp monizmu, ktorým sa právo odlišuje od ostatných normatívnych systémov v spoločnosti? že je monokratické, jeho autorom je len jeden zákonodarca že v spoločnosti platí jediný právny systém že morálnych a náboženských systémov môže byť v spoločnosti viacero že jeho záväznosť je závislá od monetárnej situácie že je to jednoliate zoskupenie noriem, vnútorne nečlenené.
126. Aký je obsah osobitného znaku práva a to jeho spätosti so štátom? opiera sa o donucovaciu moc štátu platné právo tvoria štátne orgány v prípade jeho nerešpektovania uplatňujú štátne orgány sankcie štát a právo sú totožné právo vytvorilo štát.
127. Aký je obsah osobitného znaku práva a to jeho zvláštnej formy, ktorým sa odlišujú od iných normatívnych systémov? ustanovuje alebo uzná ju štát nachádza sa len v budove Národnej rady SR má podobu zákona, vyhlášky atd. platnosť a účinnosť nadobúda v presne stanovenom čaše štát nie je zodpovedný za zverejnenie a dostupnosť právnych noriem.
128. V čom sú si podobné právne systémy štátov patriacich do jednej civilizácie? Tým, že používajú rovnaké kódexy, zákony Majú rovnakú filozofiu tvorby práva Majú podobné formy na vyjadrenie práva Majú podobný spôsob, akým sa právo tvorí Majú rovnaké tituly a hodnosti právnikov.
129. Čo je obsahom pojmu právna kultúra a ako sa prejavuje? stojí mimo kultúry spoločnosti zrušenie národných a miestnych osobitostí v právnom myslení i v praxi vo filozofii tvorby práva v organizácii súdnictva v názoroch verejnosti na právo.
130. Čo je predmetom štúdia právnej komparatistiky? porovnávanie rôznych právnych systémov proces aproximácie európskeho práva unifikácia medzinárodného práva rozbor právnych kultúr tvoriacich veľké rodiny právnych systémov vytváranie komplementárnych právnych predpisov.
131. Aké typy právnych kultúr rozlišuje právna komparatistika? európsky (kontinentálny) ázijský anglo-americký africký transatlantický.
132. Aké znaky sú charakteristické pre európsky typ právnej kultúry? písané právo tvorí sa súdnymi precedensmi tvoria ho štátne orgány, oprávnené na to ústavou sudca je tu "ústami zákona" jeho prameňom je nepísané právo, nekodifikované.
133. Aké sú charakteristické znaky pre anglický (angl.- americký) systém práva? rovnako ako kontinentálne právo je právom písaným tvoria ho súdne precedensy rozhodnutia vyšších súdov, nie sú záväzné pre každý podobný prípad právo tvoriť nové právo majú len zákonodarné or. súdy majú aktívnu úlohu pri tvorbe práva.
134. Aké prvky, zložky, tvoria platné právo každého štátu? komentáre a určené traktáty právnikov významné právnické školy právne normy pravidlá správania sa určené a vynucované štátom platné právne predpisy.
135. Aké sú atribúty, charakteristické znaky právnej normy? ide o pravidlo správania sa v určitých podmienkach a situáciách ide o orientačné, nezáväzné kritérium konania majú zvláštnu formu v prípade ich nerešpektovania štát siahne po donútení ich záväznosť je založená výlučné na verejnej mienke.
136. Čo sa rozumie pod pojmom právny predpis? platný právny systém štátu väčší celok v ktorom sú obsiahnuté právne normy zákon, nariadenie, vyhláška veľká skupina právnych noriem, ktoré upravujú rovnorodé sociálne vzťahy odvetvie práva.
137. Čo sa rozumie pod pojmom odvetvie práva? jedna právna norma osobitný právny predpis veľká skupina právnych predpisov, ktoré upravujú rovnorodé sociálne vzťahy ucelená právna úprava napr. vzťahov medzi manželmi, rodičmi a deťmi súbor právnych predpisov regulujúcich status obchodníkov a obchodné zmluvy.
138. Ako sa odlišujú normy, ktoré tvoria medzinárodné právo od právnych noriem vytvárajúcich vnútroštátne právo? medzinárodné právo vytvára "nadštátna autorita" normy medzinárodného práva neuznávajú suverenitu štátov orgánmi, ktoré tvoria toto právo odlišujú sa inou formou, prameňom v ktorom sú obsiahnuté neodlišujú sa však predmetom svojho záujmu, ten je totožný.
139. Ako sa tvoria normy patriace do medzinárodného práva? pri ich tvorbe sa neuznáva princíp suverenity štátov vytvára ich určitá nadštátna autorita tvoria ich suverénne štáty uzatváraním medzinárodných zmlúv medzi suverénnymi štátmi uznávaním medzinárodných obyčajov suverénnymi štátmi.
140. Aké sú formy, pramene, resp. zdroje medzinárodného práva? zákony prijímané nadštátnymi autoritami ústavy suverénnych štátov, subjektov medzinárodného práva medzinárodné zmluvy uzatvárané suverénnymi štátmi uznávané medzinárodné obyčaje aj neuznávané medzinárodné obyčaje.
141. Aké podmienky musia byť splnené, aby sa uzatvorené medzinárodné zmluvy stali účinnými pre zmluvné štáty? skutočnosť, že ich zaregistruje a schváli nadštátna autorita zmluvné štáty ich musia uznať proces ratifikácie, zmluvné štáty ich musia ratifikovať niekedy aj jej publikáciu štátom, vo forme ústavného zákona signatárske štáty ich realizujú a začlenia do vnútroštátneho práva.
142. Čo sa rozumie podľa ústavného práva pod pojmom proces ratifikácie? uzavretie medzinárodnej zmluvy uloženie uzavretej medzinárodnej zmluvy u jej depozitára akt uznania, resp. potvrdenie záväznosti podpísanej medzinárodnej zmluvy uznanie, začlenenie medzinárodnej zmluvy do vnútroštátneho práva akt hlavy štátu a parlamentu, potvrdzujúci záväznosť podpísanej medzinárodnej zmluvy.
143. Aké právne dôsledky sú spojené s ratifikáciou medzinárodnej zmluvy štátom, prípadne odmietnutím zmluvu ratifikovať? atifikáciou berie štát zmluvu na vedomie ratifikáciou sa uzná a potvrdí záväznosť podpísanej medzinárodnej zmluvy ratifikáciou sa zmluva publikuje, ako odporúčajúci, nezáväzný dokument ak štát odmietne zmluvu ratifikovať je vylúčený z medzinárodného spoločenstva odmietnutím ratifikácie sa zmluva pokladá za neuzatvorenú.
144. Ako rozdelil jeden z najvýznamnejších rímskych právnikov Domytiu Ulpianus systém práva, a ako toto delenie zdôvodnil? na božie a svetské na prirodzené a písané (pozitívne) na súkromné a verejné výrokom, že jedna časť sa "dotýka ochrany záujmov jednotlivca" výrokom, že jedna časť "smeruje k rímskemu štátu a jeho činnosti".
145. Na akých princípoch sú založené vzťahy medzi subjektmi, ktoré upravujú právne odvetvia patriace do súkromného práva? na princípe rovnosti na zásade subordinácie (podriadenosti) sú formulované zväčša ako dovolenia spory sa tu riešia z iniciatívy zainteresovaných subjektov neplnenie práv a povinností sa v nich stíha len orgánmi činnými v trestnom konaní.
146. Na akých zásadách sú založené vzťahy medzi subjektmi v právnych odvetviach, ktoré patria do verejného práva? na princípe rovnosti na princípe subordinácie (podriadenosti) ich normy sú formulované ako dovolenia, nie ako príkazy a zákazy nesplnené právne povinnosti z nich sa riešia len na základe žaloby jednej zo strán porušenie noriem verejného práva sa stíha z úradnej povinnosti.
147. Čo sa rozumie pod pojmom právne odvetvie, resp. odvetvie práva? množina, vyčerpávajúci súbor vnútroštátnych právnych noriem skupina právnych noriem upravujúcich určitý druh spoločenských vzťahov ucelená a relatívne samostatná skupina právnych noriem (predpisov) usporiadanie právnych noriem do určitého systému- kódexu právne normy, upravujúce činnosť ministerstva daného štátu.
148. Čo sa rozumelo, resp. čo predstavuje dnes pojem- kódex v práve? súbor papyrusových listov, na ktoré sa písalo kompletný, organicky usporiadaný súbor právnych textov, predpisov systém právnych noriem právneho odvetvia, ktorý má podobu zákona zašifrovaný, zakódovaný systém predpisov upravujúcich práva panovníka kódexom môže byť v súčasnosti len Ústava príslušného štátu.
149. Ktoré najdôležitejšie právne odvetvia, patriace do oblasti verejného práva, zahrnuje v súčasnosti slovenský systém práva? občianske právo rodinné právo trestné právo správne právo finančné právo.
150. Ktoré právne odvetvia patriace do oblasti súkromného práva zahrnuje v súčasnosti slovenský systém práva? správne právo štátne (ústavné) právo občianske právo pracovné právo obchodné právo.
151.Na aké spoločenské vzťahy sa sústreďuje štátne alebo ústavné právo, ktoré z nich sú upravené v ústave a v ústavných zákonoch? základy politického systému základy štátneho zriadenia základné práva a slobody úpravu postupu pri zisťovaní trestného činu, zistení zavinenia a vynesenia trestu postup pri zakladaní obchodných spoločnosti.
152. Aké sú základné znaky, parametre Ústavy štátu a jej vzťah k moci? je deklaratórnym dokumentom, priamo právne nezáväzným je súborom morálnych princípov, ústavných filozofických vízií je základným právnym rámcom pre fungovanie politickej moci limituje moc rozdeľuje moc medzi parlament, vládu a súdnictvo.
153. Aký bol a je obsah a význam Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v júli 1992? bola to prvá ústava suverénnej Slovenskej republiky predchádzala prijatiu Ústavy SR a otvárala k nej cestu vychádzala z prirodzeného práva slovenského národa na sebaurčenie vyhlásila, že pri utváraní národného a štátneho života budú občanmi SR len Slováci vyhlásila rešpektovanie práv každého občana, národnostných a etnických skupín.
154. Aký význam a zmysel má Preambula Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá 1. Septembra 1992? je priamym prameňom práva, podľa ktorého rozhodujú súdy ide o slávnostné vyhlásenie, úvod vyjadruje filozofiu ústavy artikuluje ideu štátu, jeho základný zmysel a poslanie obsahuje desať článkov, zhrnujúcich celý text Ústavy.
155. Akými opatreniami, ustanoveniami Ústavy SR sa "poisťuje" stabilita ústavy, proti jej neuváženým zmenám? zmena ústavy je možné len pri zmene politického systému zmena ústavy si vyžaduje veľmi zložitú procedúru vyžaduje sa kvalifikovaná (3/5väcšina) poslaneckých hlasov pre jej zmenu niektoré ústavné princípy sa zakotvujú ako nemeniteľné povinné prekonzultovanie zmien v Európskom parlamente.
156. Aké sú charakteristické znaky správneho práva, ako odvetvia práva? vyhlasuje a garantuje základné ľudské práva a slobody sústreďuje sa na štátnu správu verejných vecí upravuje pôsobnosť a činnosť správnych orgánov upravuje najmä činnosť podnikateľských subjektov reguluje postup pri vydávaní rozhodnutí administratívnych orgánov.
157. Akými vzťahmi sa zaoberá, resp. aké spoločenské pomery upravuje občianske právo, konkrétne občiansky zákonník? politické práva občanov upravuje podnikanie, pracovné podmienky zamestnancov osobnostné právo vzťahy spojené s vlastníctvom, dedením upravuje zmluvné vzťahy.
158. Aké podmienky musia byť splnené, aby nastúpila občianskoprávna zodpovednosť? musí byť spáchaný trestný čin porušenie noriem občianskeho práva úmyselné alebo nedbanlivostné protiprávne porušenie občianskeho práva odhalenie páchateľa priestupku dokázanie zavinenia za spáchaný trestný čin.
159. Aké sú znaky občianskoprávnych deliktov, na rozdiel od trestných činov? v trestných veciach obvinenie vznáša štát iným spôsobom sa dosahuje ich náprava občianskoprávny delikt sa rieši náhradou škody, uvedením do pôvodného stavu v občianskych veciach obvinenia vznáša poškodená strana sankcia za trestnoprávny delikt je založená na pokonávke a zmieri.
160. Čo sa v práve rozumie pod pojmom zmier (pokonávka)? zastavenie osobnostných difamácií medzi znepriatelenými stranami dohoda medzi stránkami o mimosúdnom riešení právneho sporu dohodu sporných strán, ktorú schvaľuje súd vykonanie podmienky určenej súdom, podľa ktorej sa rozhodne, ktorá sporná strana má pravdu prerušenie a odloženie súdneho konania, bez meritórneho riešenia.
161. Aké vzťahy rieši, resp. upravuje rodinné právo? podmienky uzavretia manželstva podmienky založenia rodinnej obchodnej spoločnosti podmienky osvojenia dieťaťa zisťovanie otcovstva trestanie rodičov za zanedbanie výživy a výchovy detí.
162. Aké vzťahy upravuje obchodné právo? vzťahy medzi členmi rodiny, akcionármi akciovej spoločnosti upravuje kto je podnikateľ, ako zákonné povinnosti musí splniť upravuje zakladanie a činnosť obchodných spoločnosti tresty za hospodárske delikty obchodné zmluvy.
163. Čo je predmetom pracovného práva? upravuje slobodu podnikania vznik a formy pracovného pomeru bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci kúpu a predaj pracovnej sily vzťahy, pri ktorých zamestnávateľ za odmenu užíva pracovnú silu občana.
164. Aké vzťahy upravuje právo sociálneho zabezpečenia? realizuje v právnej forme sociálne a hospodárske práva občanov upravuje nemocenské poistenie reguluje rozdeľovanie tantiém a dividend v obchodnej spoločnosti upravuje dôchodkové zabezpečenie a sociálnu starostlivosť reguluje postavenie členov dozorných rád spol. s r. o.
165. Ktoré atribúty sú typické pre právnu normu, resp. pre právne predpisy? je výsledkom právotvornej činnosti príslušného štátneho orgánu je výsledkom rozhodnutia štátneho orgánu o vzniku, zániku, čí zmene právnych noriem vzťahuje sa na konkrétne, individuálne, neopakovateľné prípady a osoby vzťahuje sa na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu neupravuje typickú, ale výnimočnú, jedinečnú situáciu.
166. Aký je obsah pojmu právna sila určitého právneho predpisu? vlastnosť, ktorá umožňuje porovnať ho s inými právnymi predpismi umožňuje zistiť jeho podriadenosť, nadriadenosť voči iným predpisom vyjadruje vzájomný vzťah právnych predpisov, ich miesto v systéme práva rozlišujú sa podľa neho rôzne právne odvetvia je to kritérium delenia právnych noriem na platné a neplatné.
167. Akými vykonávacími právnymi predpismi sa ďalej rozvádzajú, konkretizujú zákony parlamentu? ústavnými zákonmi ústavou nariadením vlády vyhláškami ministerstiev výnosmi ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy.
168. Ktoré štátne orgány tvoria univerzálne právne normy, ktoré platia na celom území štátu? Okresné úrady Národná rada SR Vláda SR Ministerstvá Miestne zastupiteľstva.
169. Aké právne predpisy, okrem ústavy, ústavných zákonov pozná právny poriadok Slovenskej republiky? zákony zákonné opatrenia nariadenia vlády s mocou zákona vládne nariadenia vyhlášky a výnosy.
170. Ktoré orgány miestnej štátnej správy majú právomoc vydávať právne predpisy pre územia, ktoré spravujú? okresné úrady úrady životného prostredia školské správy úrady práce miestne (obecné) zastupiteľstva.
171. Ktoré orgány miestnej samosprávy v Slovenskej republike majú právo vydávať pre územia, ktoré spravujú právne predpisy? úrady práce miestne odbory Matice Slovenskej orgány občianskych združení miestne (obecné) zastupiteľstva mestské zastupiteľstva.
172. Ako nazývame výsledky právotvornej činnosti orgánov miestnej štátnej správy a samosprávy? edikty obecné vyhlášky miestne zákony všeobecné záväzné nariadenia regionálne výnosy.
173. Ktoré orgány majú v rámci svojej právotvornej činnosti právo vydávať všeobecne záväzné nariadenia? zastupiteľstvá samosprávnych krajov úrady životného prostredia primátori miest a starostovia obcí miestne (obecné) a mestské zastupiteľstva školské správy a úrady práce.
174. Aké sú zložky, prípadne etapy legislatívneho procesu? podanie návrhu právneho predpisu prekonzultovanie návrhu právnej normy s občanmi v referende prerokúvanie návrhu právneho predpisu zozbieranie a vyhodnotenie pripomienok občanov k návrhu schvaľovanie návrhu právneho predpisu.
175. Aký je rozdiel medzi pojmami legislatívny proces a zákonodarný proces? legislatívny proces označuje postup pri realizácii zákona legislatívny proces je zákonodarným ak jeho produktom je zákon zákonodarný proces označuje postup pri príprave a vydaní zákona legislatívny proces je postup podľa ktorého sa posudzuje legalita zákonov oba pojmy sa v praxi používajú ako synonymá.
176. Čo znamená pojem zákonodarná iniciatíva? právo podať návrh zákona povinnosť parlamentu zaoberať sa takýmto návrhom zákona právo každého občana slobodne predkladať návrhy zákonov NR SR povinnosť občanov zúčastniť sa zákonodarného procesu majú ju podľa Ústavy Národná rada SR, poslanci a vláda SR.
177. Akú úlohu a právomoci má v zákonodarnom procese, legislatívna rada vlády SR? rozošle návrh zákona na pripomienky príslušným rezortom zapracuje pripomienky s pripomienkového konania jedine ona môže iniciovať podanie návrhu zákona je gestorom každého návrhu zákonov formálne podá návrh zákona predsedovi parlamentu.
178. Aká ďalšia náležitosť sa vyžaduje k tomu, aby sa platný právny predpis mohol používať v reálnom živote a ako sa určuje? podpis ústavných činiteľov nález Ústavného súdu, že platný zákon je v súlade s Ústavou účinnosť zákona dátum účinnosti právnej normy býva uvedený priamo v právnom predpisu ak dátum účinnosti nie je uvedený v predpise, je to 15 dní od jej publikovania.
179. Ktoré všeobecne záväzné právne normy (s celoštátnom alebo s regionálnou pôsobnosťou) sa neuverejňujú v úradnej Zbierke zákonov SR? výnosy ministerstiev vyhlášky ministerstiev nariadenia vlády zákony nálezy ústavného súdu.
180. Čo znamená zásada zákazu retroaktivity v práve, pri tvorbe, výklade a aplikácii právnych noriem? právne predpisy nepôsobia spätne že zákony, ktoré boli prijaté pred 10. Rokmi strácajú automaticky platnosť konanie človeka posudzujeme vždy podľa zákona platného v čaše tohto konania právne predpisy sa orientujú vždy na budúcnosť znemožňuje obnoviť účinnosť represívnych právnych noriem.
181. Aké výnimky zo zásady zákazu retroaktivity, spätnej účinnosti právnych noriem sú prípustné a spravodlivé? nápravy krívd minulosti pri veľkých revolučných spoločenských zmenách účinnejší postih organizovaného zločinu prípad, ak nový trestný zákon je pre páchateľa priaznivejší nutná obrana a krajná núdza uplatnenie prezumpcie neviny.
182. Čo je obsahom pojmov paternalizmu a dirigizmus pri charakterizovaní úlohy štátu v spoločnosti? zúženie pôsobnosti štátu len na boj proti zločinnosti snaha vlády o všetkom rozhodovať a do všetkého zasahova používanie štátnych zásahov do hospodárstva obmedzovanie slobody jednotlivcov údajne v ich záujme plné ponechanie priestoru pre pôsobenie neviditeľnej ruky trhu.
183. Akú vládu, aký štát považuje za najlepší liberalizmus? štát ktorý sa stará o blaho svojich občanov zásahmi do ekonomiky vláda, ktorej činy v podstate ani nevidieť ktorý zasahuje len tam, kde sa dejú neprávosti ktorá sleduje iba čo sa deje, a pomôže len kde si spoločnosť nevie rady bezvládie spôsobené nejestvovaním verejnej autority.
184. Aké sú základné princípy liberalizmu, vo vzťahu k štátu a k právu a ich úlohy v spoločnosti? spoliehať sa najväčšmi na vlastné sily, najmenej na donucovaciu silu štátu odmietajú akékoľvek sociálne a zdravotné poistenie štátna moc môže robiť len to, čo jej dovoľuje ústava a zákony občanom je dovolené všetko, čo im zákony nezakazujú sociálny darvinizmus, právo silnejšieho.
185. Aký názor na poslanie štátu v spoločnosti má koncepcia, ktorá sa dosť nepresne označuje ako "socialistická", aplikovaná v ZSSR? a) koncepciu riadenej spoločnosti b) štát sa stará o blaho svojich občanov c) usiluje sa všetko centrálne plánovať, rozdeľovať d) odmieta sociálnu spravodlivosť, vychádza zo sociálnej nerovnosti e) každý sa má spoliehať na seba, štát len stíha zločinnosť koncepciu riadenej spoločnosti štát sa stará o blaho svojich občanov usiluje sa všetko centrálne plánovať, rozdeľovať odmieta sociálnu spravodlivosť, vychádza zo sociálnej nerovnosti každý sa má spoliehať na seba, štát len stíha zločinnosť.
186. Aké sú charakteristické znaky konzervatívneho štátu? široká socializácia vlastníctva a práce vytvorenie tzv. minimálneho štátu, nezasahujúceho do spoločnosti ťažisko spoločnosti vidí v tradičných zoskupeniach, najmä v rodine obmedzuje samosprávne a záujmové organizácie v mene slobody indivídua je veľmi nedôverčivý k zmenám a reformám.
187. Aké znaky sú charakteristické pre právny štát? štát sa stará o blaho svojich občanov moc sama seba obmedzuje občan môže robiť len to čo mu dovoľuje zákon rešpektovanie ľudských a občianskych práv a slobôd štátne orgány môžu robiť len to čo im dovoľuje zákon.
188. Čo je obsahom atribútu právneho štátu, vyjadreného v téze, že moc sama seba obmedzuje? moc nemôže ísť ani o krok ďalej, ako jej dovoľujú zákony zákonodarca nie je viazaný žiadnymi zákonmi okrem svojich zákony platia pre všetkých, vrátane moci zákony sa nemenia so zmenou zákonodarného orgánu štát je výhradným tvorcom práva a nie je viazaný svojimi produktmi.
189. Čo je obsahom zásady, že občan môže robiť všetko, čo zákony nezakazujú? že človek nezávisí od toho, kto je pri moci, ale od zákona dôvera občana v právo - právna istota ľubovôľa a anarchia v konaní občana neviazaného mocou nedostatok pravidiel garantujúcich slobody a práva občanov možnosť občana slobodne a beztrestne konať v rámci daných pravidiel.
190. Čo je podstatou právnej istoty ako jedného z atribútov právneho štátu? presvedčenie, že dobrý advokát "vyseká" občana z každého deliktu jasná odpoveď na otázku, čo platí ako právo každý má možnosť poznať a vie, kde je hranica dovoleného a nedovoleného zásada, že občan podlieha zákonu, len keď koná nemorálne že o zákonnosti konania rozhodne nezávislý súd, vždy na základe práva.
191. Čo sa rozumie pod pojmom právny vzťah? je to ľudský vzťah upravený právnou normou vzťah v ktorom sú určíte práva a povinnosti určené právom vzťah v ktorom človek poznáva písané právo vzťah, ktorý vzniká, až keď subjekt poruší zákon taký spoločenský pomer, ktorým sa zakladá trestná zodpovednosť.
192. Čo znamená pojem mať právnu subjektivitu? spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti má ju každý občan od narodenia až do smrti byť nositeľom občianskych práv zakotvených v ústave a zákonoch konať s právnymi následkami vlastnými činmi nadobúdať práva, zaväzovať sa k povinnostiam.
193. Čo sa rozumie pod pojmom plná svojprávnosť, resp. spôsobilosť právne konať? Nadobudnutie práv a povinností narodením Obmedzenie právnej subjektivity občana Spôsobilosť vlastným konaním brat na seba práva a povinnosti Schopnosť zaväzovať sa k určitým úkonom Spôsobilosť niesť za svoje konanie zodpovednosť.
194. Kedy sa stáva občan Slovenskej republiky plne svojprávnym? skončením základnej školy dovŕšením 15 roku veku odovzdaním občianskeho preukazu (identifikačnej karty) ak súd povolí uzavrieť manželstvo, osobe medzi 16. a 18. rokom veku nadobudnutím 18. roku svojho veku.
195. Ako chápe právny poriadok právnické osoby, kto ich zastupuje a od čoho závisí ich právna subjektivita? považuje ich za fyzické osoby v ich mene koná štatutárny zástupca nemusia byť zaregistrované, stačí verejné oznámenie, že vznikli ich právna subjektivita je viazaná na riadnu registráciu v zakladajúcej listiny sa uvádza den ich vzniku a ciele aké sledujú.
196. Čo sa rozumie pod pojmom aplikácia práva? všeobecná právna norma sa použije na rozhodnutie konkrétneho prípadu z faktov sa pre subjekty na základe platného práva vyvodia dôsledky vysvetlenie toho, čo chcel autor predpisu povedat a dosiahnuť štátnou mocou organizované, uskutočňovanie práva výklad ťažkopádneho a laikom nezrozumitelného právneho jazyka.
197. Aké je poslanie súdov v štáte, v spolocnosti? vyšetrovať trestné činy nezávisle, nestranne riešiť konflikty medzi subjektmi všeobecne dozerať nad dodržiavaním zákonnosti prijímať všeobecne záväzné právne normy ochraňovať spoločnosť pred porušovateľmi práva.
198. Akým spôsobom plnia súdy svoje úlohy v štáte, v spoločnosti? rozhodovaním sporov prijímaním všeobecne záväzných nariadení rozhodnutiami o vine obžalovaného vyberaním daní rozhodnutiami o treste obžalovaného.
199. Čo sa rozumie pod pojmom judikát? vec skončená na základe právoplatného rozhodnutia "ad acta" uložená vec znemožňuje, aby sa tou istou vecou zaoberal znova ten istý orgán umožňuje tzv. šikánu, sústavné podávanie žaloby v tej istej veci termín pre notorických sťažovateľov.
200. Aké sú charakteristické znaky unitárneho štátu? nedelí sa na časti, ktoré by mali znaky štátneho útvaru delí sa iba na územné administratívne casti má len jednu sústavu najvyšších štátnych orgánov a jednu ústavu má dvojaké zákonodarstvo má dvojaké štátne občianstvo.
201. Aké sú charakteristické znaky zloženého štátu? predstavuje spojenie štátnych útvarov urcitej kvality má dvojakú sústavu štátnych orgánov skladá sa iba z územno-administratívnych časti má dvojaké zákonodarstvo nepripúšťa dvojaké štátne občianstvo.
202. Aké sú typy zložených štátov? unitárne centralizovaný štát federácia konfederácie reálna únia personálna únie.
203.Aké sú znaky federatívneho štátu? patrí medzi unitárne štáty je najrozšírenejšou formou zloženého štátu skladá sa aspon z dvoch štátov, ktoré tvoria spolocný štát ide o nadštátne spojenie suverénnych štátov má dvojaké zákonodarstvo a štátne obcianstvo.
204. Aké sú charakteristické znaky konfederácie? ide o jeden z typov zloženého štátu má jednu sústavu štátnych orgánov a jednu ústavu ide o nadštátne spojenie suverénnych štátov, medzinárodnoprávne uznávané spoločné orgány konfederácie nemajú vlastnú suverenitu rozhodnutia orgánov konfederácie musia byť schválené štátmi konfederácie.
205. Čo sa rozumie pod pojmom správne právo, ako odvetvím slovenského práva? upravuje vztahy medzi správnymi orgánmi navzájom a ich vztahy s právnickými osobami úpravu postupu odvolacích súdov pri skúmaní správnosti rozsudkov upravuje spoločenskej vzťahy v oblasti verejnej správy reguluje vzťahy medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami upravuje vzťahy medzi štátnym rozpoctom a daňovníkom.
206. Ako sa pojmove vymedzuje finančné právo ako relatívne samostatné odvetvie slovenského práva? upravuje vzťahy pri zhromažďovaní financií do štátnych a verejných fondov upravuje hospodárenie so štátnymi a verejnými fondmi upravuje majetkové vztahy medzi fyzickými osobami urcuje práva a povinnosti obchodných spoločnosti definuje pojem a urcuje tresty za trestný cin falšovania peňazí.
207. Pojem amnestia tiež znamená: udelenie milosti, ktoré je obycajne v právomoci hlavy štátu nevládnu organizáciu na ochranu ludských práv a slobôd zákaz začatia trestného stíhania pre urcitú osobu, za urcitý cin odpustenie alebo zmiernenie právoplatne uložených trestov konanie o zbavenie imunity poslanca, alebo ústavného činiteľa.
208. Pod pojmom parlament možno rozumieť: volený kolektívny orgán, ktorý je nositeľom suverenity štátu všeobecne prístupnú diskusnú tribúnu na poznanie názorov občanov najvyššiu súdnu inštanciu dolnú tzv. federálnu komoru v zloženom štáte je zastupiteľským zborom, ktorý má zákonodarnú právomoc.
Report abuse Terms of use
We use cookies to personalize your experience. If you continue browsing you will be accepting its use. More information.